Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-46-2015.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/46/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, o vymoženie 2.311,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/103/2015-23 zo dňa 20.03.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, §§ 52 ods. 1, 3, 4; 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2 až 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva uzavreté medzi oprávneným a povinným sú formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť, a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ), a to v súlade s cit. § 44 ods. 3 EP.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom (ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy dlžník (teda povinný v tomto prípade) nie je povinný prijať tento návrh. Ďalej bol dlžník poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že dôsledkom jej uzavretia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Pre prípad riešenia sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu bolo dohodnuté, že spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitratioin court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica (v súčasnosti so sídlom v Žiline - pozn. súdu). Zároveň je súčasťou rozhodcovskej zmluvy poučenie o výbere rozhodcu, ktorý bude prípadné spory prejednávať a o práve dlžníka odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy v lehote do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcej riešenie sporov sa v danom prípade na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V tejto zmluve je dokonca uvedené, že podpis rozhodcovskej doložky nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo aj odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu je rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou a neplatná, a to jednak preto, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, ak však má byť rozhodcovská zmluva resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je poučenie o tom, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní a je v nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v nej však akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Preto súd prvého stupňa nepovažoval uvedenú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.
Súd prvého stupňa preskúmal aj procesný postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, v súvislosti s čím zistil, že procesný postup pri rozhodnutí veci umožňuje vydať
rozsudok aj bez prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. fikciou doručenia, teda nemusí sa o ňom ani dozvedieť. Na odpoveď má pritom dlžník lehotu iba 10 dní.
Uvedený postup je podobným postupom ako pri vydávaní platobného rozkazu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak s tým rozdielom, že platobný rozkaz musí byť doručený do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia (t.j. napr. bez možnosti doručenia fikciou doručenia; ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie) a odporca má možnosť podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon.
Takmer výlučne je žalobcom oprávnený ako dodávateľ, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje možnosť dosiahnutia exekučného titulu v čo najkratšom čase, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nároky, ktoré všeobecné súdy v mnohých prípadoch posúdili ako neprijateľné, resp. ako rozporné s právom alebo dobrými mravmi (ako napr. úroky vo výške cca 70 % ročne, v dôsledku čoho sa odplata pri často sa opakujúcom úvere na 48 mesiacov, čiže na 4 roky, blíži k 2,5 násobku poskytnutej sumy).
Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný) sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).
V rokovacom poriadku upravený postup rozhodcovského súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti spôsobuje značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní.
Takáto rozhodcovská zmluva dohodnutá za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania je neprimeranou zmluvnou podmienkou. Vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská zmluva č. 8300052328 je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je a ani nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Povinný mal právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas veriteľa, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Preto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Na to, aby rozhodcovská zmluvy vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom, Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od tejto zmluvy odstúpiť. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Neobstoja ani argumenty o absencii informácií o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, pretože tieto pravidlá sú zverejnené v štátom určenej publikačnej forme.
Oprávnený tiež poukázal na procesný postup v rozhodcovskom konaní a namietal, že postup v rozhodcovskom konaní nie je značne znevýhodnený oproti postupu v súdnom konaní.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 64,88 eura.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:
Odvolací súd k odvolacej námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá samostatná zmluva, čo súd prvého stupňa ponechal stranou, konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná, keďže z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa predmetnou rozhodcovskou zmluvou zaoberal.
Oprávnený si dôkazné bremeno v tom smere, že by v danom prípade išlo o osobitne vyjednanú zmluvu, nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.
V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.
Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
K vyššie uvedenému odvolací súd len na doplnenie uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť tým jeho zrušenie.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.