Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, , 810 00 Bratislava, proti žalovanej Q. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 506,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -40 zo dňa 14.1.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje roszudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 506,76 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 506,76 eur za obdobie od 9.10.2013 až do jej zaplatenia. Uplatnila si trovy konania.

Žalobkyňa tvrdila, že uvedená finančná čiastka pozostáva zo sumy, ktorá predstavuje úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý jej zriadil právny predchodca žalobcu, ktorú sumu žalovaná neuhradila.

Prvostupňový súd vec posúdil jednak podľa Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. a ďalej podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, § 52 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 100, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 517 ods. 1, 2 s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte a následne zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Na žalobcu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení boli postúpené práva vyplývajúce z tejto zmluvy s tým, že prvostupňový súd zistil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

Ďalej prvostupňový súd uvedenú zmluvu vychádzajúc z duálnej právnej úpravy záväzkov právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka, kde ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblasti záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj slovenského právneho poriadku a daný právny vzťah kvalifikoval, keďže išlo o spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu žalovanej a právneho predchodcu žalobcu, ako spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca žaloval sumu 506,76 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaná využila povolené prečerpanie. Uplatnená suma pozostáva zo sumy povoleného prečerpania vo výške 431,52 eur a zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 75,24 eur. Vyčerpanie tejto sumy potvrdila žalovaná vo svojej výpovedi a túto skutočnosť považoval prvostupňový súd za nespornú. Keďže malo ísť o povolené prečerpanie, súd zisťoval, či žalobca, resp. jeho právny predchodca si splnil informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z. Žalobca však nepredlžil prvostupňovému súdu žiadny listinný dôkaz ohľadne tejto skutočnosti. Doložil len položkovitý výpis z účtu žalovanej.

Súd nezistil, od ktorého dátumu bolo povolené prečerpanie poskytnuté. Iba z tejto zmluvy vyplýva, že bola podpísaná dňa 9.3.2010, nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Z položkovitého výpisu z účtu jednoznačne nie je preukázané a nie je možné z tohto výpisu ani vyvodiť, kedy bolo povolené prečerpanie a v akej výške bolo schválené a nie je jednoznačne jasné, kedy malo dôjsť k prekročeniu povoleného prečerpania. Prvostupňový súd vyvodil, že dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania v sume 506,76 eur.

Keďže nebola jednoznačne určená výška povoleného prečerpania, nakoľko je rozdielna suma uvedená v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty (497,91 eur hotovostne, 1.493,73 eur bezhotovostne), nebolo jednoznačne zistené, kedy povolené prečerpanie sa mohlo prvýkrát čerpať a kedy sa čerpalo a žalobcom nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých možno dôjsť k povoleniu prečerpania, súd preto zhodnotil, že ide o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

V zmysle platnej zákonnej úpravy súd ex offo skúmal premlčanie žalovaného nároku. V danom prípade, keďže ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote, vychádzal z výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania, čo žalobca uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Teda najneskôr v tento deň sa žalobca musel dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 16.6.2014 a k zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa 22.07.2011, dvojročná premlčacia lehota uplynula pred podaním žaloby. Preto prvostupňový súd žalovaný nárok zamietol z dôvodu, že bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty.

Žalobca síce prvostupňovému súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorá mala nastať ku dňu 30.9.2013, ale prvostupňový súd na tento deň splatnosti neprihliadal, pretože z výpisu z účtu, ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že k zastaveniu povoleného prečerpania došlo už dňa 22.7.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čl. 11.1 Obchodných podmienok, kde je uvedené, že dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Teda žalovaná mala splatiť pohľadávku v deň zániku povoleného prečerpania, t.j. dňa 22.7.2011.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 137 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v závislosti od zásady úspechu v tomto spore. Žalovaná mala úspech v celom rozsahu, ale žiadne trovy konania si nežiadala priznať a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 506,76 eur s

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 214,44 eur.

Namietal postup súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nerozhodol podľa § 153a O.s.p. Uznanie nároku pred súdom je procesný úkon žalovanej, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, čo v prejednávanej veci bolo splnené, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy. V predmetnej veci súd prvého stupňa vôbec neakceptoval uznávací prejav a vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Tým došlo v konaní k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že o tom, že uvedený spor môže prvostupňový súd skončiť aj podľa § 153a O.s.p. boli účastníci konania poučení v uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -25 zo dňa 30.7.2014. Uvedené uznesenie prevzali všetci účastníci konania dňa 10.9.2014.

Na prvom pojednávaní dňa 17.10.2014 sa zúčastnila žalovaná osobne. Žalobca prítomný nebol a nebol prítomný ani jeho právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené. Na ďalšom pojednávaní dňa 14.1.2015 sa opäť zúčastnila len žalovaná. Žalobca sa nezúčastnil a ani jeho právny zástupca. Na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania bola vypočutá žalovaná, ktorá potvrdila, že jej bol povolený debet na kartu, ktorý realizovala tak, že vybrala peniaze z bankomatu a niekedy vybrala peniaze v banke. Potvrdila, že jej boli doručované výzvy od žalobcu.

Podľa § 153a O.s.p. ods. 1, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Uznaním alebo vzdaním sa nároku sa rozumie procesný úkon žalovaného adresovaný súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý bol uplatnený v žalobe a v akom rozsahu tak činí, t.j. či ho uznáva úplne alebo len čiastočne.

Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania účastníkov (§ 42 O.s.p.). Ak dôjde k uznaniu nároku na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici z pojednávania, v ktorej sa uvedie obsah takéhoto úkonu. Pri takomto úkone je nevyhnutné, aby účastník, ktorý vykonáva takýto uznávací prejav vo vzťahu k súdu, zápisnicu podpísal. Pokiaľ k takémuto podpísaniu zápisnice z pojednávania s uznávacím prejavom účastníka konania nedôjde, nie je možné na takýto úkon prihliadať a rozhodnúť podľa § 153a O.s.p.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná náležitým spôsobom neuznala uplatnený nárok žalobcu, potvrdila len vyberanie peňazí z bankomatu v rozsahu povoleného debetu. Naviac zápisnicu z pojednávania, pokiaľ by aj tento úkon bolo považovaný za uznávací prejav podľa § 42 O.s.p., nepodpísala. Bez takéhoto podpísania nemohol prvostupňový súd na prípadný uznávací prejav žalovanej prihliadnuť a rozhodnúť podľa § 153a O.s.p., naviac, keď tento procesný predpis vzhľadom na jeho charakter a vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú vec, nie je na prospech účastníka konania - žalovanej. V takom prípade je potrebné na striktné dodržanie procesného predpisu prihliadať

o to starostlivejšie, pokiaľ by procesným postupom žalovaná spotrebiteľka sa zaviazala na plnenia, ktoré podľa hmotného práva žalobcovi neprináležia.

Preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto odvolací súd o náhrade trov konania úspešnej žalovanej nerozhodoval. Uplatnil si trovy konania žalobca, ktorý v tomto konaní úspešným účastníkom konania nebol, a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.