Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-90-2015.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/90/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Košice, Hlavná 104, IČO 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi A. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. G., N.. D. XXX/XX, H.. Č.. N. D., M. XXX, Č. F., o zaplatenie 314,28 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 249,28 Eur spolu s 5,25% p. a. zo sumy 249,28 Eur od 06.01.2014 do zaplatenia na účet navrhovateľa, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Fio banke, a. s., a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 314,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p. a. zo sumy 249,28 Eur od 06.01.2014 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania na tom právnom základe, že s odporcom uzavrel s dňa 17.12.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-Eur. Odporca sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 249,28 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 49,28 Eur. Celkové náklady predstavujú RPMN, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v článku IV. bod 8 Rámcovej zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 05.01.2014. Pretože odporca nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, uplatňuje si zákonné úroky z omeškania. Zároveň si voči odporcovi uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 Eur, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok tak predstavuje sumu 314,28 Eur.
Podaný návrh súd doručil odporcovi dňa 06.05.2015 a zároveň ho vyzval, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadril a aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odporca sa k veci nevyjadril.
Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ust. § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ust. § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ako aj výzvami na úhradu .
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že navrhovateľ s odporcom prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzavrel rámcovú zmluvu a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kedy odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur, čo je preukázané výpisom z účtu, ktorý navrhovateľ súdu predložil .Zmluva bola uzavretá podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu vo výške 249,28 Eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Mal preukázané, že odporca si svoju povinnosť vrátiť poskytnutú sumu úveru aj s poplatkom nesplnil, preto súd v tejto časti považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu. Odporca sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % p .a. zo sumy 249,28 Eur od 06.01.2014 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru. Výška úroku bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V návrhu si navrhovateľ uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 Eur, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s vyzývaním na zaplatenie dlžnej sumy. Nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov si navrhovateľ uplatnil podľa článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy, podľa ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15 Eur, druhej a tretej upomienky vo výške 10 Eur a štvrtej upomienky vrátane prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške 30 Eur. Súd má však za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, aké skutočné náklady mu vznikli. Zároveň súd toto dojednanie považuje za dojednanie ,ktoré je výlučne v prospech navrhovateľa, odporca nemal možnosť toto dojednanie ovplyvniť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu. Súd považoval tieto dojednania za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
a zároveň za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neboli individuálne dojednané. Preto potom súd návrh v časti uplatnených nákladov výške 65 Eur zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný, preto potom súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.