Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11Pc/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci navrhovateľky - matky Y. Z., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., W. XXXX/XX a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., Y. XXXX/XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. O., takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že Q. J., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom V. O., Y. XXXX/XX je otcom maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX v V. O., dieťa matky Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu V. O. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Súd schvaľuje dohodu rodičov tohto znenia:

Súd z v e r u j e maloletú J. Z., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať výživným na maloletú J. Z., nar. XX.XX.XXXX po 50,- Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc 25.09.2019.

Zameškané výživné za obdobie od 25.09.2019 do 31.10.2022 v celkovej výške 1.858,30,- Eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v 50,- Eur mesačných splátkach až do vyrovnania pod stratou výhody splátok v prípade, že čo i len jednu splátku nezaplatí riadne a včas.

Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.

Štát m á n á r o k na náhradu trov konania voči Q. J., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania v celkovej výške 455,74,- Eur je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 19.05.2020 domáhala určenia, že muž Q. J. je otcom maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX, maloletá J. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec maloletej je povinný prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 eur od jej narodenia. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa sa zoznámili v októbri 2018, u kamaráta na chate. Začali sa spoločne stretávať a po čase nadviazali aj intímny vzťah. Určitý čas bývali spolu v jej domácnosti. S p. J. plánovala dlhodobý vzťah. Uviedla, že v čase od októbra 2018 kedy sa začal jej vzťah s p. J. nemala iného sexuálneho partnera. Predtým, ako spoznala p. J., v čase od januára 2018 do septembra 2018 udržiavala vzťah s p. S., s ktorým

žila v spoločnej domácnosti, tento vzťah však ukončila po zoznámení sa s p. J.. S tým sa pravidelne intímne stýkali až do januára 2019, pričom išlo o nechránený pohlavný styk. Koncom januára 2019 p. J. nadviazal vzťah s inou ženou, a tým sa ich vzťah ukončil. V tom čase ešte nevedela, že už je tehotná. Z rozchodu sa psychicky zrútila a bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení, NsP V. O. po dobu troch týždňov. Skutočnosť, že je tehotná oznámila p. J. prostredníctvom svojej kamarátky. Ten navrhovateľke tvrdil, že nie je možné, aby dieťa bolo jeho a chcel, aby podstúpila interrupciu. Telefonicky mu oznámila, že vzhľadom na pokročilé tehotenstvo, interrupciu už nie je možné vykonať a rozhodla sa, že sa o dieťa postará. Na to p. J. reagoval podráždene, vulgárne jej nadával a povedal jej, že ho dieťa nezaujíma, nebude jej s ničím pomáhať, ani naň nebude finančne prispievať. Následne si ho v telefóne zablokovala a prestala sa s ním kontaktovať. Po pôrode mu cez kamarátku poslala fotku dcéry, on však na to nijako nereagoval, dcéru doteraz nevidel. Navrhovateľka ďalej uviedla, že zákonná domnienka otcovstva nasvedčuje tomu, že otcom dieťaťa je p. J., pretože v čase od ktorého neubehlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní sa pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom, iba s p. J.. V závere uviedla, že toho času je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 395 eur mesačne. Okrem maloletej J. má ešte dvoch synov, ktorí sú zverení do náhradnej osobnej starostlivosti ich starých rodičov. Na synov prispieva mesačne sumou 90 eur a 30 eur platí zameškané výživné. V návrhu matka žiadala, aby bola oslobodená od súdnych poplatkov, nakoľko je poberateľkou rodičovského príspevku a okrem maloletej J. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

2. Domnelý otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, je však ochotná dohodnúť sa s otcom na výživnom na maloletú J. vo výške 50 eur mesačne.

4. Domnelý otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí s dohodou, aby dieťa bolo zverené matke a výživné bolo v sume 50 eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s matkou pravidelne spolupracujú. Toho času je matka pod kuratelou ÚPSVaR F., ale majú spätnú väzbu, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú J. na adekvátnej úrovni a nemajú vedomosť o tom, že by matka zanedbávala výchovu dieťaťa. Počas všetkých vykonaných šetrení nezaznamenali žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa. Kolízny opatrovník súhlasil s dohodou medzi matkou a domnelým otcom.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, domnelého otca a prečítaním, resp. oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj zabezpečených súdom a zistil nasledovný skutočný stav veci:

7. Dňa 25.09.2019 sa narodila mimo manželstva J. Z., z matky Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorej narodenie je zapísané v Knihe narodení matričného úradu V. O., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Otec v rodnom liste dieťaťa nebol zapísaný.

8. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 18.05.2020 vyplýva, že sa na tunajší úrad, odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostavila navrhovateľka za účelom pomoci pri spísaní návrhu na určenie otcovstva pre maloletú J.. Navrhovateľke bol spísaný návrh na určenie otcovstva a zároveň jej bola poskytnutá pomoc pri spisovaní tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

9. Zo záverov znaleckého posudku, znalca z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA Mgr. G. Z., V.., č. 17/2022 zo dňa 30.06.2022 bolo preukázané, že otcovstvo Q. J., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX, možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999997 %.

10. Domnelý otec vo výpovedi uviedol, že otcovstvo k maloletej J. neuznáva z toho dôvodu, že mu matka dieťaťa tvrdila, že nemôže mať deti a skutočnosť, že je tehotná mu oznámila v čase, keď už nemohla podstúpiť interrupciu. S navrhovateľkou sa intímne stýkal, avšak išlo o prerušovanú súlož. S poukazom

na záver znaleckého posudku, navrhol, aby v prípade, že mu bude otcovstvo určené, súd zveril maloletú J. do jeho starostlivosti, nakoľko bude za mesiac prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a mohol by sa o ňu postarať. Má za to, že navrhovateľka sa o dieťa nevie postarať, nakoľko jej dve deti odobrali. Ďalej uviedol, že pokiaľ pracoval, zarábal aj cez 1.000 eur, mal však exekúcie a ostávalo mu cez 200 eur. Po prepustený z výkonu trestu si chce nájsť robotu. V súčasnej dobe má už súdom určenú vyživovaciu povinnosť k dcére K. vo výške 30 % zo sumy životného minima.

11. Matka vo výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe je nezamestnaná. Dcéru nezobrali do škôlky, preto sa o ňu musí starať doma. V mesiaci október 2022 dostala poslednýkrát rodičovský príspevok v sume 410 eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 30 eur. Žije v F. u priateľa, ktorý je bezdetný, pracuje pre spoločnosť U. so zárobkom okolo 1.000 eur. Bývajú v podnájme, za ktorý platia mesačne nájom 400 eur. Je nemajetná. Domnelý otec jej od narodenia maloletej J. ničím neprispel. Zásadne nesúhlasí s tým, aby bola J. zverená do osobnej starostlivosti otca. Maloletá považuje za otca matkinho súčasného partnera, ktorý uvažuje, že si v budúcnosti J. osvojí. Je pravdou, že má dve deti v náhradnej osobnej starostlivosti u svojich svokrovcov, avšak bojuje o to, aby jej boli deti naspäť zverené do jej starostlivosti. Domnelému otcovi navrhla dohodu, že maloletá J. bude zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom otec maloletej bude na dieťa prispievať výživným v sume 50 eur mesačne.

12. Domnelý otec na záver pristúpil k dohode s matkou maloletej J., že dcéra bude zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bude určené výživné 50 eur mesačne.

13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. Podľa o rodine (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny, h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ustanovenia , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa ustanovenia , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa o rodine (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa , otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

27. Podľa , ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

28. Podľa , za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

29. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

30. Podľa (ďalej len ,P“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

31. Návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

32. Skutkovým základom tejto tretej domnienky je vykonanie súlože medzi mužom a matkou maloletého dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skutočnosť súlože, zaťažuje navrhovateľa a domnelého otca zaťažuje povinnosť poukázať na dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie) preukazujúce, že k súloži nedošlo (napr. dlhodobá neprítomnosť, zdravotný stav neumožňujúci pohlavný styk). Pokiaľ ide o rozhodujúce obdobie, toto je ustanovené tak, aby zahrnul aj prípady predčasného pôrodu. Dieťa sa môže narodiť donosené, t.j. narodené v pravý čas a zrelé, alebo predčasne, síce zrelé, ale nedonosené, alebo zrelé, ale prenosené. V prípade účinného nástupu pôsobenia domnienky zákon na jej zvrátenie vyžaduje preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo. Okolnosť vylučujúca otcovstvo znamená nesporný (nezvratný, určitý, jednoznačný) záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, napr. z dôvodu neplodnosti muža v rozhodujúcom období.

33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Z vykonaných dôkazov, je zrejmé, že rodičia maloletej J. v rozhodnom čase mali intímnu známosť, pričom neexistujú závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo domnelého otca, navyše zo znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané, že otcom maloletej J. Z. je Q. J..

34. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že otcom maloletej J. je podľa znaleckého posudku Q. J., nar. XX.XX.XXXX, súd návrhu v časti určenia otcovstva vyhovel. V časti úpravy práv a povinností k maloletej, súd schválil rodičovskú dohodu a zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, pričom zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej J. sumou 50,- eur mesačne od 25.09.2019, s ktorým dátumom prejavila súhlas i matka maloletej.

35. V súvislosti s určením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 25.09.2019 do 31.10.2022 vo výške 1.858,30,- Eur (50,- Eur x 37 mesiacov a 5 dní). Uvedené zameškané výživné súd povolil otcovi v zmysle splácať v primeraných mesačných splátkach po 50,- Eur, popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa čo i len jednej z nich.

36. Styk otca s maloletou J. súd neupravil, keďže matka toto nežiadala upraviť.

37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle .

38. Nakoľko v konaní bolo realizované znalecké dokazovanie, súd v zmysle v spojení s rozhodol aj o trovách štátu, ktoré boli vyplatené znalcovi za podaný znalecký posudok vo výške 455,74 eur a zaviazal na ich úhradu otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).