Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/507/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému v 1. rade Z. S., Z. Ž. D. X. M. M. S., obaja bytom U. T., R. XX/XX, v konaní o zaplatenie 1 338,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. - 41 z 9.1.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti istiny a v časti úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie ( ďalej len“súd prvého stupňa“) rozsudkom z 9.1.2014, č.k. -41 zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 509,10 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti istiny a v časti úroku z omeškania návrh zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 17.6.2013 domáhal, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť mu 1.338,48 eur s prísl. ako aj náhradu trov konania vzhľadom na to, že dňa 19.1.2010 uzavrel so žalovaným v 1.rade zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 995,82, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom v počte 30 mesačných splátok vo výške 60,84 eur. Žalovaná v 2.rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1.rade ako spoludlžníčka. Z dôvodu, že žalovaný v 1.rade sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke č. 1 a do splatnosti úveru zaplatil len sumu 486,72 eur, zostatok splátok činil dňa 25.4.2011 1.338,48 eur, ktorú neuhradil ani čiastočne.

Na základe zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa zmluvných dojednaní v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300027222 zo dňa 19.1.2010, podľa § 3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ, ďalej podľa ustanovení § 2 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „zákon“), § 3 ods. 1,2 zákona, § 4 ods. 1,2 zákona. Dospel k záveru, že je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá štandartná formulárová typizovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že boli vopred naformulované veriteľom jednotlivé dojednania zmluvy pre

veľký počet spotrebiteľov s tým, že dlžník nemohol ovplyvniť obsah a zmluvné dojednania a z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície bol slabšou stranou zmluvného vzťahu. Preto konštatoval, že na vzniknutý právny vzťah treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu, súd prvého stupňa z úradnej povinnosti skúmal náležitosti zmluvy uzavretej účastníkmi a to či je v súlade so zákonom. Zistil, že zmluva uzavretá účastníkmi konania obsahuje viaceré dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, než ako to upravuje zákon. Uviedol, že účastníci si dohodli v zmluve ročnú úrokovú sadzbu vo výške 68,74 % a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 67,52% (v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ale bola uvedená výška 67,53 %). Súd prvého stupňa preveroval z internetovej stránke NBS výšku úrokovej miery podobného úveru v banke v čase uzavretia zmluvy a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v januári 2010 bol vo výške 12,75% a preto konštatoval, že úrok určený žalobcom v danom prípade bol niekoľkonásobne vyšší a možno ho dôvodne označiť za úžernícky. Vzhľadom na vyššie uvedené s odkazom na ust. § 39 považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej zistil, že údaj o zmluvnej odmene za poskytnutie úveru a výške ročnej úrokovej sadzby revolvingu nie je totožný s údajom v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a preto v zmysle ust. § 44 ods. 1,2 Obč. zákonníka ako aj § 4 ods. 1 až 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v citovaných častiach za neplatné (časť 6 zmluva o revolvingovom úvere). Taktiež poukázal na zrejmý rozpor so zákonom v neprospech spotrebiteľa spôsobujúci absolútnu neplatnosť zmluvy v časti, týkajúcej sa zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru a to vzhľadom na to, že z internetovej stránky Ministerstva financií SR zistil, že v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania bola maximálna výška odplaty za poskytnutie podobného spotrebiteľského úveru 77,76 % a v časti 6 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená výška zmluvnej odmeny 83,30 % a podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru vo výške 93,30 %. Podotkol, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré podľa žalobcu sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa údajne žalovaní oboznámili, sú nezrozumiteľné (rozpor s § 37 a prakticky voľným okom nečitateľné.

Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 v časti úrokov a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom žalovaným vo výške 995,82 eur a žalovanými zaplatenou sumou vo výške 486,72 eur, súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaným ostáva zaplatiť žalobcovi suma 509,10 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaných. V prevyšujúcej časti istiny návrh zamietol v zmysle hore uvedených skutočností. Za absolútne neplatné, pre rozpor s dobrými mravmi a pôsobením v neprospech spotrebiteľa pokladal aj cenu služby určenú žalobcom v ustanovení čl. 8.1 žiadosti/zmluvy o poskytnutí spoplatnenej služby za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 99,68 eur, resp. 54,37 eur pri revolvingovom úvere, keďže ide o cenu neprimerane vysokú, v danom prípade vyššiu ako bola určená samotná splátka, ktorú mal žalovaný platiť vo výške 60,84 eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného po 1.1.2009 nakoľko v rozhodnom období bola výška úrokov 9,25 %, súd prvého stupňa v tejto výške priznal úrok z omeškania od 26.4.2011 do zaplatenia, keďže žalovaní mali najneskôr úver zaplatiť do 25.4.2011. Keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 25.4.2011, v tejto časti súd prvého stupňa žalobu taktiež zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania vo veci.

Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti istiny a v časti úroku z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca.

Odvolanie odôvodňoval dôvodmi podľa ust. § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. K nepriznaniu odplaty za spotrebiteľský úver poukazoval na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu ohľadne toho, aká výška odplaty je prípustná a to konkrétne ust. § 3 ods. 10 ako aj ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým je stanovená výška, ktorá nesmie byť prevýšená za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme odplaty.

Zdôraznil, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX N. v súlade s uvedenými právnymi normami, čo vylučuje správnosť a zákonnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že by dojednanie výšky odplaty za úver malo byť v rozpore so zákonom. V časti porovnania výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere s odplatami banky poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku v tejto časti. Ďalej namietal nezákonnosť zisťovania výšky odplaty, keďže údaj o maximálnej hodnote odplaty je stanovený Ministerstvom financií SR pre obdobie 12 mesiacov a preto súd prvého stupňa nezákonne tvrdil, že odplata za úvery je vyššia, ako je uvedená v zmluve (bod 6). Pokiaľ súd prvého stupňa poukazoval na to, že v oznámení o schválení úveru dlžníkovi je uvedená vyššia suma zmluvnej odmeny za úver, ako v samotnej zmluve, poukazoval na to, že ide len o chybu v písaní. Taktiež poukazoval na to, že ak účastník a teda žalovaný v 1.rade uzavrel dohodu ako osobitný právny úkon so žalobcom, tak súčasne sa aj dohodol na odklade splatnosti splátok a reálne to aj využil s tým, že v prípade využitia odkladu splátok sa dlžník vyhne sankciám za omeškanie vychádzajúc z toho, že splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok. Ich maximálnu výšku upravuje ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti, a ani k ich úhrade), nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Obč. zákonníka). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne k zaplateniu nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá, ako aj k náhrade trov konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,39 eur vrátane DPH v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal napadnuté výroky rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 25.6.2015 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II.poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 17.6.2015.

Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ d/ a f / O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Ide o také vady konania alebo rozhodnutia, ktoré majú za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo dospel k záveru, že v konaní sa nevyskytli také vady, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 O.s.p., preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nie je daný.

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť správne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej musí zo skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Žalobca v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a preto ani tento tvrdený odvolací dôvod nie je daný. Treba uviesť, že prílohu odvolania tvoria len listiny, ktoré už tvorili obsah spisu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené ani ďalšie odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal.

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza následovné:

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá štandartná formulárová typizovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z ktorej vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného v 1.rade ako dlžníka mu bol žalobcom ako veriteľom schválený úver vo výške 995,82 eur, pri mesačnej splátke vrátane úrokov vo výške 60,84 eur, počte mesačných splátok 30. V rozpore so žiadosťou (čl. 7-8 spisu) bola žalobcom schválená (čl. 12 spisu) zmluvná odmena nie vo výške 829,52 eur ale vo výške 929,19 eur, ročná percentuálna miera nákladov za úver bola nie 68,74 %, ale 68,74% ročná úroková sadzba úveru bola nie vo výške 68,79 eur, ale 68,80% s tým, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver bola 48,96 %. Správne súd prvého stupňa vychádzal z toho, že dlžníkom je spotrebiteľ, ktorý nemohol ovplyvniť obsah a zmluvné dojednania zmluvy a z hľadiska vyjednávacej pozície bol teda slabšou stranou zmluvného vzťahu a preto správne na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktoré konkrétne citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto dodáva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu súd mohol ex offo skúmať náležitosti zmluvy uzavretej účastníkmi a ich súlad so zákonom. Vzhľadom na túto skutočnosť správne súd prvého stupňa posudzoval jednotlivé dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a dospel k tomu, že sú absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Správne vychádzal aj z rozporu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (čl. 7-10 spisu), ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania a z oznámenia o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (čl. 12 spisu).

Z obsahu spisu je nepochybné, že účastníci konania si dojednali v žiadosti ročnú úrokovú sadzbu vo výške 68,79% a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 67,52%, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bola uvedená výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu 67,53 % a ročná úroková sadzba úveru 68,80%. Vzhľadom na túto skutočnosť preto správne súd prvého stupňa vychádzajúc aj z ďalších rozporov, v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 4 ods. 1 až 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44 ods. 1,2 považoval tieto ustanovenia dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neplatné. Preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že ide len o chybu v písaní, nakoľko táto „chyba“ ako ju nazval odvolateľ, je v neprospech spotrebiteľa aj podľa odvolacieho súdu a zároveň spôsobuje v tejto časti s poukazom aj na jej nejasnosť a neurčitosť, neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere v časti dohodnutej výšky ročnej úrokovej sadzby úveru a v časti ročnej úrokovej sadzby revolvingu. Odvolací súd taktiež súhlasí so správnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že výška dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 68,80% je úžernícka a v zmysle § 39 je preto potrebné považovať zmluvu o revolvingovom úvere v časti dohody o výške úrokov za absolútne neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v časti schválených úrokov z úveru z revolvingu, ako aj zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru (§ 39 , taktiež aj zo skutočnosti, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré podľa žalobcu sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú aj podľa odvolacieho súdu voľným okom nečitateľné a tým nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich rozpor s § 37 OZ, prihliadnuc aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je známa tým, že ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v čl. 14 a v čl. 18 o rozhodcovskej doložke boli vyhlásené za neprijateľné, odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky odvolateľa sú bez akéhokoľvek právneho významu vo veci.

Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti istiny a v časti úroku z omeškania, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania potvrdil v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s odkazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešní žalovaní si ich náhradu nežiadali.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.