Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/36/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej P. G., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 14912/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 391,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 10 zo dňa 14. 10. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods.1 a 2, 41 ods. 2 písm. d) a 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na ustanovenia § 33 ods. 2 a 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučným titulom, na základe ktorého súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je v predmetnom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej, a. s., č. k. SR 10097/11 zo dňa 26. 03. 2012. V uvedenom exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 391,- Eur spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom z uvedenej sumy od 23. 05. 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy od 08. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Prvostupňový súd mal preukázané, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky a ďalej, že zmenka bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou, konkrétne vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou / blankozmenkou/ vystavenou dňa 22. 12. 2010, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 23. 05. 2011. Oprávnený vyplnil dňa 01. 08. 2011 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 391,- Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23.05.2011 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 08. 08. 2011. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere uzavretú dňa 22. 12. 2010, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,-Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o poplatok vo výške 196,- Eur, spolu vo výške 396,- Eur v 12-mesačných splátkach po 33,-Eur počnúc dňom 18. 01. 2011. V zmluve je označená povinná svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon

povolania. Uvedený zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil exekučný súd ako vzťah spotrebiteľský v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal ďalej na to, že Zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, a teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok nie je však preskúmateľný, teda nie je možné z neho zistiť, čo predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, pretože bol odôvodnený len ako plnenie z vlastnej zmenky povinnej, ktorá bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Ďalej podľa názoru exekučného súdu Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, preto ju exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i dojednanie rozporné s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a dostal do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy, ani zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Ďalej exekučný súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinnej. Bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Otázka trov rozhodcovského konania je vzhľadom na uvedené predovšetkým otázkou vzťahu medzi rozhodcom a oprávneným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení, exekučný súd uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Domnieva sa, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Má za to, že požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je podľa návrhu odvolateľa možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Zároveň uviedol, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt sevanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Uznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonná sudkyňa odvolaniu oprávneného podanému proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nevyhovela a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Krajský súd ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov za ktorých súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. § 44 Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 24. 07. 2013, doručenou okresnému súdu dňa 10. 09. 2013, s odkazom na exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 10097/11 zo dňa 26. 03. 2012, podľa doložky právoplatný dňa 30. 04. 2012 a vykonateľným dňa 03. 05. 2012, ktorým bola uložená žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 391,-Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z uvedenej sumy od 23. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy 08. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 160,15 Eur v mesačných splátkach po 80,-Eur splatných vždy ku poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol, nakoľko vyhodnotil, že zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je z obsahu predloženého súdneho spisu zrejmé, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko vôbec neskúmal, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Skôr ako exekučný súd pristúpi k hodnoteniu plnenia priznaného exekučným titulom, musí zistiť, či bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na vydanie exekučného titulu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa týmto exekučný súd zaoberal.

Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával sa s námietkami oprávneného k ním, prihliadol v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvotne musí mať exekučný súd preukázané, že boli naplnené predpoklady a zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní pre to, aby bolo možné rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať medzi zmluvnými stranami za platne dojednanú. Z uvedeného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Až následne, potom ako bude mať exekučný súd preukázané, že základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským

rozsudkom vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, bude skúmať aj to, či rozhodcovské zmluvy spĺňajú aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 3 O. s. p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. doložka v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a následne, či spĺňa aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd ešte považuje za potrebné upozorniť, že na adresách, na ktoré prvostupňový súd doručoval písomnosti povinnej sa táto podľa skutočností uvedených v úradnom zázname zo dňa 18. 12. 2013 (čl. 25) nezdržiava, preto bude v ďalšom konaní potrebné zistiť aj jej aktuálny pobyt alebo ustanoviť opatrovníka postupom podľa § 29 O. s. p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.