Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/351/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa Ing. N. G., nar. XX. X. XXXX, bytom F., A. H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Máriou Badovou, advokátkou so sídlom F., D. X/XXXX proti odporcom v rade 1/ I. U., nar. X. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenému JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom F., V. G. XXXX/XA, v rade 2/ N. U., bytom Y. XXX, v rade 3/ KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 2 677,74 eur (80 669,50 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -225 zo dňa 19. 11. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa o nároku Ad1/ vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ zamietol a ktorým uložil navrhovateľovi uhradiť odporcovi v rade 1/ trovy prvostupňového konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa o nároku Ad1/ vo vzťahu k odporcom v rade 2/, 3/ zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa o nároku Ad2/ zamietol a rozhodol o trovách prvostupňového konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol, uložil mu zaplatiť odporcovi v rade 1/ na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Ftorkovej náhradu trov konania v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 57,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom v rade 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. K nároku uplatnenému navrhovateľom podľa Ad1/ v podobe náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní (podľa faktúry č. zo dňa 27. 11. 2006) v celkovej výške 50 719,- Sk uviedol, že náhrada trov právneho zastúpenia v trestnom konaní je špecifické procesné právo poškodeného, vyplývajúce z trestného konania, pričom vyplýva aj z ust. § 558 Trestného poriadku, ktorý v ods. 1 zakotvuje rozhodovanie prvostupňovým súdom príslušným pre trestné konanie. Osobitne s prihliadnutím na ods. 3 ust. § 558 Trestného poriadku konštatoval, že bez toho, aby v zmysle skutkovej koncepcie žaloby si navrhovateľ náhradu trov uplatnil v príslušnom trestnom konaní, je nevyhnutne nemožné, aby toto rozhodovanie bolo predmetom preskúmania na základe sťažnosti, podanej v trestnom konaní. Podľa názoru okresného súdu, pokiaľ sa navrhovateľ mienil domáhať práva zodpovedajúcemu náhrade trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, mal túto náhradu uplatniť predovšetkým v trestnom konaní za účelom ustálenia tohto špecifického procesného práva. Iba ak by v trestnom konaní o tomto práve rozhodnuté nebolo, sa navrhovateľ mal domáhať tohto rozhodnutia ako ústavného práva majetkového

charakteru podľa ustanovenia čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1 čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. V tomto zmysle vyslovil, že procesné uplatnenie si náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní je nevyhnutnou podmienkou pre pozitívne priznanie tejto náhrady. Z hľadiska skutkovej koncepcie žaloby súd túto zamietol voči odporcom v rade 2/ a 3/ z dôvodu, že neboli účastníkmi trestného konania, a teda čo i len potencionálne zodpovední za vznik trov v trestnom konaní. K nároku uplatnenému pod Ad2/ v podobe náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony poskytnutej právnej pomoci zo dňa 12. 5. 2008 a 4. 6. 2008 vo výške 20 682,- Sk uviedol, že plnenie (Ad2/) vo výške 20 682,- Sk (686,52 eur) bolo odôvodnené náhradou trov právneho zastúpenia v hypotetickom spore. Považoval za spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi zaplatenie jediného úkonu právneho zastúpenia za podanie písomného úkonu, a to v prvej vyčíslenej výške, s ktorou sa právna zástupkyňa navrhovateľa obrátila na odporcu v rade 3/ ako poisťovateľa škodovej udalosti. Plnenie za tento úkon bolo v prvej uplatnenej výške 8 530,- Sk s DPH uhradené. Akékoľvek iné odôvodnenie náhrady trov právneho zastúpenia osobitne titulom prevzatia a prípravy zastúpenia s prvou poradou, súd nepovažoval za skutkový základ škody, ktorú by bolo možné priznať v občianskom súdnom konaní podľa § 420 OZ, keď takéto trovy neboli priznané v príslušnom súdnom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. a priznal odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania v miere 1/8 ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 57,98 eur s tým, že náhradu iných trov konania nepriznal. Odporcom v rade 2/, 3/ náhradu trov nepriznal s tým, že si ju návrhom neuplatnili.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie navrhovateľ a odporca v rade 1/. Navrhovateľ poukazoval na ust. § 135 ods. 1 druhej vety O.s.p. s tým, že v prejednávanej veci výrokom trestného rozsudku odporca v rade 1/ bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, teda odporca v rade 3/ mal poskytnúť poistné plnenie, ktoré si u neho uplatnil riadne a včas. Neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa odvolávajúca sa na čl. 1 ods. 2 písm. c/ všeobecných poistných podmienok odporcu v rade 3/ na rozsah poistenia pri poistnej udalosti, ktorá má zahŕňať účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov pri škode na zdraví, vecnej škode a ušlom zisku uvedené pod a), b), d) s tým, že ani v zmluvných dojednaniach pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je definovaná náhrada trov právneho zastúpenia. Tvrdil, že z obsahu všeobecných poistných podmienok odporcu v rade 3/ nevyplýva, že by sa náhrada trov právneho zastúpenia nemala týkať zastupovania poškodeného v trestnom konaní, taktiež z nich nevyplýva, že by bolo možné posudzovať účelne vynaložené náklady, súvisiace s právnym zastúpením inak, ako je to uvedené v § 142 ods. 2 O.s.p., resp. v § 13a, predtým v § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa absentuje akákoľvek argumentácia, ktorá by odôvodnila, prečo neboli priznané účelne vynaložené náklady právnej pomoci vyúčtované vo faktúre č. 1008050, kde bolo prevzaté právne zastúpenie zo dňa 12. 5. 2008, pričom na tieto vyúčtované náklady odporca v rade 3/ neposkytol žiadne poistné plnenie. Pre úplnosť tvrdil, že i odôvodnenie súdu, pokiaľ ide o náhradu škody, vyúčtovanej vo faktúre , je nedostačujúce, neurčité, nekonkrétne a v rozpore s platnou právnou úpravou. Naviac, rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za spravodlivé, nakoľko ani súdu zo žiadneho ustanovenia platnej právnej úpravy nevyplýva, prečo by škodca nemal byť zaviazaný na náhradu spôsobenej škody s poukazom na ust. § 135 O.s.p.. V trestnom konaní boli trovy riadne uplatnené písomne, ale aj ústne, avšak napriek ich uplatneniu, súd o nich nerozhodoval s tým, že ho ako poškodeného odkázal na občianskoprávne konanie s nárokom na náhradu škody. Jediný spôsob ako sa domôcť tejto náhrady škody, je občianske súdne konanie, a preto v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absentuje akékoľvek logické zdôvodnenie, prečo nebol priznaný nárok na náhradu škody v tejto žalovanej časti. Pre prípad, že by odvolací súd bol iného názoru ako uvádza v dôvodoch odvolania, žiadal pripustiť dovolanie, nakoľko ide o otázku zásadného právneho významu, spočívajúcu v tom, či možno zaviazať obvineného na náhradu trov konania poškodenému až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody alebo či možno zaviazať obvineného na náhradu trov konania poškodenému bez ohľadu na právoplatnosť rozsudku o uznaní viny obvineného. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať mu ním uplatnenú žalovanú čiastku s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť trovy celého konania. Odporca v rade 1/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nesúhlasil s aplikáciou ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania v predmetnej právnej veci s tým, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

na majetkové pomery oprávneného účastníka. Napriek tomu súd sa nezaoberal posúdením celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p., rozhodol v rozpore so záujmami odporcu v rade 1/, ktorý sa dal v konaní zastúpiť advokátom, a preto žiadal rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ zmeniť tak, že mu bude priznaná plná náhrada trov konania a právneho zastúpenia ako bola uplatnená jeho splnomocneným zástupcom.

Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ sa týka nároku uplatneného pod Ad1/, v celom rozsahu sa stotožnil s právnymi závermi okresného súdu, čo sa týka nemožnosti aplikácie judikátu publikovaného Najvyšším súdom ČR sp. zn. na daný skutkový a právny stav. Stotožnil sa so záverom okresného súdu o tom, že pre neuplatnenie si náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli poškodenému v rámci zastupovania poškodeného v trestnom konaní, nie je možné v občianskom právnom konaní navrhovateľovi tieto nároky priznať. Náhrada trov právneho zastúpenia v trestnom konaní je procesné právo poškodeného, vyplýva z trestného konania, tak ako to vyplýva aj z ust. § 558 Trestného poriadku, v zmysle ktorého o týchto nárokoch rozhoduje prvostupňový súd príslušný pre trestné konanie bez toho, aby si navrhovateľ túto náhradu uplatnil v príslušnom trestnom konaní. Je neprijateľné, aby rozhodovanie o týchto nárokoch bolo predmetom občianskoprávneho konania. Ohľadne nárokov pod Ad2/, uviedol, že dôvody uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní sa nevzťahujú k zodpovednosti odporcu v rade 1/ na náhradu škody, ktorú si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní, a to aj z dôvodu, že samotný navrhovateľ má za to, že tieto nároky by mala voči navrhovateľovi vysporiadať poisťovňa - odporca v rade 3/, odvolávajúc sa na právnu úpravu, vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu medzi odporcom v rade 2/ ako vlastníkom motorového vozidla a odporcom v rade 3/. Naviac, i z popísania úkonov právnej pomoci, za ktoré sa navrhovateľ domáhal nárokov z titulu trov právneho zastúpenia, t.j. za úkony označované vo faktúre č. 1008050, a to za úkony zo dňa 12. 5. 2008 a za úkon 4. 6. 2008 právnu pomoc právna zástupkyňa navrhovateľa vykonávala vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., tak ako to vyplýva z podania navrhovateľa označeného ako doplnenie odôvodnenia žalobného návrhu a čiastočné späťvzatie žaloby, v nadväznosti na čo nárok uplatňovaný na základe faktúry č. 1008050, splatnej 12. 8. 2008 je vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ nedôvodný. Uvedené nároky si navrhovateľ prvýkrát uplatnil vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ až v žalobe, v súdenej veci. Odporca v rade 1/ sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že náklady, ktoré vznikli titulom právneho zastúpenia poškodenému v trestnom konaní, resp. v občianskom právnom konaní, mohli by byť posudzované ako nároky spoluzodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. OZ, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v rade 1/ na náhradu škody. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o nároku Ad1/ a Ad2/ vo vzťahu k odporcom v rade 2/, 3/, postupoval správne, nakoľko z hľadiska uplatneného nároku Ad/1 o náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní podľa faktúry č. zo dňa 27. 11. 2006 v celkovej výške 50 719,- Sk nie sú odporcovia v rade 2/ a 3/ pasívne legitimovaní.

Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ tento nárok zamietol vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, nakoľko pozornosti okresného súdu uniklo, že podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku, ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní, vrátane trov vznikajúcich pribraním splnomocnenca. O trovách poškodeného rozhoduje súd aj bez návrhu poškodeného. Nemožno preto súhlasiť s názorom okresného súdu, že neuplatnením trov poškodeného v trestnom konaní vznikla prekážka o týchto trovách rozhodnúť v občianskoprávnom konaní. Naopak tým, že bol poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách poškodeného v trestnom konaní a poškodený si ich môže uplatniť spolu so svojím nárokom v občianskom súdnom konaní (§ 557 ods. 1).

Ak teda bol poškodený s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom (§ 288 ods. 1) alebo bol spod obžaloby oslobodený (§ 288), aplikácia ust. § 557 ods. 1 Trestného poriadku neprichádza do úvahy.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21. 3. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 3. 2007, bol odporca v rade 1/ odsúdený za to, že dňa 22. 7. 2006 v čase o 20,30 hod. spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej spôsobil škodu, či už na zdraví alebo vecnú škodu navrhovateľovi a osobitným výrokom rozsudku okresného súdu zo dňa 21. 3. 2007 bol poškodený - navrhovateľ Ing. N. G. odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

V nadväznosti na uvedené preto nemožno súhlasiť so závermi vyslovenými zo strany okresného súdu o tom, že v danom prípade bolo prvoradou povinnosťou navrhovateľa uplatniť si nároky na náhradu trov, vynaložených v trestnom konaní, priamo v trestnom konaní, nakoľko povinnosť odsúdenému nahradiť trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca, vzniká iba v tom prípade, ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody. Táto podmienka v trestnom konaní splnená nebola.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, pokiaľ sa týkalo nároku uplatneného navrhovateľom pod Ad1/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k odporcom v rade 2/, 3/ rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil, vychádzajúc najmä z ust. § 557 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého povinnosť na náhradu trov trestného konania vzniká odsúdenému, ktorým v danom prípade bol odporca v rade 1/. Odporca v rade 2/ účastníkom trestného konania nebol a odporca v rade 3/ je poisťovateľom odporcu v rade 2/.

Pokiaľ sa týkalo nároku navrhovateľa uplatneného pod Ad2/, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, je predčasné a nepreskúmateľné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odôvodnenosť nároku navrhovateľa uplatneného pod Ad2/ okresný súd nemohol skúmať len na podklade navrhovateľom predloženej faktúry, ktorou právna zástupkyňa navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za 2 úkony poskytnutej právnej pomoci zo dňa 12. 5. 2008 a 4. 6. 2008 vo výške 20 682,- Sk uplatňovala, ale si mal zaobstarať všetky výzvy, ktorými sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne obrátil na odporcov so svojím nárokom na náhradu škody. Taktiež bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukazovať, že sa jeho majetková sféra o takto uplatnené nároky v konaní zmenšila práve v príčinnej súvislosti s mimosúdnym usporiadaním jeho nárokov na náhradu škody.

Prvostupňový súd si neujasnil povahu nároku uplatneného navrhovateľom pod Ad2/, teda či rozhoduje o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia alebo o nároku na náhradu škody navrhovateľa podľa § 420 a nasl. OZ, v nadväznosti na čo ani nevyhodnotil, či sú splnené zákonné predpoklady na priznanie takéhoto nároku osobitne vo vzťahu k jednotlivým odporcom. Najmä si neobstaral jednotlivé výzvy navrhovateľa, ktorými sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne obrátil na odporcov na mimosúdne usporiadanie jeho nárokov na náhradu škody, resp. tieto nevyhodnotil podľa ich obsahu. Totiž iba podľa obsahu jednotlivých výziev na plnenie by mohol ustáliť, či si navrhovateľ uplatňoval vo vzťahu k odporcom tie isté nároky viackrát alebo si uplatňoval prípadne iné nároky, ktoré mu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou priebežne vznikli, teda posúdiť nielen nutnosť vykonania týchto úkonov prostredníctvom advokáta, ale i ich účelnosť z hľadiska významu pre mimosúdne usporiadanie nárokov navrhovateľa na náhradu škody.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu i ohľadne nároku uplatneného navrhovateľom pod Ad2/ s tým, že v prvom rade okresný súd si ujasní, či sa majetková sféra navrhovateľa zmenšila práve vo výške nárokov uplatnených ním pod Ad2/, či pre priznanie týchto nárokov sú splnené zákonné predpoklady podľa § 420 a nasl. OZ, a to najmä podľa obsahu, účelnosti a nutnosti vykonania týchto úkonov, smerujúcich k mimosúdnemu usporiadaniu nárokov navrhovateľa na náhradu škody.

Odvolací súd zrušil i výrok rozhodnutia okresného súdu o trovách konania vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ ako závislý výrok od výroku vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.