Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/142/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcov: 1. X. N., Q. B. XX, 841 07 Bratislava, 2. J. N. Q. B. XX, 841 07 Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Martina Pastierová, Cintorínska 36, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00169731, zastúpený JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, 851 01 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 636,12 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici Q. B. M. A., doručená žalobcom 28.01.2010 je neplatná. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že podľa ich názoru doručená výpoveď neobsahuje dostatočne vymedzený výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ku dňu výpovede, teda ku dňu 20.01.2010, žalobcovia síce dlhovali žalovanému za nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 721,94 euro, avšak nie za mesiace, ktoré žalovaný uviedol vo výpovedi. Nedoplatky na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za uvádzané mesiace január až apríl 2009 a jún až september 2009 boli plne uhradené ku dňu 18.12.2009. Jediným nezaplateným mesiacom špecifikovaným vo výpovedi tak zostal november 2009.

Žalobcovia vzniknutý nedoplatok na nájomnom v rokoch 2008 a 2009 odôvodnili stratou zárobkovej činnosti . Navyše, boli a sú povinní starať sa a vyživovať svoju dcéru. Žalovaný nikdy neinformoval žalobcov o výške ich nedoplatkov na nájomnom a úhradách za plnenie poskytované s užívaním bytu, nikdy im napríklad neposlal výzvu na zaplatenie nedoplatkov. Predpisy mesačnej zálohovej platby sa neustále menili alebo neboli doručované, preto žalobcovia ani nikdy presne nevedeli, koľko v skutočnosti dlhovali. Ku dňu podania žaloby žalobcovia uhradili všetky svoje dlhy voči žalovanému. Vzhľadom k uvedenému a plateniu nájomného a príslušných úhrad po dobu viac ako 20 rokov nie je možné podľa názoru žalobcov ich konanie kvalifikovať ako hrubé porušenie ich povinností vyplývajúcich z nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu je podľa ich názoru v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami humanity, slušnosti a poctivosti zbaviť bývania trojčlennú rodinu, ktorá si riadne plnila svoje povinnosti z nájomnej zmluvy 20 rokov, naopak má ísť o šikanózny výkon práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti výpovede žalobcovia odôvodnili skutočnosťou, že majú záujem a životnú potrebu aj naďalej užívať byt.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2010 vyjadril ochotu usporiadať vec mimosúdne, s tým, že žalobcovia sa majú dostaviť k nemu za účelom uzatvorenia písomnej dohody v predmetnej veci. Keďže k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko písomná výpoveď z nájmu bytu bola daná perfektne.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 21.03.1989 bol žalobcom pridelený do užívania na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu predmetný byt, čím vznikol nájomný vzťah medzi účastníkmi konania. Žalovaným bola dňa 28.01.2010 doručená výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka - z dôvodov hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, ktorého sa mali žalobcovia dopustiť neplatením nájomného ako aj úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, pričom presné znenie odôvodenia výpovede znelo: „Z prehľadu úhrad zálohových platieb nájomného sme zistili, že ste neuhrádzali zálohové platby za užívanie bytu a služieb s tým spojených za čas dlhší ako tri mesiace, k 31.12.2008 Vám vznikol nedoplatok 2.465,51 eur, v roku 2009 ste neuhrádzali zálohové platby v mesiacoch január až apríl 2009, jún až september 2009 a november 2009. Po započítaní úhrad v celkovej výške 3.945,- eur, ktoré ste realizovali v mesiacoch máj 2009, október 2009 a december 2009, ku dňu 31.12.2009 ostáva nedoplatok na nájomnom vo výške 721,94 eur.“ Doručenie výpovede ani jej obsah nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 2 O.z. dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 6 O.z. neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede.

Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žaloba žalobcov bola podaná včas, teda v zákonnej lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede v zmysle § 711 ods. 6 O.z.. Výpoveď bola žalobcom doručená dňa 28.01.2010, pričom žalobcovia podali žalobu na súd dňa 23.04.2010. Žaloba bola teda podaná včas, súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby.

Dôvodom výpovede danej žalobcom zo strany žalovaného bolo neplatenie nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. Platí pritom, že písomná výpoveď nájmu bytu musí výpovedný dôvod skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d) O.z. (neplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaní bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nie je možno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

V prejednávanej veci žalovaný vymedzil dôvod výpovede slovami: „Z prehľadu úhrad zálohových platieb nájomného sme zistili, že ste neuhrádzali zálohové platby za užívanie bytu a služieb s tým spojených za čas dlhší ako tri mesiace, k 31.12.2008 Vám vznikol nedoplatok 2.465,51 eur, v roku 2009 ste neuhrádzali zálohové platby v mesiacoch január až apríl 2009, jún až september 2009 a november

2009. Po započítaní úhrad v celkovej výške 3.945,- eur, ktoré ste realizovali v mesiacoch máj 2009, október 2009 a december 2009, ku dňu 31.12.2009 ostáva nedoplatok na nájomnom vo výške 721,94 eur.“. Súd zastáva názor, že takto vymedzený dôvod výpovede nájmu bytu je presným, dostatočným skutkovým vymedzením dôvodu výpovede tak, ako ho má na mysli Občiansky zákonník, pričom nie je možné zameniť s ho iným dôvodom výpovede z nájmu bytu.

Žalovaný ako prenajímateľ vo výpovedi uviedol sumu aj obdobie (mesiace), kedy žalobcovia ako nájomcovia neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2007 do 31.03.2015 jednoznačne vyplýva, že žalobcovia neplatili nájomné ako ani úhrady spojené s užívaním bytu v obdobiach január až apríl 2009, jún až september 2009 čo presne zodpovedá vymedzenému obdobiu, uvedeného vo výpovedi z nájmu bytu, pričom neskoršie čiastočné uhradenie omeškaných platieb nemôžu mať žiaden vplyv na skutočnosť, že bol naplnený zákonný dôvod výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. Uhradením zameškaného nájomného len zanikla pohľadávka žalovaného voči žalobcom v rozsahu zaplatenia zameškaného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného p. B. vyplynuli skutočnosti, ktoré pre právne posúdenie veci nemali zásadný význam, uviedol len, že ide o dlhodobý spor, pričom zo strany žalobcov došlo viackrát k ignorovaniu návrhu na uzavretie zmieru, neplatenie nájomného zo strany žalobcov nastalo v minulosti viackrát, pričom obdobné správanie sa nájomcov spôsobuje žalovanému obrovské finančné problémy. Ďalej p. B. uviedol, že vždy sa snažia o mimosúdne vyporiadanie obdobných sporov.

Žalobca v 2. rade uviedol, že sa snažili na troch stretnutiach so zástupcom žalovaného o vyriešenie sporu mimosúdne, avšak bezúspešne.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov prezentovaným na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014, že daná výpoveď je neplatná pre jej údajný rozpor s Občianskym zákonníkom, keď nebola presne vymedzená príslušná dlžná suma numericky, konkrétne za ten ktorý mesiac omeškania. Ako už súd uviedol, uvedenie mesiacov počas ktorých žalobcovia neplatili nájomné je plne dostačujúcim určením a odôvodnením podanej výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. K žalobcami namietanému rozporu s dobrými mravmi pri postupe žalovaného, ktorým dal žalobcom výpoveď z nájmu bytu musí súd konštatovať, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi taký postup, ktorým sa subjekt v rámci zákona, bez jeho porušenia či zneužitia domáha svojich práv, v tomto prípade dať výpoveď z nájmu bytu subjektu, ktorý si neplnil svoje povinnosti z nájomného vzťahu. Ak by súd pripustil, že uplatnenie práva v medziach zákona na danie výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného a s tým spojených úhrad, potom by aj v iných obdobných prípadoch pri konštatovanom dodržaní zákonného postupu muselo ísť o rozpor s dobrými mravmi. Taktiež sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že postup žalovaného v prejednávanej veci bol diskriminačný, nakoľko podľa zák. číslo 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon), konkrétne § 2 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

Ako mal žalovaný diskriminovať žalobcov v kontexte § 2 antidiskriminačného zákona žalobcovia vôbec neuviedli. Ak mali žalobcovia na mysli, že žalovaný v obdobných prípadoch nedal iným nájomcom výpoveď z nájmu bytu, tak túto skutočnosť nepreukázali a podľa názoru súdu, ak by aj existoval obdobný prípad, pri ktorom by nájomca nedostal z identických dôvodov výpoveď z nájmu bytu, nešlo by o diskrimináciu v zmysle uvedeného zákona, nakoľko v § 2 antidiskriminačného zákona je vymedzený zákaz diskriminácie z konkrétnych dôvodov, ktoré však nepokrývajú vzťah medzi účastníkmi konania a ich zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy.

Vzhľadom na výsledky dokazovania, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia neplatili žalovanému za nájomné a služby s tým spojené viac ako tri mesiace po sebe, bolo pri výpovedi z nájmu bytu zo strany žalovaného dodržané zák. ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) O.z., treba považovať danú výpoveď za platnú a súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému účastníkovi konania súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti neúspešnému účastníkovi. Žalovaný si vyúčtoval celkovo náhradu trov konania vo výške 851,44 eura. Súd úspešnému účastníkovi však priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za 1 x úkon právnej služby v roku 2010 (prevzatie veci 55,46 eura), v roku 2012 (účasť na pojednávaní 11.09.2012

- 14.67 eura, účasť na pojednávaní 22.05.2012 - 14,67 eura), v roku 2013 (účasť na pojednávaní 03.04.2013 - 15,02 eura, účasť na pojednávaní 08.12.2013 - 60,07 eura, písomné podanie - 60,07 eura), rok 2014 (účasť na pojednávaní 08.12.2014 - 60,07 eura, písomné podanie 61,87 eura), rok 2015 (účasť na pojednávaní 11.03.2015 - 64,53 eura, účasť na pojednávaní 22.04.2015 - 64,53 eura, účasť na pojednávaní 24.06.2015 - 32,26 eura). Náhrada réžijných paušálov za rok 2010 - 1 x réž. paušál 7,21 eura, rok 2012 - 3 x réž. paušál spolu 22,89 eura, rok 2013 - 2x réž. paušál spolu 15,62 eura, rok 2014 - 2 x réž. paušál spolu 16,08 eura, rok 2015 - 3x réž. paušál spolu 25,17 eura. Spolu náhrada trov konania predstavuje 530,10 eura + DPH = 636,12 eura.

Z týchto položiek priznal nižšiu náhradu trov právneho zastúpenia ako si uplatnil žalovaný pri položkách

- účasť na pojednávaní 22.05.2012, kde si na rozdiel od správnej sumy podľa § 13 a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov žalovaný uplatnil vyššiu sumu 58,69 eura, na uvedenom pojednávaní došlo k odročeniu pojednávania bez prejednania veci. Taktiež pri položke účasť na pojednávaní 24.06.2015, kde došlo len k vyhláseniu rozsudku, preto je tiež na mieste použitie § 13 a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, kde patrí advokátovi odmena len vo výške jednej polovice tarifnej odmeny.

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené úkony, písomné stanovisko z 23.09.2010, nakoľko úkon sa netýkal právnej služby poskytnutej v rámci súdneho konania, ale išlo o oznámenie, že žalobcovia sa majú dostaviť v stránkový deň do sídla žalovaného, taktiež súd nepriznal uplatnené úkony, rokovanie účastníkov v sídle žalovaného a ďalšia konzultácia so žalovaným z 08.12.2014. Tieto uplatnené položky právnej služby neboli nijakým spôsobom preukázané. Priznaná nebola ani náhrada za písomné podanie zo dňa 16.03.2015. Obsahom tohto podania bola sumárna analýza platieb žalobcov a z toho vyplývajúce vymedzenie obdobia, kedy žalobcovia neplatili nájomné. Súd nepovažuje uvedené písomné podanie za účelný úkon právnej služby, nakoľko uvedenú analýzu platieb mohol žalovaný predložiť spolu s predchádzajúcimi písomnými podaniami, za ktoré bola priznaná náhrada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.