Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-84-2015.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/84/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: I.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, Q., zastúpená advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, proti odporcovi: I.. U. Q., U.., M.. XX.XX.XXXX, bytom B.J. XXX/XX, Q., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. Q., M.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo I.. I. Q., rod. D. a I.. U. Q., U.. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu A. vo zv. XX, str. XXX, č. XXX rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:
Pre čas po rozvode sa mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v roku od nedele od 18.00 h do nasledujúcej nedele do 18.00 h.
Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v roku od nedele od 18.00 h do nasledujúcej nedele do 18.00 h.
Obaja rodičia budú mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci na účet matky č. ú. XXXXX/XXXX počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Styk rodičov s mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičia nežiadajú upraviť s výnimkou dňa 24.12. kedy každý nepárny rok má právo stýkať sa s maloletou matka v čase od 10.00 h do 25.12. do 16.00 h a každý párny rok má právo stýkať sa s maloletou matka dňa 26.12. od 10.00 h do 02.01. do 16.00 h.
Každý párny rok má právo otec stýkať sa s mal. M. Q., M.. XX.XX.XXXX dňa 24.12. v čase od 10.00 h do 25.12. do 16.00 h každý nepárny rok má právo stýkať sa s maloletou otec dňa 26.12. od 10.00 h do 02.01. do 16.00 h.
Rodičia prevezmú dieťa v čase začiatku ich osobnej starostlivosti a odovzdajú dieťa po ukončení ich starostlivosti v mieste bydliska druhého rodiča.
Rodinné prídavky a daňový bonus si bude uplatňovať matka mal. dieťaťa.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II mailom dňa 14.05.2015 a doplneným písomne dňa 18.05.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 2 deti - plnoletý L., M.. XX.XX.XXXX a maloletá M., M.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka sa zoznámila s odporcom počas štúdia na vysokej škole, ľúbostný vzťah nadviazali v roku 1989. Po skončení školy pokračoval odporca na ašpirantúre vo F. Ú. S., kde pôsobí dodnes vo funkcii kľúčového manažéra. Navrhovateľka po vysokej škole pokračovala na študijnom pobyte na P., v snahe zlepšiť finančnú situáciu rodiny sa v roku 1993 rozhodla pre prácu v Č. a popri práci a materskej dovolenke si navrhovateľka dokončila ekonomické vzdelanie ako bakalár. V roku 1998 nastúpila navrhovateľka do M., kde pracuje dodnes ako vedúca oddelenia. Po narodení maloletej dcéry celá rodina nasledovala odporcu do Japonska, ktorý tu dostal ročnú pracovnú ponuku. Navrhovateľka vnímala vzťah s odporcom ako harmonický, manželia sa vzájomne podporovali, spoločne trávili voľné chvíle a venovali sa svojim deťom, ktoré považovali za prioritu. Vďaka odporcovej práci rodina veľa cestovala. Obaja manželia boli pracovne vyťažení, často absolvovali služobné cesty, ale vzájomne sa vedeli zastúpiť vo výchove detí aj vedení domácnosti. Asi v rokoch 2008 - 2009 došlo v práci odporcu k významným organizačným zmenám, o ktoré sa odporca sám zasadzoval, čo spôsobilo jeho výraznú pracovnú vyťaženosť a sústredenie energie najmä na kariéru. Odporca sa čoraz viac zdržiaval na služobných cestách a v práci, pracovnými záležitosťami trávil čas aj v súkromí. Z týchto dôvodov vznikali medzi manželmi konflikty. Navrhovateľka opakovane vyčítala odporcovi jeho neprítomnosť v domácnosti a taktiež jeho neprimeraný vzťah s kolegyňou z oblasti projektového manažmentu. Vďaka vzájomnému nepochopeniu trávili manželia čoraz menej času spolu, zo vzťahu sa vytratila blízkosť a prejavy intimity. Medzi manželmi vznikla hlboká manželská kríza, ktorá postupne prerástla do odcudzenia a odkryla aj odlišné vnímanie vzťahu a budúcnosti. Dôsledkom odcudzenia manželov sú pravidelné konflikty, ktorých svedkom je aj maloletá dcéra, ktorá týmto stavom zjavne trpí. Výmeny názorov odhalili zásadné odlišnosti medzi manželmi a navrhovateľka si uvedomila, že manželská kríza nie je dočasná, ale má svoj pôvod v odlišnom povahovom a názorovom založení. Udržiavanie formálneho partnerského zväzku nie je podľa navrhovateľky riešením ani v súčasnosti a ani v budúcnosti. Súčasný spôsob života navrhovateľku vnútorne ubíja a ničí, nevidí žiadnu perspektívu zmeny a obnovenia vzťahu. Rovnako odporca priznáva, že vo vzťahu s navrhovateľkou nie je šťastný, a preto navrhovateľka považuje rozvod manželstva za jediné riešenie. Obaja manželia síce stále žijú v jednej domácnosti, avšak navrhovateľka má snahu sa s odporcom dohodnúť na podmienkach rozchodu a majetkového vysporiadania a následne plánuje oddelené bývanie a zariadenie vlastnej domácnosti. Obnovenie manželského spolunažívania po dlhodobej manželskej kríze navrhovateľka vylúčila. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú dcéru, obaja manželia majú vytvorené predpoklady na jej výchovu. Ohľadne usporiadania rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva uzatvorili manželia rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli na režime striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v 1-týždňovom intervale, rovnako sa dohodli na hradení nákladov na starostlivosť o dcéru ako aj na úprave styku. Z navrhovanou rodičovskou dohodou prejavila súhlas aj samotná maloletá dcéra.
Odporca navrhoval, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a vo veci úpravy rodičovských práv a povinností rozhodol v súlade s uzatvorenou rodičovskou dohodou. Odporca sa však nestotožnil s navrhovateľkou načrtnutým priebehom manželstva a príčinami rozvratu vzťahu. Vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že s navrhovateľkou žijú spolu 25. rok, pričom sa poznajú od roku 1986. Navrhovateľka je odporcovou prvou intímnou partnerkou. Vzťah s navrhovateľkou považoval odporca ako aj celé okolie dlhé roky za ideálny. Navrhovateľka aj odporca pochádzajú z
rodín, ktoré oboch manželov dlhodobo podporujú v rámci svojich možností. Od uzavretia manželstva bývali manželia v 3-izbovom byte v Petržalke. Byt zaplatili rodičia odporcu s tým, že vedeli, že obaja
- navrhovateľka aj odporca - sú pracovití a ctižiadostiví, pričom išlo o nenávratnú investíciu do ich budúcnosti. Navrhovateľka uviedla, že zamestnanie zmenila za účelom zlepšenia ekonomickej situácie rodiny. Hybnou silou tejto zmeny však bol fakt, že po ukončení vysokej školy sa navrhovateľka rozhodla pokračovať v odbornej kariére na P., ktorá v tých časoch poskytovala len minimálne možnosti ďalšieho odborného postupu. Odchod zo P. do finančného sektora bol teda logickým riešením, ktoré sa aj s časovým odstupom ukázalo ako správne. Ďalším dôvodom zmeny zamestnania u navrhovateľky bola jej dlhodobá inklinácia k netechnickým smerom. Uvedenie snahy o zlepšenie finančnej situácie rodiny zo strany navrhovateľky preto odporca považuje za snahu podsúvať informáciu o neschopnosti odporcu stabilizovať finančnú situáciu rodiny. Je pravda, že navrhovateľka mala stabilné miesto a odporca bol na doktorandúre s podpriemerným platom, navyše v oblasti výskumu. Navrhovateľka však rozhodnutie odporcu ostať vo výskume schvaľovala a podporovala. Odporca však využíval všetky príležitosti na získanie dodatočných financií - okrem štipendia dostával aj plat, sporadicky si zarábal ako prekladateľ, asistent na vysokej škole a podobne. Po ukončení doktorandúry bol odporcovi ponúknutý pracovný pobyt v Cambridge, vzhľadom na mimoriadne atraktívnu ponuku sa manželia spoločne rozhodli, že odporca na pobyt pôjde aj napriek tehotenstvu navrhovateľky. V roku 2001-2002 bol odporca na pracovnom pobyte v Japonsku, kde ho sprevádzala celá rodina. Po cca 4 mesiacoch však navrhovateľka dostala lukratívnu pracovnú ponuku od svojho zamestnávateľa podmienenú požiadavkou okamžitého návratu na Slovensko a prerušením materskej dovolenky. Na základe spoločnej dohody sa navrhovateľka spoločne s deťmi vrátila z Japonska na Slovensko, pričom odlúčenie obidvaja manželia ťažko znášali. Odporca zvyšok svojho pobytu v Japonsku venoval práci a snahe zarobiť čo najviac finančných prostriedkov, za ktoré si manželia po návrate odporcu na Slovensko kúpili ďalší 3-izbový byt, ktorý prenajímali. Je pravdou, že navrhovateľka sa stará o financie rodiny, aj vzhľadom na jej zamestnanie. Odporca zasielal celú výplatu na spoločný účet, ku ktorému mala navrhovateľka prístup a o ktorý sa odporca vôbec nestaral, čo platí doteraz. Ohľadne finančných záležitostí odporca navrhovateľke vždy dôveroval a nikdy ho nenapadlo preverovať ňou uskutočnené transakcie. Obdobie rokov 2003 až 2009 považuje odporca za jedno z najkrajších období spoločného života, spoločne vychovávali dve zdravé deti a boli finančne zabezpečení. Roky 2008-2009 popisuje navrhovateľka ako začiatok vzťahových problémov. Toto obdobie bolo skutočne pracovne veľmi náročné a čas, ktorý mal byť venovaný rodine obetoval odporca na pracovné záležitosti, čo navrhovateľka odporcovi viackrát vyčítala. K neprimeraným vzťahom s kolegyňou odporca uviedol, že sa vždy považoval za človeka jednej ženy. S menovanou trávil odporca dlhé hodiny v práci, v aute, na služobných cestách a sadli si pracovne aj osobnostne. Považoval ju za kolegyňu a veľmi blízkeho človeka a chcel ju predstaviť aj navrhovateľke, čo táto razantne odmietla. Navrhovateľka začala žiarliť a kontrolovať odporcovu korešpondenciu, pracovnú tašku, auto a ostatné veci s cieľom presvedčiť sa o odporcovej nevere. Odporca však žiadnu vinu necítil a nemal ani žiadnu snahu skrývať svoju osobnú komunikáciu. Zásadný zlom vo vzťahu navrhovateľky a odporcu nastal v roku 2010, keď navrhovateľka povedala odporcovi, že mu odpúšťa neveru, lebo sama bola odporcovi neverná a vie aké to je, keď človek urobí nesprávny krok, ktorý ho celý život mrzí. Táto informácia odporcu šokovala, nakoľko on navrhovateľke neverný nikdy nebol. Po tomto si odporca začal hlúpo dokazovať, že je chlap tým, že začal flirtovať s každou ženou vo svojom okolí. Cez vedomie, že ho navrhovateľka podviedla, sa odporca nikdy nedostal. V roku 2015 navrhovateľka otvorene priznala, že má vzťah a že ho mieni rozvíjať. S partnerom absolvovala navrhovateľka aj viacero spoločných akcií a dovoleniek. Vzhľadom na ultimatívnu politiku navrhovateľky, ktorá snahu odporcu o zachovanie manželstva považuje za zdržiavanie, ako aj vzhľadom na opakované uisťovanie navrhovateľky o nezvratnosti ďalšieho vývoja, sa odporca rozhodol pre dobro spoločnej dcéry súhlasiť s návrhom na rozvod.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s obsahom spisu: sobášny list, rodný list maloletej, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o príjme odporcu, obsahom rodičovskej dohody zo dňa 11.05.2015, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom Obvodného úradu A.. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili 2 deti - t.č. plnoletý syn L., M.. XX.XX.XXXX a maloletá dcéra M., M.. XX.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko manželom je na adrese: B. XXX/XX, Q., kde navrhovateľka aj odporca naďalej bývajú, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.
Navrhovateľka je zamestnaná v M. Q. P. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 2700 Eur.
Odporca je zamestnaný vo F. Ú. S., jeho priemerný mesačný príjem je 1790 Eur.
Manželia spoločne vlastnia 2 byty, v jednom z nich v súčasnosti obaja bývajú a druhý prenajímajú. Prenajatý byt je zaťažený úverom, ktorý manželia splácajú vo výške 700 Eur.
Maloletá dcéra M. je žiačkou tercie na 8-ročnom gymnáziu.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka si podanie návrhu na rozvod poriadne rozmyslela a na svojom návrhu trvá. Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom dospelý syn v súčasnosti študuje v zahraničí. Manželia spolu intímne nežijú od júla 2014. Manželia sa podieľajú na spoločných nákladoch na byt a spoločne sa starajú o svoje deti. Navrhovateľka uviedla, že má vážnu známosť. Navrhla manželstvo rozviesť a schváliť rodičovskú dohodu s výnimkou tvorby úspor, nakoľko na prípadnej tvorbe úspor je schopná sa s odporcom dohodnúť aj bez rozhodnutia súdu.
Odporca na pojednávaní vyjadril súhlas s rozvodom aj s navrhnutou rodičovskou dohodou v zmysle jej úpravy uskutočnenej na pojednávaní.
V priebehu konania uzavreli účastníci rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a navrhli jej schválenie súdom.
Kolízny opatrovník maloletej súhlasil s navrhovanou rodičovskou dohodou a navrhoval jej schválenie súdom.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželské spolužitie je jednou z povinností manželov. Manželia síce stále žijú v spoločnej domácnosti, avšak uvedený stav je len dočasný do okamihu vzájomnej dohody o majetkovom vysporiadaní. Súd sa pokúsil zmierenie manželov, avšak bezúspešne. Manželia sú citovo odcudzení. Navrhovateľka kategoricky trvá na svojom návrhu na rozvod a nemá záujem na obnovení vzťahu s odporcom. Odporca už na túto situáciu rezignoval a rovnako vyjadril svoj súhlas s rozvodom manželstva. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je preto súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov a obnoveniu ich manželského spolužitia. Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v absolútnej odlišnosti predstáv o vzájomnom spolužití, názorových rozdielnostiach, nedôvere, vzájomnom nepochopení sa a tým spôsobeného vzájomného odcudzenia sa manželov. Keďže nikoho nemožno nútiť žiť v manželstve proti jeho vôli, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a jeho ďalšej výchovy, nakoľko obaja rodičia majú vytvorené predpoklady na výchovou. Rovnako obaja rodičia prejavujú záujem podieľať sa nielen finančne ale aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, čo vidieť aj v návrhu rodičovskej dohody upravujúcej režim striedavej osobnej starostlivosti a schopnosti rodičov dohodnúť sa v otázkach výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére.
Nakoľko v otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode dospeli manželia v priebehu konania k vzájomnej dohode a s touto vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník maloletej, dokonca aj samotná maloletá dcéra, v tejto časti súd rozhodol zhodne s vyjadreniami účastníkov konania a schválenú rodičovskú dohodu premietol do výrokovej časti tohto rozsudku. Maloleté dieťa súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov uskutočňovanej v týždenných intervaloch, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na účet matky a zároveň upravil aj styk rodičov s maloletou dcérou počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie písomne do zápisnice po vyhlásení rozsudku, sa voči rozsudku nemôžu odvolať.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.)