Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/149/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľa : E. G., , bytom G. K. č. XX, zastúpený JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou, so sídlom Lichnerova č. 712, Senec, proti odporcovi : J. L., bytom G. K. č. XXX, zastúpená JUDr. Barborou Jasenovcovou, advokátkou, so sídlom Hrubý Šúr č. 247, o neúčinnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

Určuje sa, že darovacia zmluva číslo V-XXXX/XX, ktorá nadobudla právne účinky dňa 16.05.2011 a ktorou darca J. L. narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom G. K. XXX, previedol spoluvlastnícky podiel vo výške X/X na odporkyňu, ako obdarovanú, nehnuteľnosti v katastrálnom území G. K., zapísané na LV č. XXX ako pozemky registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/XX a garáž súp. č. XXX postavené na parc. č. XXX/XX, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 408,13 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 308,63 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 16.05.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že predmetná darovacia zmluva je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporuje právnemu úkonu, ktorým bol ako veriteľ dlžníka, J. L., ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi jeho dlžníkom a osobou jemu blízkou, navrhovateľkou, sestrou J. L.. Existencia dlhu voči navrhovateľovi vyplýva z dvoch vykonateľných exekučných titulov a to z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 27.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.4.2007 a rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -22 zo dňa 29.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2010 a vykonateľnosť dňa 02.05.2010. Uvedeným trestným rozsudkom bod dlžník, J. L., zaviazaný nahradiť navrhovateľovi škodu spôsobenú trestným činom sprenevery vo výške 1.916,35 eur (60.000 Sk). Citovaným ďalším rozsudkom bol dlžník, J. L., zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zo sumy 1.991,64 eur úroky z omeškania vo výške 7 % p.a. od 25.1.2003 do zaplatenia a sumu 54 eur titulom náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že dlžník si napriek uvedeným vykonateľným exekučným titulom súdom uloženú povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžné sumy dobrovoľne nesplnil, navrhovateľ sa rozhodol svoje pohľadávky vymáhať v exekučnom konaní. V čase, keď obe súdne rozhodnutia sa stali vykonateľnými J. L. vlastnil titulom darovacej zmluvy zo dňa 15.12.2003 spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 ku nehnuteľnostiam v katastrálnom území Hrubý K., zapísané na LV č. XXX a to parc.č. XXX/X vo výmere 522 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere 137 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinný dom súpisné

číslo XXX postavený na par.č. XXX/XX a garáž súpisné číslo XXX postavený na parc.č. XXX/XX. Dlžník si svoje finančné záväzky voči navrhovateľovi nesplnil, darovacou zmluvou uzatvorenou so svojou sestrou podaroval sestre svoj spoluvlastnícky podiel vyššie citovaných nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Senec dňa 16.5.2011. Darca tento právny úkon urobil napriek tomu, že vedel, že týmto právnym úkonom navrhovateľa, ktorého pohľadávku neuspokojil ani sčasti ukráti, poškodí, najmä si bol vedomý toho, že inými nehnuteľnosťami, z ktorých by mohol veriteľ svoju pohľadávku uspokojiť, nedisponoval.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrila a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedla, že brat previedol na ňu spoluvlastnícky podiel z dôvodu, že za neho uhradila pôžičky, ktorými bola nehnuteľnosť zaťažená. Spláca úver za svojho brata a okrem toho mu poskytla pôžičku. V dobe, keď všetky dlžoby vyrovnávala, nemala žiadnu vedomosť o tom, že by mal brat ešte iné nesplatené záväzky a navrhovateľ žiadnym spôsobom neprejavil záujem o zaplatenie. So žalobou nesúhlasí, nakoľko v prípade úspechu navrhovateľa, by bola ohrozená situácia spolumajiteľa nehnuteľnosti, ktorý v dome býva.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to rozsudkami príslušných súdov, oznámeniami o začatí exekúcie a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. L zo dňa 27.10.2006 bol Tibor Feješ uznaný za vinného z trestného činu sprenevery, za čo bol odsúdený a súd zároveň rozhodol o povinnosti nahradiť škodu navrhovateľovi vo výške 1.916,35 eur (60 000 Sk). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. -22 zo dňa 29.03.2010 súd zaviazal J. L. k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 7 % p.a. zo sumy 1.991,64 eur od 25.01.2003 do zaplatenia a 54 eur titulom náhrady trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2010.

Okresný súd v Pezinku poveril súdneho exekútora na vymoženie uložených povinností. Dňa 8.12.2010 povinný J. L. prevzal upovedomenie o začatí exekúcie, druhá upovedomenie prevzal dňa 21.10.2010.

Z listu vlastníctva č. XXX., súd zistil že J. L. darovacou zmluvou zo dňa 15.12.2003 nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške X/X k predmetným nehnuteľnostiam. Z listu vlastníctva je ďalej nesporné, že darovacou zmluvou zo dňa 16.05.2011 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na odporkyňu.

Dňa 21.12.2011 odporkyňa uzatvorila zmluvu s Tatra bankou, na základe ktorej získala bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur.

Podľa odporkyne došlo k mnohým skutočnostiam, nakoľko tretí subjekt je ochotný vyrovnať dlžnú sumu. Podľa jej názoru by sa k tomu mala vyjadriť banka, nakoľko je tam veľa exekúcií.

Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu

blízkou, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojenie pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň sčasti, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka by mal v konaní dokázať navrhovateľ. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie navrhovateľ.

Súd vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že dlžník navrhovateľa, J. L., zmenšil svoj majetok do tej miery, že sa tým ukrátilo uspokojenie veriteľovej - navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dlžník nemá iný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky, je právny úkon, ktorým ukracuje pohľadávku veriteľa odporovateľný.

Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovanie súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pasívne legitimovaný je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

V danom prípade ide o právny úkon urobený medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú. Bolo na odporkyni, aby v konaní preukázala, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so svojim bratom jeho úmysel ukrátiť veriteľa nepoznala ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že odporkyňa by vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu takú činnosť, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznala, respektíve, aby sa o tomto úmysle dozvedela. Odporkyňa nenavrhovala žiadne dôkazy na preukázanie takejto skutočnosti, súd považoval za nepreukázané, že sa o dlhoch svojho brata dozvedela až po uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy.

Čo sa týka lehoty troch rokov, v tomto prípade (účinky darovacej zmluvy nastávajú dňom zápisu do katastra, v prejednávanom prípade dňa 16.05.2011) sa lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka počíta odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu (X. XX-XXXX), preto bola lehota zachovaná. Návrh na začatie konania bol podaná dňa 16.05.2014.

Preto súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vyhovel návrhu a rozhodol podľa citovaných ustanovení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktorým sa odporkyňa domáhala, aby súd v konaní vypočul J. L. a aby si vyžiadal stanovisko banky, ktorej sa kto bude dotýkať. Súd tieto návrhy zamietol z dôvodu nehospodárnosti, nakoľko mal za preukázanú existenciu právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, výpoveď povinného by v konaní nič nové nepreukázala a ani stanovisko banky by žiaden význam v predmetom konaní nemalo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej služby : 1. Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 09.05.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur, 2. Písomné podanie na súd, návrh na začatie konania zo 16.05.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur, 3. Účasť na pojednávaní dňa 05.05.2015, bez prejednania veci, á 16,13 eur, režijný paušál 8,39 eur, 4. Účasť na pojednávaní dňa 25.06.2015, á 64,54 eur, režijný paušál 8,39 eur. Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa aj cestovné náklady za cestu zo Senca do Bratislavy a späť vo výške 15,44 eur, náhradu za stratu času 4 x 30 minút á 55,92 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 308,63 eur a trovy konania spolu 408,13 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. osobitného predpisu.