Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-83-2022.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/83/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Dušana Szabó a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.04.2022, č. k. 27T/130/2019-137, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len okresný súd) zo dňa 26.04.2022, č. k. 27T/130/2019-137, bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.05.2019 v čase okolo 21.25 hod. v Galante na ul. Drevenej, prišiel do OD Tesco, kde z predajnej plochy zobral 1 ks šampónu zn. Gliss Kur o objeme 400 ml, 1 ks deodorant zn. Rexona Pure o objeme 150 ml, 1 ks spreju zn. Adidas Control o objeme 150 ml, 2 ks šampónov zn. Elseve Dream o objeme 250 ml, 2 ks čokoládových zajacov zn. Lindt Gold Bunny Dark o hmotnosti 100 g, 1 ks spreju zn. Old Spice Lastin Legend o objeme 150 ml, 7 ks balení batérií Rechargeable Ni-MH AA 1,2V, 1 ks spreju zn. Adidas Ready o objeme 150 ml, 1 ks žiaroviek Megalight Ultra+120 55W, 1 ks súpravy svietidiel Bike 1 watt a 3 ks náhradných náplní osviežovača vzduchu zn. Glade sense&spray, a to tým spôsobom, že si tovar ukryl k sebe pod tričko a do tašky, ktorú mal pri sebe a následne prešiel bez zaplatenia cez turniket, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. so sídlom Kamenné námestie I/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, škodu vo výške 98,13 eur, pričom mu bola dňa 5.11.2018 Krajským riaditeľstvom PZ Trnava, odbor poriadkovej polície v blokovom konaní pod č. bloku 12007615 uložená pokuta vo výške 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za krádež v OD Tesco v Trnave.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a vina obžalovaného bola preukázaná na hlavnom pojednávaní prečítanou výpoveďou svedkyne-poškodenej D. E., svedka F. G., zápisnicou o vydaní veci, kamerovým záznamom, pokladničným blokom. Z výpovede svedkyne-poškodenej D. E. bolo zrejmé, že v súvislosti s výkonom jej funkcie sa dozvedela, že ich pracovník SBS služby pán F. G. u nich v
Tescu chytil pri odchode z predajne osobu obžalovaného, keď chcel ujsť bez zaplatenia aj s tovarom, ktorý zobral z ich predajne. Tento tovar bol v celkovej hodnote 98,13 eur. Z výpovede svedka F. G. vyplynulo, že podozrivý muž na predajni bol dosť dlho, pričom ako prechádzal po predajni, tak videl, ako si on dáva postupne do tašky a aj sebe do oblečenia nejaký ich tovar, ktorý si pobral z regálov. Tento muž vyšiel cez turniket vchodových dverí, ktorým sa vchádza na predajňu, a vychádzal samozrejme aj s tovarom, ktorý nezaplatil. Výpoveď svedkyne-poškodenej D. E. a svedka F. G. bola podporená kamerovým záznamom a pokladničným blokom. Okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného, nakoľko bola v rozpore s výpoveďou svedka F. G. a s kamerovým záznamom. Okresný súd upravil skutkovú vetu a právnu kvalifikáciu, nakoľko trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/79/2019 bol zrušený, a to rozsudkom Okresného súdu Galanta 2T/46/2018, pričom pri uvedenom rozsudku je v registri trestov uvedené, že sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený. Okresný súd tak dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Okresný súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovanému ukladal samostatný trest, nakoľko trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/79/2019 a trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/272/2019 boli zrušené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/46/2018, pri ktorom je v registri trestov uvedená informácia, že na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Okresný súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby určenej v § 212 ods. 1 Trestného zákona od 0 do 2 rokov. U obžalovaného vzhliadol priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol už za trestný čin odsúdený. Keďže vo vzájomnom pomere prevažovali priťažujúce okolnosti, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona zákonná trestná sadzba po úprave bola od 8 mesiacov do 2 rokov. V rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri upravenej dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 8 mesiacov. Okresný súd ďalej zobral do úvahy, že obžalovaný v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený bližšie nie je. Tiež zohľadnil, že obžalovaný má 17 záznamov v registri trestov a 23 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Vzhľadom na rozsiahlu trestnú minulosť obžalovaného bolo potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a to s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/25/2012.
Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok, nakoľko obžalovaný je odsúdený za úmyselný trestný čin, a to krádež, za ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a ktorému znovu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/123/06 a na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/96/08.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste vo svoj prospech.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že namieta výrok o treste (podľa obsahu) a žiada, aby mu bol započítaný trest odňatia slobody, ktorý už vykonal, a to od 22.04.2021 do 17.04.2022.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol, že nepovažuje výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa uloženého trestu za vecne správny, keď v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre uloženie tzv. súhrnného trestu, a to vzhľadom k trestným rozkazom, ktoré boli vydané pod sp. zn. 0T/98/2021 a 0T/59/2021. S poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona okresný súd v danom prípade odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin. V danom prípade je evidentné, že trestné rozkazy, ktoré boli vydané okresným súdom, a ktorým bol obžalovanému uložený najprv 6-mesačný podmienečný trest a neskôr ďalší trestný rozkaz, ktorým bol uznaný vinným, a ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest 6 mesiacov nepodmienečne, bol v tejto veci odsúdený za trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal 23.05.2019, t. j. predtým, než boli doručené obžalovanému oba spomínané trestné rozkazy. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal v danom prípade postupovať tak, že mal zrušiť výroky o uložených trestoch spomínanými trestnými rozkazmi a uložiť obžalovanému trest súhrnný, a to podľa zásad platných pre uloženie súhrnného trestu. S poukazom na uvedené preto obhajoba žiadala, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a aby mu bol s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest a súčasne aby boli zrušené oba výroky o treste, ktoré boli obžalovanému uložené spomínanými trestnými rozkazmi.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného B. nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne u obžalovaného zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, a to, že už bol za trestný čin odsúdený, a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na základe uvedeného tak správne okresný súd postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, keď pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Teda okresný súd mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov, pričom mu uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, čo pri jeho trestnej minulosti je ešte zjavne mierny nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko však odvolanie nepodal prokurátor, tak nebolo v možnostiach krajského súdu tento trest odňatia slobody zvýšiť.
Podľa § 42 ods. 3 Trestného zákona, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.
K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcich sa toho, že mu mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestným rozkazom, ktoré boli vydané pod sp. zn. 0T/98/2021 a 0T/59/2021, mal krajský súd za potrebné uviesť, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že predmetom súčasného konania je skutok zo dňa 23.05.2019. Následne sa obžalovaný dopustil dňa 29.10.2019
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 0T/272/2019, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Keďže obžalovaný spáchal skutok prejednávaný v tomto konaní skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (doručený trestný rozkaz) za iný trestný čin, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia vo vzťahu k trestnému rozkazu okresného súdu zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 0T/272/2019, avšak následne došlo k zrušeniu tohto trestného rozkazu vo výroku o treste rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 26.11.2019, sp. zn. 2T/46/2018, pričom sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. V takomto prípade tak nebolo možné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestu uloženého mu trestným rozkazom okresného súdu zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 0T/272/2019 a prípadne aj vo vzťahu k rozsudku okresného súdu zo dňa 26.11.2019, sp. zn. 2T/46/2018, pretože skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, a vtedy sa v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona ustanovenia o súhrnnom treste nepoužijú.
Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974).
Keďže obžalovaný spáchal v súčasnosti prejednávaný trestný čin dňa 23.05.2019 a obhajoba navrhovala uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestným rozkazom, ktoré boli vydané pod sp. zn. 0T/98/2021 (skutok spáchaný 25.03.2021) a 0T/59/2021 (skutok spáchaný dňa 23.03.2021), tu krajský súd poukazuje na skutočnosť, že medzi prvým skutkom a ďalšími dvomi vyššie spomínanými, bol vyhlásený okrem iných trestný rozkaz okresného súdu zo dňa 31.10.2019, č. k. 0T/272/2019. Z uvedeného je zrejmé, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (v tomto prípade malo účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku doručenie trestného rozkazu obžalovanému) spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Neprichádzalo tak do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k obhajobou navrhovaným konaniam. Keďže u obžalovaného neexistovali dôvody pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, nebolo možné mu započítať trest odňatia slobody, ktorý vykonal v inej trestnej veci od 22.04.2021 do 17.04.2022.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.