Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-2-2021.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o. so sídlom Dolné Hony č. 29, Nitra, IČO: 35 683 724, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kudri, ul. pplk. V. Ábela č. 29, Piešťany, proti žalovanému: J. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. Č.. XXXX/X, L., F. C.: J. Č.. XX, X., o zaplatenie 317,35 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 317,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 317,35 € od 23.11.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 05.02.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 317,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 317,35 € od 22.11.2019 (po oprave od 23.11.2019) do zaplatenia titulom vrátenia vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku. Žalobný návrh odôvodnil vecne tým, že žalobca ako vtedajší zamestnávateľ dňa 14.11.2019 písomne vyzval žalovaného ako vtedajšieho zamestnanca na vrátenie sumy 317,35 €, ktorá je súčtom náhrady mzdy za dovolenku, ktorú žalobca vyplatil žalovanému v roku 2019 a na ktorú žalovaný stratil nárok v roku 2019 v sume 315,39 € a stravné v sume 1,96 €. Nárok na časť dovolenky žalovaný stratil z dôvodu jeho neospravedlnených zameškaných pracovných zmien v počte 10 pracovných dní v roku 2019 a následného krátenia jeho dovolenky zamestnávateľom o 10 dní v súlade s § 109 ods. 3 Zákonníka práce. Pôvodne mal žalovaný nárok na dovolenku v roku 2019 v rozsahu 14,5 dňa a teda po krátení dovolenky mu zostal nárok na dovolenku iba v rozsahu 4,5 dňa. Žalovaný v roku 2019 skutočne čerpal dovolenku v počte 13 dní, za ktoré mu žalobca vyplatil náhradu mzdy, čím došlo k prečerpaniu dovolenky v rozsahu 8,5 dňa. Žalovaný výzvu zo dňa 14.11.2019 ani opätovnú výzvu zo dňa 17.08.2020 neprevzal a žiadne peniaze žalobcovi nezaplatil, preto od 22.11.2019 (správne má byť „23.11.2019“) sa dostal do omeškania s plnením. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2019, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.10.2019, zúčtovaním mzdy za mesiac október 2019, mzdovými listami za celé obdobie trvania pracovného pomeru procesných strán, záznamom o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 14.10.2019 a výzvami na uhradenie pohľadávky zo dňa 14.11.2019 a 17.08.2020.
2. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k žalobe písomne nevyjadril, doručenie žaloby má vykázané fikciou doručenia, nakoľko na adrese trvalého pobytu ani na údajne korešpondenčnej adrese je neznámy a inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd nezistil, preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
3. Súd prejednal pracovnoprávny spor podľa ust. § 322 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s nariadením pojednávania v neprítomnosti žalovaného (ust. § 180 CSP), nakoľko žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. V posudzovanom spore neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, na ktorých založil svoj procesný nárok, nakoľko žalovaný v konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel a preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP mal nad akúkoľvek pochybnosť ozrejmenú správnosť a úplnosť žalobcom deklarovaného skutkového stavu, ergo že žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 01.03.2019 do 15.10.2019 a počas tejto doby trvania pracovného pomeru bez ospravedlnenia zameškal 10 pracovných dní, následkom čoho žalobca krátil jeho dovolenku o 10 dní, preto z pôvodného nároku žalovaného na dovolenku v rozsahu 14,5 dňa zostal žalovanému nárok na dovolenku iba v rozsahu 4,5 dňa, avšak v priebehu trvania pracovného pomeru (počas roku 2019) žalovaný vyčerpal dovolenku až v rozsahu 13 dní, t. j. nad rámec jeho nároku (po krátení dovolenky) prečerpal dovolenku o 8,5 dňa.
5. Odhliadnuc od nespornosti skutkového stavu, žalobca tiež náležite preukázal ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa doby trvania pracovného pomeru strán, rozsahu žalovaným čerpanej i prečerpanej dovolenky v roku 2019 (viď - mzdové listy žalovaného), ako aj skutočnosť, že žalobca klasifikoval správanie žalovaného ako neospravedlnené zameškanie práce a súčasne písomne opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, čím riadne preukázal fakt, že náhradu mzdy za prečerpanú časť dovolenky, na ktorú žalovaný stratil nárok, zamestnancovi vyplatil.
6. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
Podľa § 109 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.01.2019 do 18.11.20019 (ďalej len „Zákonník práce“), za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa § 117 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
7. Vychádzajúc z citovaných ustanovení je zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ bol oprávnený krátiť žalovanému ako svojmu zamestnancovi dovolenku o jeden deň za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu, t. j. v danom prípade v rozsahu 10 dní, preto ak žalovaný prečerpal limit svojej dovolenky, za ktorú mu žalobca poskytol náhradu mzdy v sume 317,35 € bez právneho dôvodu, vznikla žalovanému podľa ust. § 117 Zákonníka práce povinnosť vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú nárok stratil.
8. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v sume 317,35 € odo dňa nasledujúceho po uplynutí žalobcom stanovenej trojdňovej patričnej lehoty vo výzve zo dňa 14.11.2019. Žalobcovi sa vrátila neprevzatá zásielka, ktorej obsahom bola výzva na zaplatenie pohľadávky, dňa 19.11.2019, ktorý deň sa považuje za deň doručenia výzvy žalovanému a preto od 20.11.2019
začala dlžníkovi plynúť trojdňová lehota na splnenie dlhu a táto márne uplynula dňa 22.11.2019. Od nasledujúceho dňa sa dostal žalovaný do omeškania s plnením, preto od 23.11.2019 žalobcovi prináleží právo na zákonné úroky z omeškania.
11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 23.11.2019) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne tak, ako si žalobca správne uplatnil.
12. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej výške, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
13. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.