Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-18-2015.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5P/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa G. A., Z.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: A. A., J.. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX Č., P.. A. XXXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Monikou Vakulovou, bytom 022 01 Čadca, M. R. Štefánika 2556, a otca: F. A., J.. A., Z.. X.X.XXXX, K. B. XXX XX B., Q. X, L. E., právne zastúpený JUDr. Marekom Belkom, advokátom, Advokátska kancelária Fr. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, v konaní na návrh otca o zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom podaným na súd dňa 17. 3. 2015 žiadal súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci 7P/53/2013 v časti týkajúcej sa výživného na maloletého syna G. tak, že navrhovateľ bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30,-- € mesačne.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci 7P/53/2013 zo dňa 11. 7. 2014 bolo jeho manželstvo s odporkyňou rozvedené, na základe rodičovskej dohody bol maloletý G. zverený do výchovy a starostlivosti matky. Samostatným výrok bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,-- € mesačne, a zároveň bol upravený styk. Od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého G. k zmene pomerov. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo s F. A., vznikli mu dve nové vyživovacie povinnosti voči manželke F. A. a jej maloletej dcére K.. Manželka navrhovateľa je v súčasnosti nezamestnaná. Navrhovateľov ročný príjem sa pohybuje okolo 7.000,-- € brutto, pracuje ako živnostník v oblasti dokončovania drobných výrobkov z kovu. Nemá možnosť zaobstarať si prostriedky na obživu iným spôsobom. Mesačne platí za nájom po 150,-- €, poistenie 23,62 € mesačne, sporenie 15,-- € mesačne, poistenie maloletému 10,-- €. K zmene pomerov došlo aj na strane odporkyne, ktorá sa zamestnala, navrhovateľ nemá vedomosť kde a s akým príjmom. Výživné vo výške 150,-- € mesačne je neadekvátne vzhľadom na to, že maloletý má 4 roky, a navštevuje materskú školu.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o prácu navrhovateľa v J. a výstavbu jeho domu, ide iba o dohady, pretože pozemok, na ktorom sa uskutočňuje stavba rodinného domu, patrí starým rodičom navrhovateľovej manželky, a výstavbu uskutočňuje matka navrhovateľovej manželky. V predchádzajúcom konaní otec rodičovskú dohodu neuzatvoril, bol to samostatný výrok. Uviedol v konaní, že nesúhlasí s takouto výškou. Náklady a výdavky na dieťa sú neadekvátne, navrhovateľ nie je schopný
zo svojho príjmu, kde na základe daňového priznania mu vychádza základ dane 4.051,-- €, teda čistý príjem 334,-- €, prispievať na maloletého vo výške 150,-- € mesačne, pretože sa tak dostane do stavu materiálnej núdze, uvedené výživné by bolo pre neho likvidačné.
Matka na pojednávaní uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Od 1.12.2014 do 31. 5. 2015 pracovala na dohodu 4 hodiny denne, zarobila 198,-- € mesačne. Tohto času poberá len prídavky na dieťa, plus 150,-- € výživné od otca, ktoré prestal platiť. Z tohto dôvodu na neho podala exekúciu, na základe exekúcie bolo výživné doplatené. Iný príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemá. Býva u svojej matky, ktorej platí za nájom a poplatky spojené s bývaním sumu 80,-- €. Maloletý G. chodí do materskej škôlky, kde platí poplatok za škôlku paušál 12,-- €, stravu 1,27 € za jeden deň, matka vážne zdravotné problémy nemá, syn trpí na vážnu alergiu, je alergický na roztoče, trávy, chlpy, na jar sa mu alergia zhoršila, začali mu hnisať oči. Lieky na maloletého vyjdú asi 20,-- € mesačne, taktiež sa mu snaží zabezpečovať vitamíny. Vlastní garáž, ktorú má v spoluvlastníctve s bývalým manželom, túto on nechce predať. Úspory má minimálne. Po tom, čo uzatvoril manželstvo so svojou priateľkou, nemá záujem o dieťa, nedal mu žiaden darček, ani na Vianoce, ani iné sviatky. Otec sa s dieťaťom nestýka, nakoľko mesačne ho vychádza cestovanie za malým asi 350,-- €, čo je dosť veľká suma. V čase rozvodu pracoval v J., kde zarábal 100,-- € na deň. Nemôže to preukázať, ale má vedomosť, že je opätovne zamestnaný v J., a stavia so svojou manželkou dom, o čom sa prezentuje na sociálnych sieťach. Otec, aj jeho manželka fajčia, požívajú alkohol. Keď bola zamestnaná na 4 hodiny, bola zamestnaná aj v kuse jeden deň na 8 hodín, a vypomáhala jej svokra, jej matka na tom nie je zdravotne dobre, nie je schopná postarať sa o maloletého syna. Tohto času má vzťahy so svokrovcami narušené. Pokiaľ bola s maloletým synom na materskej dovolenke, tento chorý nebol, choroby vyvolal až nástup do materskej škôlky, medzi tým sa ona zamestnala na dohodu v Tescu. Po skončení materskej dovolenky maloletý ešte nebýval chorý, preto nemala dôvod požiadať o predĺženie materskej dovolenky. S predajom garáže nesúhlasila, nakoľko sa dozvedela, že kupec mal oficiálne zaplatiť sumu3.500,-- € s tým, že 500,-- € dá otcovi načierno do vačku.
Splnomocnená zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že Zákon o rodine vychádza u povinného zo schopností, možností a majetkových pomerov, preto poukazuje na možnosti navrhovateľa, a to jeho zdravotný stav a nadobudnuté vedomosti a skúsenosti v práci z Z., kde môže vycestovať, a tvrdí, že aj pracuje v J., nakoľko to jeho terajšia manželka uviedla v konaní 2P/37/2014, ktoré je vedené na Okresnom súde Bardejov, kde uviedla, že dochádza za prácou do J.. Zákon o rodine vychádza z inštitútu potencionality, z toho vyplýva, že treba brať do úvahy aj to, že navrhovateľ nič neurobil pre to, aby zhodnotil garáž, naopak, zvyšuje si výdavky platbami za elektriku, garáž nedal do prenájmu, nepredal ju. Pokiaľ otec uvádza, že suma 150,-- € na výživu dieťaťa je neadekvátna, ona sa pýta, či je adekvátna suma 30,-- € pre štvorročného syna, ktorý trpí zdravotnými problémami, a jeho matka si nemôže dovoliť sa zamestnať. Bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, aby otec, ktorý sa o syna nezaujíma, platil výživné vo výške 30,-- €, keďže si neplní rodičovské povinnosti, a chce dieťa dostať do stavu núdze a odkázanosti. Navrhovateľ by v rámci svojich možností a schopností mohol vycestovať za prácou aj do zahraničia, aby mohol zabezpečiť a uspokojiť životné potreby svojho syna, ktoré má, keďže v súčasnosti má len na základné veci.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiavajú písomne doloženej správy, zotrvávajú na svojich prednesoch, navrhujú súdu neznížiť výživné.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Zo spisu Okresného súdu v Čadci 7P/53/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 11. 7. 2014 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol G. zverený do osobnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Ďalším výrokom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,-- € mesačne.
Súd sa oboznámil so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, s odpoveďou na lustráciu v SP, so správou o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, s potvrdením CPPFaP o psychologickom vyšetrení maloletého G.ka, s potvrdením o návšteve MŠ maloletého G. od 1. 9. 2014, s potvrdením o poplatkoch za dieťa v MŠ, s potvrdením, že matka je od 26.11.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, evidencia naďalej trvá, s dokladmi o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, ako aj dokladmi o príjmoch a výdavkoch rodičov.
Zo správy od kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka býva s maloletým dieťaťom v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, spolu s nimi býva stará matka, matka s dieťaťom užívajú jednu malú izbu, v ktorej majú základné vybavenie, nemajú ani skrine, nakoľko matka nemá žiaden príjem, nemôže si to dovoliť, je evidovaná na úrade práce, pol roka pracovala na dohodu na 4 hodiny denne, v súčasnosti je jej jediným príjmom prídavok na dieťa a výživné 150,-- €. Z toho prispieva na bývanie 80,-- €, mesačne sporenie plus poistenie maloletého syna 24,-- € mesačne, 12,-- € poplatok MŠ mesačne, 35,-- € strava MŠ mesačne. Maloletý má zdravotné problémy, navštevuje alergiologickú ambulanciu v Martine. Po návšteve syna počas letných prázdnin u otca bola matka nútená navštíviť detského psychológa, nakoľko si to vyžadoval psychický stav dieťaťa, keďže otec ho negatívne ovplyvňoval, a nahovoril mu, že ho matka odložila. Od októbra 2014 sa otec o dieťa nezaujíma, nekontaktuje ho. Úrad nezistil nedostatky na strane matky v starostlivosti o dieťa. Navrhujú výživné neznížiť, keďže matka zo svojich finančných prostriedkov nedokáže uhradiť ani základné nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.
Z písomného vyjadrenia matky k návrhu o zníženie výživného súd zistil, že matka navrhuje návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Zo správy Mesta B. súd zistil, že otec býva v jednopodlažnom rodinnom dome starých rodičov terajšej manželky, ktorý pozostáva z 5 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia, v spoločnej domácnosti s ním žije aj manželkina dcéra, manželkina mama a starí rodičia. Otec je zamestnaný v živnosti v odbore
- drobné výrobky z kovov. Jeho terajšia manželka je nezamestnaná. Podľa vyjadrenia susedov otec pravidelne odchádza z domu pravdepodobne za prácou (tzv. týždňovky), a na pozemku na uvedenej adrese dochádza k výstavbe rodinného domu, ktorý by mal pravdepodobne stavať práve otec. V mieste trvalého bydliska je známy ako nekonfliktný typ, vedie usporiadaný život bez poznatkov o nadmernom užívaní alkoholických nápojov.
Zo správy od Mestského úradu Čadca súd zistil, že matka je rozvedená, býva v dvojizbovom byte, ktorého vlastníčkou je jej matka, v starostlivosti má maloletého G., ktorý navštevuje MŠ. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nemá žiaden príjem. Otec platí exekučným príkazom na maloletého 150,-- € výživné. Menovaná vlastní spoluvlastnícky podiel v garáži. Iný majetok nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Z daňového priznania za rok 2014 súd zistil základ dane otca 4051,94 €. Za rok 2013 3.857,98 €.
Z dohody uzatvorenej medzi Úradom práce, soc. vecí a rodiny Čadca a matkou súd zistil, že matka bola zaradená na výkon dobrovoľníckej služby, ktorú mala vykonávať v rozsahu 20 hodín týždenne u PO: Náruč-pomoc deťom v kríze Žilina, na pracovisku v Čadci od 1.12.2014 do 31. 5. 2015 ako sociálny pracovník.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 (1, 2, 4, 5) Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Nezmeniteľnosť právoplatného súdneho rozhodnutia, ako jedna z procesných zásad premietajúcich princíp právneho štátu do rozhodovacej praxe súdov nachádza svoju výnimku v cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ide o výnimku týkajúcu sa rozsudkov zaväzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré rozsudky sú založené na výhrade, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd upravil rozsah plnenia. Takýto charakter majú aj rozsudky o výživnom, pri ktorých súd na základe skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu upraví práva a povinnosti do budúcnosti, pričom však nemôže objektívne prihliadať na skutočnosti, ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia, nakoľko nie je možné predvídať, k akým zmenám podmienok v budúcnosti dôjde. Preto je spravodlivým riešením zákonná možnosť prelomiť prekážku res iudicatae v prípade preukázania zákonnej podmienky, t.j. kvalifikovanej zmeny pomerov, z ktorých pôvodný rozsudok vychádzal.
Na základe vykonaného dokazovania súd teda skúmal, či buď na strane oprávneného, alebo na strane povinných došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie, resp. naopak, zníženie výživného.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu v Čadci 7P/53/2013 zo dňa 11. 7. 2014, kedy bolo určené výživné otcovi vo výške 150,-- € mesačne.
V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý G. nenavštevoval materskú školu, matka bola na predĺženej neplatenej rodičovskej dovolenke. Súd nezistil, že by v tom čase mal maloletý nejaké zdravotné problémy, tieto preukázané neboli. Jediným príjmom matky bol prídavok na dieťa vo výške 23,52 € a výživné od otca vo výške 100,-- € mesačne. V súčasnosti maloletý navštevuje materskú školu, kde matka platí mesačný paušálny poplatok 12,-- € a stravnú jednotku na deň 1,27 €. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, od 1. 12. 2014 do 31. 5. 2015 pracovala na dohodu 4 hodiny denne, kde zarobila 198,-- € mesačne. T.č. poberá len prídavky na dieťa a výživné 150,-- €. Zvýšili sa jej náklady so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, ktoré trpí na vážnu alergiu. Taktiež matka preukázala, že býva veľmi často chorý po tom, čo nastúpil do materskej školy.
Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom vykonával živnostenskú činnosť v oblasti stavebných prác, nikde nepracoval, predtým zarábal v J. T. V. Z. 100,-- € na deň. Ako uviedol, pracovať nemusel, nakoľko predal byt, a z týchto peňazí žil spolu so svojou priateľkou a jej dcérou. Už v tom čase súd poukázal na laxný postoj otca k výkonu živnostenskej činnosti, keby sa opieral len o príjem dosiahnutý z predaja bytu, pričom platil náklady aj za dcéru svojej priateľky, ktorá ani nebola jeho dieťaťom. V súčasnosti otec naďalej pracuje ako živnostník v oblasti dokončovania drobných výrobkov z kovu. Uviedol, že nemá možnosť zaobstarať si prostriedky na obživu aj iným spôsobom. Súd mal preukázaný jeho základ dane za rok 2013 vo výške 3.857,98 €, za rok 2014 vo výške 4.051,94 €. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že maloletý v čase posledného rozhodovania o výživnom nenavštevoval materskú školu, a nemal zdravotné problémy, naopak, v súčasnosti navštevuje materskú školu, trpí vážnou alergiou, ako aj častými ochoreniami práve v súvislosti s touto alergiou. Matke sa teda jednoznačne zvýšili výdavky, ako s návštevou materskej školy, tak aj s návštevou alergiologickej ambulancie, nákupmi liekov, vitamínov, mastí, sprayov, a podobne. Súd nemal preukázané, že by bola matka zamestnaná, tohto času je nezamestnaná. Pol roka pracovala na dohodu do 31. 5. 2015 na 4 hodiny denne, kde zarobila 198,-- € mesačne. V súčasnosti jej jediným príjmom je prídavok na dieťa a výživné 150,-- €, pričom matka nemá možnosť vzhľadom na časté ochorenia dieťaťa sa zamestnať, keďže jej nemá kto starať sa o maloleté dieťa, pokiaľ je choré a nemôže navštevovať materskú školu, keďže zdravotný stav jej matky to nedovoľuje, a so svokrovcami má t.č. narušené vzťahy. Predtým, keď sa zamestnala na dohodu, práve matka navrhovateľa jej pomáhala s maloletým dieťaťom, keď bolo choré. Súd teda nemal preukázané, že by na strane maloletého dieťaťa alebo jeho matky došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa, taktiež súd nemal preukázanú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Základ dane otca za rok 2013, 2014 bol približne rovnaký, aj keď v čase posledného rozhodovania o výživnom si otec privyrábal brigádne, resp. žil z peňazí z predaja
bytu, z ktorých živil v tom čase ešte len priateľku a jej dcéru, ku ktorým vôbec nemal ani vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti taktiež uvádza, že mu sobášom pribudli dve vyživovacie povinnosti, k manželke a jej dcére, čo však taktiež nie je pravda, pretože súd už niekoľkokrát konštatoval, že navrhovateľ nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére svojej manželky, táto má svojho otca, ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť, a taktiež pokiaľ ide o výživné voči manželke, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom predchádza všetky iné vyživovacie povinnosti. Otec v konaní nepreukázal, prečo sa jeho terajšia manželka nemôže zamestnať, a taktiež nepreukázal, že nemá možnosť zaobstarať si prostriedky na obživu iným spôsobom. Súd má zato, že nakoľko otec nemá v priamej starostlivosti maloleté dieťa, respektíve nestará sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu, nepreukázal súdu vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zabezpečiť si prácu aj iným spôsobom, brigádne, napríklad ako v minulosti aj v zahraničí, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.