Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľky M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, , 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 798 841, zastúpená Mgr. Ivanom Kolečavom, vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, proti odporcovi M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zastúpený JUDr. Karolom Glinským, advokátom, Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom V., nar. XX.X.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -45 zo dňa 15.1.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov M. V. a M. V., uzavreté dňa XX.X.XXXX rozviedol. Maloleté deti N., nar. XX.X.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky M. V., ktorá je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.

Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 70 eur mesačne a na výživu mal. B. výživným vo výške 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Otcovi určil styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým N. aj mal. B. neobmedzene. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol s upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade existujú dôvody, pre ktoré je možné toto manželstvo podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine rozviesť.

Zároveň podľa § 113 ods. 1 O.s.p. a podľa § 24 ods. 1, 4 a podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Zistil, že deti sú v starostlivosti matky, pretože otec

opustil spoločnú domácnosť a matka sa o deti aj naďalej stará. Styk určil otcovi neobmedzene, pretože takúto formu styku žiadali určiť účastníci konania.

Pokiaľ sa týka výživného, prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že vzhľadom na vek maloletých detí a potreby maloletých detí je primeraná výška výživného po 70 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Opätovne zobral do úvahy skutočnosť, že o maloleté deti sa stará matka maloletých detí. Otec maloletých detí sa od mesiaca apríl 2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Od tohto dátumu mal preukázané prvostupňový súd a potvrdil to aj otec pred prvostupňovým súdom, že neprispieva na ich výživu.

Zistil, že od 30.4.2014 je otec maloletých detí evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá žiaden príspevok v nezamestnanosti a nebolo preukázané, že by o takýto príspevok požiadal. Otec uviedol, že nemá žiaden príjem a peniaze mu dávajú jeho rodičia podľa toho, čo potrebuje. Presnú evidenciu si jeho rodičia nevedú, čo aj obaja ako svedkovia pred prvostupňovým súdom potvrdili. Odporca nepravidelne, často chodí do W., kde žije u svojej sestry A., ktorej prerába byt. V tom čase mu poskytuje peniaze sestra.

Prvostupňový súd zistil, že otec platí každému z detí mesačne po 20 eur za obedy v škole. V mesiaci apríl 2014 predal osobne motorové vozidlo za 3.000 eur a tvrdil, že peniaze použil na splácanie pôžičiek. Získal vodičský preukaz skupiny E, za ktorý zaplatil 350 eur. Na úhradu tohto vodičského preukazu mu dala peniaze sestra.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že ohľadne výživného sa koná aj vo veci pred Okresným súdom Svidník č.k. -54 o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu.

Z tohto spisu bolo preukázané, že otec platí splátky spoločnosti Home Credit, a.s. vo výške 150 eur mesačne, Provident, s.r.o. vo výške 156 eur mesačne.

Zo šetrenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove v prejednávanej veci bolo zistené, že otec maloletých detí pracuje v W., čo potvrdil kolíznemu opatrovníkovi pri šetrení dňa 10.9.2014 aj starý otec maloletých detí M. V..

Prvostupňový súd vychádzajúc z uvedených skutočností a mal za to, že aj napriek tomu, že otec je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove, žiadnu dávku nepoberá a ani o ňu nepožiadal, často sa zdržiava v H. republike v W., je zrejmé, že otec má dostatok finančných prostriedkov, ktoré má nielen od svojich rodičov. Preto prvostupňový súd zaviazal otca prispievať na výživu sumou 70 eur na každé dieťa. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Preto otec je povinný najprv splniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a až následne záväzky, ktorými je viazaný.

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust.§ 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o určení vyživovacej povinnosti, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku zmenil tak, že otcovi stanoví vyživovaciu povinnosť na mal. N. vo výške 33 eur mesačne a na mal. B. vo výške 33 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že stanovená výška výživného vo výške 70 eur je neprimerane vysoká. Aktuálne od 30.4.2014 až do súčasnosti je odporca nezamestnaný a platiť výživné 70 eur mesačne na každé dieťa nie je z jeho

strany v súčasnosti možné. Od mája 2014 je odkázaný výlučne na finančnú pomoc rodičov a sestry, ktorú vo veľkej miere využíval práve na výživu maloletých detí. Keďže je momentálne stále nezamestnaný a od rodičov a sestry nemôže očakávať neustále finančnú pomoc, nie je schopný platiť výživné vo výške 70 eur na každé dieťa. Pokiaľ sa mu finančná situácia zlepší a nájde si prácu, bude ochotný prispievať na deti podľa svojich schopností a možností aj viac.

Ďalej namietal, že pri posudzovaní výšky výživného sa vychádza z individuálnych schopností a možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Nejde len o čistý mesačný príjem rodiča, ale ide o komplexné posúdenie schopností a možností rodiča. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Túto určujú mnohé faktory a to napríklad výška úspor, čerpané úvery a iné výdavky. To, že odporca spláca úvery súd nesprávne zohľadnil v neprospech odporcu pri určení výšky výživného. Vzhľadom na to, že odporca je toho času nezamestnaný a výška dvoch mesačných splátok na dva úvery presahuje 300 eur, mal súd určiť výšku výživného sumou rovnajúcou sa alebo mierne prevyšujúcu 30 % zo sumy životného minima, čo predstavuje 27,13 eur. Odporca uviedol, že je schopný prispievať sumou 33 eur mesačne na každé dieťa.

K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil. Otcovi maloletých detí zo zákona vyplýva prioritná povinnosť maloletým deťom, ktorá má prednosť pred inými výdavkami. Otec maloletých detí na súdnom pojednávaní dňa 4.11.2014 uviedol, že mesačne spláca dve pôžičky v celkovej výške 300 eur, v mesiaci máj 2014 predal auto za 3000 eur. Naviac, rodičia otca maloletých detí na súdnom pojednávaní uviedli, že otcovi maloletých detí dávajú toľko peňazí, koľko potrebuje, mesačne to môže byť aj 300 eur. Preto na strane otca sú finančné prostriedky, aby plnil vyživovaciu povinnosť 70 eur mesačne na jedno dieťa.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. Vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne vo vzťahu k napadnutému výroku zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V tejto časti poukazuje najmä na zákonné znenie ust. § 24 zákona o rodine a na ust. § 62 zákona o rodine, kde sú stanovené kritériá a podmienky pri určovaní výživného.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že primeraná výška výživného na každé jedno z detí je v danom prípade 70 eur mesačne. Bolo zistené, že otec maloletých detí je evidovaný ako nezamestnaný a že nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi. Už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že otec nie je odkázaný na štátne sociálne dávky a prostriedky na svoju obživu je schopný si zabezpečiť z vlastných zdrojov. Skutočnosť, že cestuje za svojou sestrou do W., svedčí o dostatku finančných prostriedkov už len s poukazom na to, že tieto cesty do W. sú časté a finančné prostriedky na cestovné nepredstavujú zanedbateľnú čiastku. Skutočnosť, že otec maloletých detí je schopný uhrádzať naviac aj dve pôžičky vo výške približne 300 eur nesvedčí o jeho insolventnosti. Súčet predpokladaných nákladov na cestovné a výšky úhrady pôžičky predstavuje sumu vyššiu, než deklarovali dokonca jeho rodičia a odporca pred prvostupňovým súdom (približne 300 eur) .

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že z prvostupňového spisu vyplýva, že otec maloletých detí sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho príjmu, ktorý pochádzal zo živnostenskej činnosti, kde sám pred prvostupňovým súdom potvrdil, že podnikal „s internetom“. Takéto podnikanie v dnešnej dobe, ako je všeobecne známe, je výnosné a minimálne v najnutnejšej miere by pokrylo potreby otca a maloletých

detí. Preto vzdanie sa živnostenskej činnosti v tomto odbore predstavuje skutočnosť, ktorú je potrebné pripočítať na ťarchu otca pri stanovovaní výšky výživného.

Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že finančné prostriedky z odpredaja motorového vozidla otec v rozsahu 3000 eur použil na úhradu dlhov prednostne pred úhradou výživného na maloleté deti, ktoré výživné neplatí od apríla 2014, ako to zistil prvostupňový súd a nakoniec to potvrdil aj otec maloletých detí. Táto okolnosť opäť nesvedčí o tom, že otec má úprimný záujem na deti prespievať sumou, ktorú potrebujú na svoj bežný rozvoj a úhradu bežných nákladov v súvislosti s návštevou školy a záujmovou činnosťou. Bolo totiž zistené tak, ako to uviedla matka pred prvostupňovým súdom, že mal. N. je v treťom ročníku základnej školy, a má výdavky nielen na družinu mesačne 4 eura, ale matka mu uhrádza športový krúžok 7 eur, za ZRPŠ uhradila jednorázovo 10 eur a maloletá B., ktorá je v prvom ročníku základnej školy, má výdavky 7 eur na tanečný krúžok, 10 eur na ZRPŠ, 7 eur na časopis. Deťom uhradila matka 10 eur za triedny fond. Vstupné náklady na začiatku školského roka predstavovali približne 200 eur.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je potrebné prihliadnuť aj na to, že matka pracuje ako predavačka, jej príjem predstavoval v roku 2014 sumu 330,31 eur, ktorá suma taktiež nestačí na pokrytie všetkých jej potrieb v súvislosti s chodom domácnosti, s nájmom bytu, za ktorý platí 70 eur + 210 eur SIPO a uhrádza 117 eur ako pôžičku, za ktorú bolo kúpené motorové vozidlo, ktoré odpredal otec. Okrem toho má výdavky na bežné potreby pre seba, pre maloleté deti.

Preto odvolací súd je toho názoru, že suma 70 eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, kde práve individuálne prvostupňový súd posúdil možnosti a schopnosti otca, ktorý opustil spoločnú domácnosť a výchove maloletých detí sa celodenné, na rozdiel od matky, nevenuje, posúdil jeho možnosti realizovať sa na trhu práce, kde naviac získal aj vodičský preukaz skupiny E, avšak doposiaľ stále v priebehu prvostupňového ani v rámci odvolacieho konania nebolo zistené, že by si v tomto odbore našiel zamestnanie a tým zlepšil svoju finančnú situáciu.

Odvolací súd však zohľadnil pri posudzovaní uplatneného nároku aj skutočnosť, že otec na deti prispieva tak, ako to zhodne uviedli účastníci konania sumou 20 eur na každé dieťa na školské stravovanie.

Preto vzhľadom na to, že pri určení výšky výživného nie je možné zohľadniť prednostne všetky ostatné platby oboch rodičov, najmä na strane povinného rodiča, je potrebné prihliadnuť najmä na schopnosti otca vlastnou prácou zabezpečiť si príjem, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktoré konanie mohol začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.