Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-6864-2014.pdf
PDF · 76.51 KB
No categories available
20Er/6864/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35724803 v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V. IČO: 36613843, advokátska kancelária, proti povinnému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX N., vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. Ex 42777/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 534,92 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.11.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 534,92 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 37C/118/2011-66 zo dňa 16.11.2012.
Dňa 8.12.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5802/115266 zo dňa 25.02.2015.
Dňa 06.05.2015 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že vznáša námietky proti exekúcii, z dôvodu nedoručenia Rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 37C/118/2011-66 zo dňa 16.11.2012 (exekučný titul). Rozsudok mu nikdy nebol doručovaný na aktuálnu adresu a fikcia doručenia je v danom prípade neakceptovateľná. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby exekučný súd námietkam vyhovel a predmetné exekučné konanie zastavil.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o skutočnostiach uvádzaných povinným v jeho námietkach sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 OSP.
Podľa ust. § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie (12.09.2013). Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 13.09.2013 a skončí sa dňa 27.09.2013. Povinný svoje námietky Exekútorskému úradu súdneho exekútora podal osobne dňa 25.09.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinného súd nahliadol do spisu a zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 37C/118/2011-66 zo dňa 16.11.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 534,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 11.9.2007 do zaplatenia.
Z výrokovej časti exekučného titulu vyplýva, že povinný mal dlžnú sumu s príslušenstvom uhradiť oprávnenému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd povinného poučil, že sa môže voči rozhodnutiu odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z obsahu spisu ani podania povinného nevyplýva, že by povinný podal voči Rozsudku odvolanie. Rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 37C/ 118/2011-66 zo dňa 16.11.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2013 a stal sa vykonateľným dňa 8.5.2013.
Podľa ust. § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Podľa ust § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len "doručenka" ) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke ( namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný ), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú upravené v § 144 vyhlášky č. 543/2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého ak je potrebné v súvislosti s konaním pred súdom preukázať, že sa doručenie písomnosti vykonalo, písomnosti súdu sa zasielajú s doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti. Pri zakladaní doručeniek do súdneho spisu sa postupuje podľa § 181. Na doručenke sa uvedie odosielateľ, číslo konania, označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu a adresát.. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke.
Súd z rozsudku Okresného súdu Košice I spis. zn. 37C/ 118/2011 zo dňa 16.11.2012 zistil, že povinný bol v predmetnom konaní zastúpení opatrovníkom, keďže počas konania sa nepodarilo napriek náležitému šetreniu zo strany súdu zistiť pobyt žalovaného. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktorého je exekúcia neprípustná. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie potom, čo sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím pre exekučné konanie. Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.