Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/24/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. U., nar. X.X.XXXX, T. U., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX; a otec - P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., so sídlom A., P. K. XX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -146 zo dňa 23. februára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zvýšení výživného na maloletého T. U., nar. XX.X.XXXX, o nedoplatku zvýšeného výživného na maloletého T. a o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti, v rozsahu týkajúcom sa maloletého T..

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zvýšení výživného otca na maloletú M. U., nar. X.X.XXXX, tak, že otec je p o v i n n ý mesačne prispievať na výživu maloletej M. U., nar. X.X.XXXX, sumou 145 eur, počnúc od 1.5.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú M. z a m i e t a.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o nedoplatku zvýšeného výživného na maloletú M. tak, že p o v o ľ u j e otcovi splácať nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.5.2014 do 28.2.2015 v sume 300 eur v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, pričom prvá splátka bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 30.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.2.2010 vo výroku o výživnom na maloletú M. a na maloletého T..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 1.5.2014 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. na sumu 135 eur mesačne a k maloletému T. na sumu 120 eur mesačne. V prevyšujúcej časti (do 200 eur u maloletej M. a do 190 eur u maloletého T.) návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vychádzal z preukázanej zmeny pomerov, za ktorú považoval skutočnosť, že maloletá M. začala od septembra 2014 navštevovať strednú školu - Obchodnú akadémiu v Čadci, v dôsledku čoho došlo k nárastu výdavkov spojených so štúdiom. Zároveň od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vo februári 2010 deti podrástli, s čím sú spojené zvýšené náklady na stravu a ošatenie.

Relevantnú zmenu pomerov konštatoval (aj) na strane otca, ktorého mesačný príjem sa podstatne zvýšil a aktuálne predstavuje čiastku 1.028 eur. Okrem toho sa otec oženil, preto sa na nákladoch domácnosti (už) podieľajú spoločne s terajšou manželkou. V súvislosti so zistením o nadobudnutí auta za kúpnu cenu 10 000 eur (otcom v roku 2014) okresný súd zdôraznil prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov a poznamenal, že rodičia sú povinní plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť, t.j. (okrem iného) „usmerniť“ svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Poukázal tiež na skutočnosť, že otec sa s deťmi stretáva len na pár hodín, raz alebo 2-krát do mesiaca, zatiaľ čo matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou (permanentnej) osobnej starostlivosti. Nadväzne uzavrel, že otec sa musí na uspokojovaní potrieb maloletých detí podieľať väčšou mierou ako matka, ktorá má obmedzené možnosti, poberá invalidný dôchodok a vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá možnosť zabezpečiť si iný príjem. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.5.2014 do 28.2.2015 okresný súd vyčíslil vo vzťahu k obidvom maloletým deťom po 200 eur (10 mesiacov x 20 eur), pričom v oboch prípadoch umožnil otcovi zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zopakovala, že za obdobie 5 rokov (od predchádzajúcej úpravy výživného otca) sa výrazne zmenili pomery tak na strane maloletých detí, ako aj zárobkové pomery otca. Predovšetkým výrazne stúpli náklady na zabezpečenie „vývinových“ potrieb maloletých detí - strava, ošatenie, hygienické potreby, ako aj ich voľnočasových aktivít - kino, plaváreň. Deti by tiež chceli absolvovať pobyt v letnom tábore, na ktorý matka nemá dostatok finančných prostriedkov. V tejto spojitosti poukázala na skutočnosť, že počas letných prázdnin otec deti nikdy k sebe nezobral (resp. len 1 x na pizzu), neorganizuje pre deti žiadne voľnočasové aktivity a okrem súdom určeného výživného im ničím neprispieva. V roku 2015 bol s deťmi iba jeden krát, a to napriek tomu, že deti mu telefonovali a domáhali sa stretnutia. Odvolateľka zdôraznila svoj zhoršujúci sa zdravotný stav. Je invalidná dôchodkyňa, nepretržite napojená na kyslíkový prístroj, v dôsledku čoho výrazne stúpli náklady na elektrickú energiu, za ktorú doplácali 103 eur ročne. Pravidelne užíva lieky, na ktoré mesačne dopláca, zároveň prispieva rodičom 100 eur mesačne na energie. Celkový príjem matky predstavuje 659,03 eur mesačne a vzhľadom k dlhodobo nepriaznivého zdravotnému stavu si ho nemôže zvýšiť vlastnou prácou. Problémy jej spôsobuje aj malý pohyb, preto so starostlivosťou o deti pomáhajú starí rodičia (rodičia matky). Napriek vedomosti o tejto okolnosti, otec nikdy neprejavil záujem pomôcť so starostlivosťou o deti. Záverom matka (opätovne) pripomenula, že otec (si) zakúpil osobné motorové vozidlo zn. Audi v sume 10.000 eur, výrazne sa zvýšil príjem otca a taktiež pracuje jeho manželka, pričom otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Uzavrela, že otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil výživné v sume požadovanej matkou. Nakoľko deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, považuje okresným súdom určené výživné otca (vzhľadom na jeho bezprostredné zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti) za nedostatočné.

Otec zvýšenie výživného považoval za dostatočné a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že matka sa nesnaží zlepšiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z vyjadrení matky je (podľa otca) zjavné, že táto ani nemá prehľad o presnej sume, akú otec na maloleté deti platí. Zdôraznil, že celková suma mesačných platieb (spolu s nedoplatkom na výživnom) bude počas 10 kalendárnych mesiacov predstavovať čiastku 400 eur. Súčasne poznamenal, že matka býva v priestrannom a zariadenom rodinnom dome, zatiaľ čo on žije v prenajatom jednoizbovom byte. Napriek tomu sa - s cieľom nekomplikovať už tak napäté vzťahy, negatívne vplývajúce na duševný stav maloletých - neodvolal proti rozhodnutiu okresného súdu. V tejto spojitosti doplnil, že ak dôjde k zvýšeniu výživného nad sumu určenú napadnutým rozsudkom, podá návrh na zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti otca, prípadne do striedavej starostlivosti. Otec poprel tvrdenia matky, že neorganizuje pre deti žiadne aktivity. V prípade návštev letných táborov je naďalej ochotný prispievať finančne i „odvozom“, ako tomu bolo doposiaľ. Zároveň konštatoval, že matka sa stále nevyrovnala s rozvodom (ich) manželstva a pri kontakte otca s deťmi vytvára „napäťové“ situácie. Týmto svojim konaním neumožňuje otcovi, aby si cez prázdniny zobral k sebe deti na dlhší čas, nevhodne (urážlivo) sa správa k jeho manželke, čím znižuje u detí dôstojnosť a rodičovskú autoritu

otca. Dodal, že zmena správania matky k nemu a jeho rodine by podstatným spôsobom prispela k aktívnejšiemu kontaktu s deťmi. V súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla poukázal na dôvody jeho kúpy, ktorým sú dochádzanie do zamestnania, návštevy maloletých, ako aj (bežné) potreby jeho terajšej rodiny. Automobil má sedem rokov, jeho nákup bol realizovaný čiastočne z prostriedkov za predaj staršieho vozidla (1.300 eur) + 700 eur pôžička od manželkinej sestry a zvyšok kúpnej ceny je splácaný v splátkach po 150 eur mesačne.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka napriek svojmu dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu zabezpečuje pomocou svojich rodičov osobnú starostlivosť o deti, pričom nie je v jej možnostiach zvýšiť svoj príjem prácou. Z tohto dôvodu považoval za dôvodné, aby sa otec podieľal na úhrade potrieb maloletých vo vyššej miere. Konštatoval, že vzhľadom na výrazné zvýšenie príjmu otca od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bolo výživné zvýšené len minimálne.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) napadnutý rozsudok vo vzťahu k maloletému T. potvrdil podľa a vo vzťahu k maloletej M. zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) a nadväzne zodpovedajúco danému zákonnému ustanoveniu prikročil k porovnaniu pomerov na strane výživou povinnej osoby (otec), a na strane výživou oprávnených osôb (maloleté deti) v období predchádzajúceho rozhodovania o výživnom (r. 2009) a v súčasnosti. Z dotknutého porovnania vyplýva podstatná zmena pomerov v pravidelných príjmoch otca - zvýšenie priemerného príjmu z 639,95 eur na 1.028 eur mesačne. Z určujúceho hľadiska zmeny pomerov je rovnako relevantnou i okolnosť nárastu nákladov, resp. životných potrieb maloletých detí z dôvodu ich vyššieho veku; predovšetkým v spojení s uplynutím pomerne dlhého obdobia od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti. Osobitne v prípade maloletej M. je evidentné zvýšenie výdavkov súvisiacich s prechodom zo základnej škody na stredoškolské štúdium. Práve v hodnotení tejto skutočnosti sa krajský súd čiastočne odchýlil (pri nezmenenom skutkovom stave) od záverov okresného súdu, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť u obidvoch maloletých detí v zhodnom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu je totiž okolnosť nástupu maloletej M. na strednú školu spojená s vyššou mierou nárastu nákladov, v dôsledku čoho považoval za potrebné/adekvátne pristúpiť k zvýšeniu výživného o vyššiu sumu, než je tomu u maloletého T..

Na základe konštatovaných východísk a úvah odvolací súd stanovené výživné na maloletého T. (a tiež nadväzujúce výroky o nedoplatku na zvýšenom výživnom a o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcom rozsahu) potvrdil. V prípade staršej dcéry za výživné zodpovedajúce zákonným kritériám a konkrétnostiam súdenej veci považoval čiastku 145 eur mesačne, v ktorom rozsahu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Vo zvyšnej časti (t.j. do 200 eur) návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej M. zamietol. V dôsledku odlišného rozsahu zvýšenia výživného oproti záverom okresného súdu zmenil krajský súd aj súvisiaci výrok o nedoplatku (zvýšeného) výživného. Ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu bolo splatné výživné za 10 mesiacov (máj 2014 - február 2015). Vo finančnom vyjadrení preto celkové zameškané zvýšené výživné otca na maloletú M. predstavuje sumu 300 eur (10 mesiacov x zvýšenie o 30 eur). Tento nedoplatok umožnil krajský súd v súlade s otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 15.-teho dňa v mesiaci, bude otec povinný prvú splátku nedoplatku na zvýšenom výživnom uhradiť už v danom mesiaci. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť po 15.-tom dni v mesiaci, prvá splátka bude splatná až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. V prípade, že otec neuhradí včas čo i len jednu splátku zameškaného (zvýšeného) výživného, môže dôjsť k splatnosti celého (k danému momentu existujúceho) nedoplatku.

Vo vzťahu k zamietnutiu návrhy matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo zvyšnej časti odvolací súd uvádza, že odvolateľka síce správne pripomína (zákonné) oprávnenie dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, zároveň však čiastočne opomína/prehliada vzájomnú súvislosť s ďalším (tiež zákonným) kritériom určenia výšky vyživovacej povinnosti, a to s hľadiskom odôvodnených potrieb dieťaťa. Z tohto

pohľadu v súdenej veci neboli preukázané žiadne okolnosti (zdravotné problémy detí, osobitne nákladné vzdelanie, či finančne náročné športové aktivity), ktoré by odôvodňovali určenie výživného na maloleté deti v tomto veku v ešte vyššej výške. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je teda zákonným kritériom určovania výšky výživného, ktoré plne korešponduje s oprávnením detí (tiež stanoveným zákonom - § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine) podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Z tohto dôvodu bez zásadnejšieho právneho významu ostáva námietka o kúpe motorového vozidla (resp. hodnotenia nutnosti zakúpenia ojazdeného vozidla v cene nového) otcom. Navyše, v tejto spojitosti nebola vyvrátená jeho obrana/argumentácia o nevyhnutnosti zabezpečenia dochádzky do zamestnania, ktoré je zdrojom plnenia (okrem štandardných nákladov živobytia otca) i posudzovanej vyživovacej povinnosti. Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že zistená zmena pomerov tak na strane otca, ako i detí sa primerane prejavila v tomu zodpovedajúcom zvýšení vyživovacej povinnosti.

Zároveň krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom (v spojení aj s preskúmavaným rozhodnutím okresného súdu) dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 30.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.2.2010 vo výroku o výživnom na maloleté deti.

Záverom odvolací súd dodáva, že je náležitou argumentácia otca o potrebe upustiť od konfliktnosti vo vzájomných vzťahoch (medzi matkou a otcom, resp. jeho aktuálnou manželkou). Uvedené je jednak v záujme detí (z hľadiska žiaduceho upevnenia vzťahu s druhým rodičom), a jednak i samotnej matky, lebo umožnením širšieho rozsahu stretávania sa otca s maloletými dôjde k jej odbremeneniu tak vo sfére osobnej starostlivosti o deti, ako aj ohľadne s tým spojených finančných nákladov.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez návrhu ( ), preto v zmysle čiastočne v spojení s žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné