Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-145-2021.pdf
PDF · 141.42 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/145/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Bratislava, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31 820 174, práv. zast. advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Košice, Hrnčiarska č. 29, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556, za účasti ďalšieho účastníka konania: mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. s. OU-ZA-OCDPK-2020/011870-009 zo dňa 06.03.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - mesto Žilina, Špeciálny stavebný úrad, odbor dopravy, referát dopravy a IS rozhodnutím č. 16881/2019-4666/2019/OD/Mo zo dňa 26.11.2019 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s ust. § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku v stavebnom konaní vedenom špeciálnym stavebným úradom pod č. 15526/2019-35514/2019/OD/Mo na stavbu „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia Tesco Žilina I. etapa“ (ďalej len „líniová stavba“) na pozemku v kat. úz. E. p. č. KN-C 4239/58, 4239/44, 4134/6 a 4134/3, ktorej navrhovateľom je stavebník ISTROFINAL BD Rudiny, s. r. o., IČO: 50 857 746, Mydlárska č. 8718/7A, Žilina (ďalej len „stavebník“). V dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že stavebník podal dňa 29.07.2019 a dňa 09.08.2019 a 11.09.2019 doplnil na špeciálnom stavebnom úrade žiadosť o vydanie stavebného povolenia na líniovú stavbu uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia. Špeciálny stavebný úrad oznámil s poukazom na ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona Oznámením zo dňa 24.09.2019 začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom stavebného konania. Oznámenie o začatí stavebného konania malo povahu verejnej vyhlášky a bolo doručované v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona v nadväznosti na ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku a vyvesené na dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu mesta Žilina a na oficiálnych internetových stránkach mesta www.zilina.sk. V zákonom stanovenej lehote špeciálny stavebný úrad obdržal dňa 30.09.2019 vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo formulované ako Vyjadrenie účastníka stavebného konania podľa § 62 ods. 3 stavebného konania, ako účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, ako dotknutá verejnosť v zmysle § 24 ods. 2 zákona EIA č. 24/2006 Z. z. Na základe uvedeného podania žalobcu začal špeciálny stavebný úrad správne konanie o priznaní postavenia účastníka stavebného konania. Dňa 18.10.2018 oznámil špeciálny stavebný úrad žalobcovi začatie konania o priznanie postavenia účastníka stavebného konania a zároveň stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania o
priznaní postavenia účastníka stavebného konania, aby žalobca ako účastník konania predložil doklady, dôkazy a skutočnosti pre dôkazné konanie účastníka stavebného konania. Žalobca v stanovenej lehote nepredložil k účasti v predmetnom stavebnom konaní žiadne doklady, resp. dôkazy, na podklade ktorých by bolo preukázané, že občianske združenie je účastníkom stavebného konania podľa ust. § 59 stavebného zákona. V odôvodnení rozhodnutia ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval, že predmetná líniová stavba nebola predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie na Okresnom úrade v Žiline, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA, t. j. na príslušnom orgáne štátnej správy na posudzovanie vplyvu na životné prostredie podľa § 1 a § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie v znení neskorších predpisov, podľa § 56 písm. c) zákona EIA č. 24/2006 Z. z. Žalobca ako občianske združenie nemal postavenie účastníka konania ako dotknutá verejnosť v konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a teda nemôže mať ani následne postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade líniová stavba nebola predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie, nebola splnená ani podmienka § 34 ods. 1 stavebného zákona, t. j. nemohlo byť žalobcovi priznané postavenie účastníka ani v územnom konaní o umiestnení stavby ako dotknutej verejnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že nebola splnená ani podmienka § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, preto nemôže byť žalobcovi priznané ani postavenie účastníka stavebného konania. Rovnako tak neprináleží žalobcovi postavenie účastníka konania ani v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, ktoré má aplikačnú prednosť pred ust. § 14 Správneho poriadku, nakoľko podmienkou účastníctva v zmysle uvedeného ustanovenia je jednak existencia vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkom a stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám a následne je potrebné skúmať, či existuje aj druhý zákonný predpoklad, a to že tieto práva môžu byť priamo dotknuté vydaním stavebného povolenia.
2. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím číslo spisu: OU-ZA-OCDPK-2020/011870-009 zo dňa 06.03.2020 konajúc o odvolaní žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými. V odôvodnení rozhodnutia popri popise priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal nezákonnosť daného rozhodnutia dôvodiac, že „predmetná stavba bola ako vynútená investícia posudzovaná procesom EIA v rámci zámeru Rudiny II zakončeného rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP3-2016/009433-005/Hnl. Predmetná stavba sa uvádza ako v textovej časti tak aj v obrazových prílohách. Vydané rozhodnutie tak bolo vydané v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko si úrad nezistil úplne a presne skutkový stav predmetnej veci, v dôsledku čoho rozhodol nesprávne a nezákonne. Súčasne stavebný úrad neaplikoval osobitné ustanovenia stavebného zákona pre prípady stavieb, ktoré boli posúdené vplyvmi na životné prostredie“. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 23.01.2020 č. OU-ZA- OSZP3-2020/009447-002/Hnl, z ktorého cituje: „Vzhľadom na to, že ide o úpravu jestvujúcich objektov miestnej a účelovej komunikácie, v zmysle § 18 zákona č. 24/2006 Z. z. nie je navrhovaná činnosť zaradená do prílohy č. 8 tohto zákona, takže uvedený projekt nespĺňa kritériá podľa § 18 a prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je predmetom posudzovania“. Žalovaný konštatuje, že predmetné stanovisko jednoznačne definuje, že predmetná stavba: „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ nie je navrhovaná činnosť zaradená do prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. Odvolateľ vo svojom odvolaní a v pripomienkach žiadnym spôsobom nevyjadril, prečo by uvedená stavba mala byť zaradená do takéhoto konania. Žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 24/2006 Z. z., v zmysle ktorých má odvolateľ možnosť podať príslušnému orgánu podnet, či posudzovaniu podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, pokiaľ nie je uvedená v prílohe č. 8, alebo nedosahuje tzv. prahovú hodnotu. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutie č. OU-ZA- OSZP3-2016/009433-005/HNL, žalovaný zdôrazňuje, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stavba „Polyfunkčný komplex Rudiny II. - Žilina“ nie je posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Pokiaľ odvolateľ nesúhlasil s daným vydaným rozhodnutím, v zisťovacom konaní mal možnosť odvolať sa proti označenému rozhodnutiu v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný konštatuje, že sa odvolateľ mylne domnieva, že stavba „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ je predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je pravidlom, že ak navrhovaný zámer z investičného projektu obsahuje vyvolanú investíciu, musí byť
táto vyvolaná investícia ako predmet alebo zámer prejednávaný v zisťovacom konaní a posudzovaní z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. Ust. § 18 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. a príloha č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. explicitne ustanovuje, ktoré zámery, resp. navrhované činnosti sú predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie, v rámci ktorých môže byť účastníkom konania aj dotknutá verejnosť v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný ďalej uvádza, že vyvolaná investícia ako stavba „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ sa vedie ako samostatné stavebné konanie vyplývajúce zo zámeru „Polyfunkčný komplex Rudiny II. - Žilina“. Samostatne preto musí byť posudzovaná otázka, či je stavba „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a či je ako navrhovaná činnosť zaradená do prílohy č. 8 tohto zákona. Spochybňovanie stanovísk orgánu štátnej správy na posudzovanie vplyvu na životné prostredie môže byť predmetom iného konania a na toto konanie nemá vplyv. Žalovaný ďalej totožne s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že ustanovenia stavebného zákona majú v zmysle ust. § 140 stavebného zákona aplikačnú prednosť pred ust. § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Záverom žalovaný poukazuje na počínanie si odvolateľa, ktorý v poslednej dobe podáva rovnaké alebo veľmi podobné návrhy na celom Slovensku do všetkých publikovaných konaní a pravdepodobne z veľkej časti bez znalosti miesta konkrétneho projektového riešenia. Žalovaný konštatuje, že verejný záujem nemôže byť v rámci uplatnenia zákona č. 24/2006 Z. z. abstraktný a začínať niekde pri celosvetových problémoch a skončiť na regionálnej úrovni. Naopak, viaceré rozhodnutia súdov v oblasti správnej interpretácie verejného záujmu hovoria o potrebe jeho zjavnej konkretizácie. Žalovaný konštatuje, že priebeh jednotlivých konaní, do ktorých odvolateľ vstupuje, je nelogický a to v tom, že v istej fáze konania jeho záujem na ochrane verejného záujmu odzrkadľujúci sa v jeho návrhoch, utíchne a odvolateľ ako účastník konania prestane mať záujem na presadzovaní svojich návrhov, ktorých predmetom je zväčša ochrana verejného záujmu a životného prostredia ako takého.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podstatu žalobných námietok možno zhrnúť nasledovne. Podľa mienky žalobcu stavba „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ je predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko pokiaľ predmetná stavba je ako vyvolaná investícia súčasťou stavby, resp. zámeru „Polyfunkčný komplex Rudiny II. - Žilina“, musí byť tiež predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a práve z tohto titulu môže byť žalobca účastníkom konania ako dotknutá verejnosť v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca ďalej namieta skutkový záver žalovaného, ktorý neuviedol, z čoho pramení jeho presvedčenie, že stavba nie je predmetom zákona č. 24/2006 Z. z., ak o tejto otázke je vecne príslušný rozhodnúť iný príslušný orgán - v danom prípade odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca zastáva názor, že žalovaný si nemôže o tejto otázke urobiť ani vlastný názor, nakoľko mu neprislúcha hodnotiť stavbu z pohľadu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného nenapĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočne vysvetlil spôsob použitia správnej úvahy. Žalovaný sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe.
6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 1 SSP v konaní podľa ust. § 177 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP) žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP) prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 15.
novembra 2022 podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného, pričom pri tomto postupe vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledovným zdôvodnením:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
9. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
11. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 140 stavebného zákona. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na odvolacie námietky uplatnené žalobcom a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
13. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadal s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti doručenými v priebehu zisťovacieho konania. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto správneho súdneho prieskumu nie je rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom akéhokoľvek zisťovacieho konania (§ 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.), ale rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní žalobcovi postavenia účastníka v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia“. Odhliadnuc od uvedenej nezrovnalosti žalobnej námietky považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe ani nešpecifikoval, s akými konkrétnymi pripomienkami sa žalovaný „náležitým spôsobom nevysporiadal“.
14. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné predostrieť, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well- founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
15. Žalobca ďalej namieta záver správnych orgánov, v zmysle ktorého žalobcovi neprináleží status účastníka stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Žalobca odvodzuje svoj status účastníka ako dotknutej verejnosti v stavebnom konaní o povolení stavby: „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ (ďalej len „povoľovaná stavba“) z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Zastáva názor, že pokiaľ je povoľovaná stavba (ako vyvolaná investícia) súčasťou stavby, resp. zámeru „Polyfunkčný komplex Rudiny II. - Žilina“, musí
byť tiež predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v odvolaní žalobca uvádzal, že povoľovaná stavba ako vynútená investícia bola posudzovaná procesom EIA v rámci zámeru Rudiny II. zakončeného rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP3-2016/009433-005/Hnl. V odvolaní uviedol, že predmetná stavba (poznámka súdu - povoľovaná stavba) sa uvádza ako v textovej časti rozhodnutia tak aj v obrazových prílohách.
16. Správny súd uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah.
17. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.) tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, 2) b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov. 1) § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona č. 287/1994 Z.z.
2) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.
Podľa § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.
Podľa § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov,2). 2) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak.
Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,
h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií,20) z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
18. Z citovaného ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že pre vznik žalobcovi statusu účastníka stavebného konania o povolenie stavby: „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“ by museli byť v konaní preukázané nasledovné právne významné skutočnosti: Ad1) Povoľovaná stavba by musela napĺňať pojmové znaky navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom posudzovania jej vplyvov, resp. zisťovacieho konania podľa postupu uvedeného v tretej časti zákona č. 24/2006 Z. z. (§ 3 písm. f) v spojení s § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z.). Predmet posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti (alebo jej zmeny) je definovaný v cit. ust. § 18 ods. 1 a predmet zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti (alebo jej zmeny) v cit. ust. § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Ad2) Žalobca ako dotknutá verejnosť (§ 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z.) uplatnil v konaní vedenom podľa tretej časti zákona č. 24/2006 Z. z. postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 citovaného zákona, t. j. podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 alebo odôvodnené pripomienky k rozsahu ohodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8 alebo odôvodnené písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2 alebo odôvodnené písomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9, prípadne odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (t. j. odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní) alebo proti záverečnému stanovisku. Podmienka Ad2/ by nemusela byť naplnená jedine v prípade, ak by žalobcovi svedčalo postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu. Citované ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. v danej súvislosti odkazuje na ust. § 14 Správneho poriadku
19. Z obsahu administratívneho spisu nemal správny súd preukázané naplnenie podmienky uvedenej (v bode 18 tohto rozsudku) pod Ad1/ v spojení s podmienkou Ad2/ pre vznik statusu účastníka stavebného konania o povolení stavby „Stavebné úpravy križovatky K2 Obvodová ulica - účelová komunikácia TESCO Žilina I. etapa“. Správne orgány dospeli z vykonaného dokazovania k správnemu skutkovému záveru o tom, že povoľovaná stavba nebola predmetom zisťovacieho konania, resp. posudzovania vplyvov na životné prostredie, inými slovami táto právne významná skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Zo stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia plynie: „Vzhľadom na to, že ide o úpravu jestvujúcich objektov miestnej a účelovej komunikácie v zmysle § 18 zákona č. 24/2006 Z. z., nie je
navrhovaná činnosť zaradená do prílohy č. 8 tohto zákona, takže uvedený projekt nespĺňa kritériá podľa § 18 a prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je predmetom posudzovania“. Správny súd k uvedenému uvádza, že pokiaľ povoľovaná stavba nebola predmetom zisťovacieho konania, resp. posudzovania vplyvov, potom už len z tohto skutkového záveru možno dovodiť neexistenciu statusu účastníka konania v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. u žalobcu v konaní o povolení predmetnej stavby.
20. Argumentácia žalobcu obsiahnutá (až) v žalobe, v zmysle ktorej pokiaľ aj povoľovaná činnosť (stavba) nebola predmetom zisťovacieho konania, mala ňou byť ako vyvolaná investícia (keďže samotný zámer - „Polyfunkčný komplex Rudiny II. - Žilina“ bol predmetom zisťovacieho konania), je v predmetnej veci irelevantná. Pre vznik statusu účastníka povoľovacieho konania v intenciách cit. ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. je totiž nevyhnutné, aby dotknutá verejnosť realizovala svoju procesnú aktivitu (podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru, odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, atď.), čo je kumulatívnou podmienkou (Ad2) pre vznik statusu účastníka povoľovacieho konania, vznik, ktorej podmienky však predpokladá, že vôbec nejaké zisťovacie konanie (resp. konanie o posudzovaní vplyvov) podľa tretej časti zákona č. 24/2006 Z. z. vo vzťahu k povoľovanej činnosti prebehne.
21. V prejednávanej veci nemali správne orgány z vykonaného dokazovania preukázané, že by povoľovaná stavba bola predmetom zisťovacieho konania, resp. v súvislosti s ňou prebehlo posudzovanie jej vplyvov v zmysle tretej časti zákona č. 24/2006 Z. z., a preto správne orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobcovi status účastníka povoľovacieho konania podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. neprináleží.
22. Nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd dodáva, že správny orgán prvého stupňa náležite odôvodnil tiež absenciu podmienky pre danosť statusu účastníka povoľovacieho konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom stavebného konania, je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Zo spisového materiálu nemali správne orgány preukázané, že by žalobca namietal, že bude zasiahnuté do jeho vlastníckych práv k pozemku a stavbám samotnou stavbou, ktorá bola predmetom konania o vydanie stavebného povolenia. Žalobca v celom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci zásah povoľovanej stavby do vlastníckych práv k susediacim stavbám a pozemkom. Vo svetle uvedeného potom dospeli správne orgány k správnemu právnemu záveru, že žalobca nenapĺňal podmienky ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona na určenie, že sa v jeho prípade jedná o účastníka konania vo veci vydania stavebného povolenia, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že povoľovaná stavba uskutočnená podľa stavebného povolenia by čo i len potenciálne zasiahla do vlastníckych práv žalobcu k susedným stavbám a pozemkom. Správny orgán prvého stupňa ďalej náležite ustálil, že status účastníka stavebného konania žalobcovi nemôže prináležať ani podľa ust. § 14 Správneho poriadku. Podľa ust. § 140 stavebného zákona (vzťah k Správnemu poriadku) ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Ust. § 140 stavebného zákona upravuje vzťah stavebného zákona k Správnemu poriadku vyjadrený zásadou lex specialis derogat lex generalis. Teda špeciálny predpis (v tomto prípade stavebný zákon) ruší, deroguje všeobecný predpis - Správny poriadok. Pokiaľ špeciálny predpis obsahuje explicitnú úpravu určitej problematiky, táto má prednosť a aplikuje sa pred všeobecným predpisom. Správny poriadok v ust. § 14 rozlišuje štyri kategórie účastníka konania: a) toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, b) toho, koho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, c) toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak a aj d) toho, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Porovnaním ust. § 14 Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu a ust. § 59 stavebného zákona ako špeciálneho predpisu, ktorý vymedzuje okruh účastníkov stavebného konania, vyplýva, že v prvých dvoch uvedených prípadoch má prednosť stavebný zákon a vylučuje použitie Správneho poriadku, keďže odlišne upravuje okruh účastníkov stavebného konania. Ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona má svoju osobitnú právnu úpravu prvej a druhej kategórie účastníka (v stavebnom konaní účastníkom stavebného konania je stavebník a osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté), preto sa úprava v Správnom poriadku v tomto rozsahu nepoužije na stavebné konanie. Tzv. prezumpcia účastníka, čo je tretia možnosť (účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak) nie je špeciálne upravená v stavebnom zákone, a preto platí právna úprava Správneho poriadku. Ktokoľvek sa prihlási do konania je účastníkom konania až do času, pokiaľ nie je právoplatne vylúčený z daného konania. Stavebný úrad v preskúmavanom konaní o vylúčení (resp. o nepriznaní postavenia) účastníka konania - žalobcu rozhodol. Poslednú kategóriu účastníka konania podľa Správneho poriadku (ktorým je ten, komu osobitný zákon status účastníka konania priznáva), tvorí najmä v stavebnom konaní podľa Aarhuského dohovoru režim zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a niektorých osobitných právnych predpisov na ochranu životného prostredia. Stavebný zákon priznáva účastníctvo v stavebnom konaní dotknutej verejnosti podľa zákona EIA, ktorý implementuje Aarhuský dohovor. Aj stavebné konanie je tak jedno zo správnych konaní, do ktorého môže vstúpiť verejnosť ale len za zákonom stanovených podmienok, ktoré v danom prípade žalobca nespĺňal.
23. Záverom pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ bol žalobca tej mienky, že povoľovaná stavba by mala podliehať posudzovaniu, hoc nie je osobitne upravená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. (resp. nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8), mohol využiť právny prostriedok upravený v cit. ust. § 19 zákona č. 24/2006 Z. z.. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. totiž príslušný orgán v konaní o podnete rozhodnutím určí, či posudzovaniu podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8, alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8. Uvedené konanie sa začína na základe odôvodneného písomného podnetu kohokoľvek. Ktorákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba sa môže domnievať, že istá činnosť by mala byť predmetom povinného posudzovania. Konanie môže príslušný orgán začať aj z vlastného podnetu. Príslušný orgán prihliada pri rozhodovaní na obsah podnetu, povahu činnosti, miesto (územie), na ktorom sa plánuje navrhovaná činnosť realizovať, ako aj význam očakávaných vplyvov. Rozhoduje na základe kritérií platných pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 predmetného zákona.
24. Napokon je potrebné pre úplnosť dodať, že z právnej úpravy zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by akákoľvek vyvolaná investícia plynúca zo zámeru z investičného projektu (ktorý bol predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny) mala tvoriť (bez ohľadu na to, či spĺňa/nespĺňa kritériá podľa prílohy č. 8, dosahuje/nedosahuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8) predmet zisťovacieho konania.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti - atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
26. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.