Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-59-2015.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., P. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 930,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy a nahradiť trovy konania. Aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013. Predmetom postúpenia bola žalovaná pohľadávka, ktorá vznikla z neuhradenej časti úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Právny predchodca žalobcu a žalovaný mali uzatvorenú zmluvu o bežnom účte, na ktorom poskytla Slovenská sporiteľňa úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako päť dní čím nastal prípad porušenia v zmysle článku 14, bod 1 obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle článku 14, bod 1 a 2 Obchodných podmienok a článku 8, bod 4, písm. a/ vyhlásil žalobca ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. 0404320764/0900 a to v celkovej sume 988,51 €. Táto suma pozostávala z istiny rovnajúcej sa výške prečerpania 930,12 €, úrokov v sume 58,39 €. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej istiny najneskôr do 8.10.2013. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval dňom 9.10.2013 sa dostal do omeškania a žiadal teda žalobca priznať aj úrok z omeškania z dlžnej istiny.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal vykázané v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p.. K žalobe sa nevyjadril, neúčasť neospravedlnil. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.
Pri rozhodovaní vychádzal z listín doložených do spisu. Žalobca doložil do spisu špecifikáciu odovzdanej pohľadávky z pobočky P., A.O. XXXX/XX/OM s názvom produktu pohľadávka z nepovoleného
prečerpania na účte fyzickej osoby, č. účtu: 0404320764, pôvodné číslo účtu 071534093 na meno Y. V., zostatok pohľadávky istina 930,12 €, príslušenstvo 58,39 €.
Súčasťou žaloby je zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 21.4.2008 uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným, kde je predmetom zmluvy poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka Extra plus na účet č. 00715340930/0900, periodicita výpisov mesačne, spôsob preberania výpisov poštou, forma uhrádzania poplatkov po obrate, adresa pre zasielanie P., P. XXXX/XX. Následne je pripojený dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č. 0071534093/0900 uzatvorenej podľa § 708 - 715 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným ako majiteľom 1. a X. V. ako majiteľkou 2. Podľa článku 1 banka a majiteľ účtu uzatvorili dňa 13.9.1995 zmluvu o bežnom účte č. 00715340930/0900 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na tomto znení zmluvy, ktoré nahrádza pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu. Predmetom zmluvy je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu v slovenskej mene s pripisovaním úrokov ročne k 31.12. príslušného roka. Ďalej boli dohodnuté výpisy periodicita, spôsob preberania, forma uhrádzania a záverečné ustanovenia, kde majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom, súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa všeobecné obchodné podmienky rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Zmluva bola podpísaná a uzavretá 26.3.2004.
Listom zo dňa 5.4.2013 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka a to pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby číslo účtu: 0404320764 na meno Y. V. bez bližšieho dátumu uzatvorenia zmluvy.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.10.2013 Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. - žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 30.9.2013. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu do 8.10.2013. Súčasťou je doručenka o vrátení zásielky späť nevyžiadanej v odbernej lehote.
Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky z 23.1.2014 vyzval žalobca cestou právneho zástupcu žalovaného na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy. Súčasťou je aj podací hárok z pošty Banská Bystrica.
Žalobca pripojil k žalobe aj obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinným k 1.7.2007. Následne aj na výzvu súdu opätovne doložil obchodné podmienky účinné k 1.7.2007, kde v časti C je upravené povolené prečerpanie.
Na výzvy zo strany súdu adresované právnemu zástupcovi žalobcu, žalobca oznámil dňa 18.5.2015 a následne 24.6.2015, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania ako doplnkový produkt banky k bežnému účtu a to do výšky 829,85 €. Súčasne pripojil aj výpis z účtu, kde sú evidované obraty žalovaného. V súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol žalobca, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva a teda účelom je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku. V tejto súvislosti poukazoval aj na nález Ústavného súdu SR z 3.7.2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, kde poukazuje na to, že je nevyhnutné pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Súčasne pripojil k odpovedi na výzvu zo strany súdu aj výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. ústredie Balík Extra plus č. úveru 71534093, dátum uzatvorenia zmluvy 4.6.2003 a to výzvy adresovanú na V. Y., V. X., kde Slovenská sporiteľňa ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy oznámila V. Y. - žalovanému a X. V., že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.11.2009 vo výške 917,55 €. Zároveň ich vyzvala Slovenská sporiteľňa, aby najneskôr do 10- tich dní uhradili uvedenú pohľadávku, v opačnom prípade pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky Slovenská sporiteľňa do mandátnej správy tretej osobe.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v znení do 30.9.2004 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúcich).
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia dlžnej sumy ako sám uviedol z titulu neuhradenej časti úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu a to formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného, ktorý umožnil žalovanému právny predchodca vo forme povoleného prečerpania ako doplnkového produktu banky k bežnému účtu do výšky 829,85 €. Uvedená pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 28.3.2013. Žalobca k žalobe pripojil dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č. 71534093/0900, ktorou podľa článku 1 sa banka, t.j. Slovenská sporiteľňa a žalovaný spolu s V. X., nar. XX.X.XXXX dohodli na novom znení zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.9.1995 s tým, že touto zmluvou o bežnom účte sa nahrádza pôvodné znenie zmluvy o bežnom účte a dodatok č. 1, ktorým sa nahradilo pôvodné znenie zmluvy o bežnom účte bol podpísaný a uzavretá dňa 26.3.2004. Pri podpisoch majiteľov účtu je nečitateľný podpis zrejme žalovaného Y. V.. Uvedeným dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte č. 71534093/0900 odkazuje žalobca na všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobca však doložil do spisu a to aj po výzve súdu obchodné podmienky účinné od 1.7.2007, v ktorých je upravené nepovolené prečerpanie. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá 26.3.2004 súd posudzoval zmluvu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka účinnými v čase podpísania zmluvy o bežnom účte. Podľa uvedených ustanovení obchodného zákonníka § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určite sumy príkazy na platby, aj keď na to nemá potrebné peňažné prostriedky na účtu spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. Žalobca nedoložil relevantný listinný dôkaz preukazujúci dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o tom, že banka vykoná do určitej sumy a do akej sumy príkazy na platbu a teda, že môže dôjsť k prečerpaniu finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného, ktorý mu banka zriadila. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť nároku uplatňovaného v tomto konaní s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. súd žalobu zamietol. Okrem toho mal súd za to, že žalobca nepreukázal aktívnu, vecnú legitimáciu na podanie žaloby v danom spore, nakoľko nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky a teda nie je zrejmé čo bolo predmetom postúpenia pohľadávky. K žalobe pripojil len oznámenie Slovenskej sporiteľne o postúpení pohľadávky bez uvedenia dátumu zmluvy, ktorá bola postúpená na meno Y. V., číslo účtu: 404320764. Zmluvu, ktorú doložil do spisu je zmluva č. 0071534093/0900 ako zmluva o bežnom účte. Navyše v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol, že toto ustanovenie nebráni postúpeniu pohľadávky, ale obmedzuje bankové tajomstvo a zachovávanie bankového tajomstva, ktorým je banka viazaná. Podľa názoru súdu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu pôvodne išlo o § 92 ods. 7 doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 predmetnú pohľadávku z úveru nie je zrejmé z ktorého úveru v celom rozsahu na žalobcu postupovala v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Totiž ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver podľa vyjadrenia žalobcu, nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti a Slovenská sporiteľňa nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Z tohto dôvodu sa potom zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá do spisu doložená nebola a teda nie je preukázané postúpenie javí ako neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že žalobcovi tak v spore chýba aktívna, vecná legitimácia a teda, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom oprávnení, o ktoré v konaní ide. Navyše súd s poukazom aj na listinu doloženú zo strany žalobcu ako výzvu Slovenskej sporiteľne adresovanú na žalovaného dňa 21.12.2009 konštatuje, že dlh, ktorý mal žalovaný spolu zrejme s manželkou X. V. ku dňu výzvy predstavoval čiastku 917,55 € vyčíslenú k 30.11.2009. Táto výzva odkazuje na zmluvu uzavretú 4.6.2013, avšak takáto zmluva v spise doložená nie je. Číslo úveru je 71534093, ktoré by korešpondovalo s číslom zmluvy uvedenej v dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte, avšak nesedí dátum uzatvorenia uvedenej zmluvy. Následne Slovenská sporiteľňa upozornila žalovaného, že v prípade neuhradenia uvedenej čiastky bude táto postúpená tretiemu subjektu do mandátnej správy za účelom jej vymáhania. Je teda dôvodné domnievať sa, že už v tom čase bola pohľadávka v celom rozsahu splatná a od uvedeného času začala plynúť aj premlčania lehota na uplatnenie nárokov zo zmluvy a plnenia zo zmluvy o bežnom účte. Pokiaľ teda žalobca by preukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky a aktívnu legitimáciu je otázne, či pohľadávka uplatnená v tomto konaní nie je premlčaná a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci k premlčaniu prihliadať by sa jednalo o premlčaný nárok. Súd však týmto smerom dokazovanie nateraz neviedol vzhľadom k tomu, že považoval pohľadávku za nepreukázanú, neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázanie aktívnej, vecnej legitimácie zo strany žalobcu na uplatňovanie a vymáhanie uvedenej pohľadávky. Z týchto dôvodov súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli a ani si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).