Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-45-2015.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/45/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31 701 914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: N. V., W.. X.X.XXXX, F. V. XX, V., v konaní o zaplatenie 60,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 62,30 eur a úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60,60 eur od 21.9.2013 do zaplatenia a nahradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 41,14 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 24,64 eur a iné trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 10.9.2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 60,60 eur, poštovné 1,70 eur, 5,5 % ročný úrok z omeškania z dlžnej istiny od 21.9.2013 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 17,50 eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a vo výške 49,28 eur za trovy právneho zastúpenia. Žaloba bola doručovaná žalovanému do vlastných rúk, spolu s uznesením súdu zo dňa 21.5.2015. V uznesení súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu a zároveň bol poučený v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p., že v prípade nesplnenia uloženej povinnosti, môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný si doručované písomnosti prevzal dňa 21.5.2015, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. V uvedenej lehote sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p. ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p. ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Vzhľadom na to, že žalovaný zmeškal lehotu podľa § 114 ods. 3 O.s.p., k žalobe a jej prílohám sa v lehote určenej súdom nevyjadril a bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, rozhodol súd v súlade s § 114 ods. 5 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 18.6.2015, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave účinného od 1.3.2012 potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák. cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa ust. § 16 ods. 5 cit. zák. cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) cit. zák. cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa ust. § 14 ods. 2 cit. zák. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ") príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 (pre zmeškanie - pozn. sudcu) je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 114 ods. 6 O.s.p. ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Súd považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný, preto sa stal v súlade s § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom tohto rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z § 157 ods. 4 O.s.p. súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov položka 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh), t.j. 2 x 16,60 eur + režijný paušál (2 x 8,04 eur), t. j. 49,28 eur, spolu 65,78 eur. Žalobcom uplatňovaná výška trov konania 65,78 eur je v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v rámci tzv. drobného sporu neprimeraná uplatňovanej pohľadávke. Preto súd priznal žalobcovi krátenú náhradu trov konania. Nepriznanie časti trov konania žalobcovi nemá právny základ výlučne v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do "elektronickej predtlače" písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu, preto súd krátil náhradu trov konania na úkor trov právneho zastúpenia.
V dôvodovej správe k novele O.s.p. uskutočnenej zákonom č. 385/2008 Z.z. zákonodarca udáva, že v týchto konaniach (drobné spory) trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta spoločností, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú. Majú možnosť výberu advokáta, ktorý je prístupný na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takýchto podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
Pre aplikácia moderačného práva súdu ustanovená v § 150 ods. 2 O.s.p. musí byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Takisto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by mala byť účelnosť vynaložených trov konania, až potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke je výsledkom úvahy súdu, pričom neprimeranosť trov v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky (viď rozhodnutie ústavného súdu III.US125/2010), nie je teda nevyhnutné, aby trovy konania niekoľkonásobne prekračovali hodnotu danej pohľadávky.
V danom prípade ide o spor mnohonásobne typovo sa opakujúci u právneho zástupcu žalobcu, o typizovanú žalobu, teda možno prihliadnuť na tieto skutočnosti pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Vzhľadom na totožný právny problém je podľa názoru súdu pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky. Trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené a primerané v plnej výške, pretože bez zaplatenia súdneho poplatku
by súdne konanie nemohlo prebehnúť, avšak ohľadne ostatných trov vzniknutých v tomto konaní je dôvodné ich zníženie, a to na polovicu, t.j. 24,64 eur.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania (16,50 eur + 24,64 eur) k rukám právneho zástupcu žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
: Proti výroku rozsudku o zaplatení istiny s príslušenstvom odvolanie nie je prípustné s výnimkou odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.). Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).