Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-299-2014.pdf
PDF · 100.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/299/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa P. I., bytom A., M. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Kuckom, so sídlom J., G. X, proti odporcovi IZOTERM, s.r.o., so sídlom Brezno, M. R. Štefánika 27/22, IČO: 36 420 565, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, o zaplatenie 7.620,10 eur s príslušenstvom, na základe odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k 8C/180/2008-256 zo dňa 18. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 8C/180/2008-290 zo dňa 27. marca 2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby.
M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že odporcovi priznáva náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, vo výške 3.408,79 eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, keď vychádzal z nepreukázania právneho dôvodu a výšku uplatneného nároku. Navrhovateľom predložené doklady vyhodnotil ako neautorizované zápisy, ktoré nie sú priamym potvrdením práva na províziu. Z výpovede svedkyne M. E. (bývalej zamestnankyne odporcu) pritom vyplýva, že odporca vystavoval účtovné doklady v programe Omega, pričom 3 ks listiny Evidencia pohľadávok boli vypracované v programe Alfa, preto „nemôžu byť od nej“ a ona ani nemala dôvod tlačiť M. C. „takéto veci“. Svedkyňa E. po upozornení na konkrétnosti dotknutého obchodného prípadu uviedla, že netrvá správnosti všetkých „odfajknutých“ údajov v excelovskej tabuľke zoznamu objednávok. Túto zmenu vo výpovedi menovanej okresný súd posúdil nie ako úmyselnú zmenu výpovede, ale ako primeranú modifikáciu vnímania vecí vzhľadom na rozsah a podrobnosti prejednávaných skutočností. Nadväzne sa priklonil k jej prvotnej výpovedi, lebo v nej sa svedkyňa vyjadrovala s odkazom na viac skutočností, ktoré boli vecne korektne pripomenuté predchádzajúcimi otvorenými otázkami; osobitne pokiaľ išlo o program, v akom účtovala a o konkrétny obchodný prípad. Vzhľadom k tomu okresný súd uzavrel, že neobstoja skutkové tvrdenia navrhovateľa, že (jeho) listinné dôkazy - predovšetkým 3 ks listiny s názvom Evidencia pohľadávok a „excelovské“ tabuľky pochádzajú od odporcu. Navrhovateľ nepredložil iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže ostatné listiny nemali pôvod u odporcu; naopak, vyslovene mali pochádzať od právnej predchodkyne navrhovateľa M. C.. Zároveň prvostupňový súd akceptoval argumentáciu odporcu, že preukázané by muselo byť nielen zaradenie určitej východiskovej pohľadávky do zoznamu pohľadávok relevantného pre výpočet
uplatňovaného nároku (provízie), ale aj zaplatenie takejto pohľadávky zo strany odberateľa odporcu. Rovnako M. C. nevymedzila konkrétne skutkové tvrdenia o základe, z ktorého mal pochádzať uplatnený nárok na zaplatenie provízie; iba uvádzala tvrdenia o pôvode listín od odporcu, čo ale odporca nepotvrdil. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore neúspešný navrhovateľ je povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu titulom trov právneho zastúpenia sumu 2.607,27 eur. Oproti odporcom vyčíslenej výške nepriznal náhradu trov za úkony právnej služby, ktoré nepovažoval za účelne vynaložené. Za takéto označil prvé odmietnutie predžalobnej výzvy, ktoré bolo obsahovo totožné s podaným prvým vyjadrením vo veci samej, či ďalšie odmietnutie mimosúdneho riešenia, ktoré bolo len stručným oznámením postoja klienta. Obdobne vyhodnotil porady s vlastným klientom a naštudovanie spisu, ktoré (tiež) nezáviseli od správania protistrany, pričom jednotlivé podania sporových strán boli súdom účastníkom navzájom preposielané. Navyše, súčasťou pôvodného skutkového postoja odporcu bola námietka, že právo navrhovateľa z účtovníctva odporcu nevyplýva, čo v mimosúdnom kontakte zahmlievalo jeho definitívny postoj. Ten viedol k nepriznaniu náhrady trov za účasť na dvoch pojednávaniach, keď odporca, v danom štádiu konania vedomý si skutkového tvrdenia navrhovateľa, mal byť (ako účastník právnych vzťahov s tretími osobami a zamestnávateľ svedkyne E.), lepšie pripravený na jej výsluch. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenia k dôkazom okresný súd dodal, že tieto síce sprehľadňovali postoj odporcu, avšak neboli osobitne účelné nad rámec jeho práva vyjadriť sa k dôkazom na pojednávaní.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ i odporca. Navrhovateľ sa svojím odvolaním alternatívne domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že návrhu bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti opisu jeho (navrhovateľovho) stanoviska k veci, pričom dotknutú časť odôvodnenia doslovne citoval. Obdobne citoval rozsiahle časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa výpovede svedkýň M. C. a M. E.. Navrhovateľ osobitne zdôraznil záver pojednávania dňa 9.5.2012, kedy okresný súd poznamenal, že je pre súd relevantné, aby vychádzal „z uhradených pohľadávok potvrdených dnes prítomnou svedkyňou“. Na záver zhrnul, že „na základe vyššie uvedeného“ žiada svojmu odvolaniu vyhovieť.
Odporca odvolaním napadol výrok o trovách konania a domáhal sa jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov v pôvodne vyčíslenej výške 7.335,66 eur. Primárne spochybnil správnosť určenia výšky odmeny advokáta, keď bolo vychádzané len z hodnoty istiny, bez zohľadnenia hodnoty príslušenstva v rozsahu danom ku dňu začatia konania. Zároveň namietal, že mu nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za všetky uplatnené úkony právnej služby. Odporca tvrdil, že odpoveď na predžalobnú výzvu navrhovateľa je účelnou obranou, keďže prípadná nečinnosť by mohla byť vyhodnotená v jeho neprospech. Nepriznanie náhrady trov za porady s klientom evokuje, podľa odporcu, vylúčenie odmeny advokáta za akúkoľvek poradu s klientom, čo bolo/ je v rozpore s § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., resp., v aktuálnom znení s jej § 13a ods. 1 písm. b/. Vzhľadom na priebeh konania, keď navrhovateľ dodatočne predkladal množstvo listinných dôkazov, ktoré mali údajne pochádzať od odporcu a okresný súd žiadal vyjadrenie k daným listinám, bolo nevyhnutné, aby ich pravdivosť overil odporca porovnaním s jeho evidenciou. Bez súčinnosti bezprostredne s odporcom by nebolo možné vyjadriť sa ku navrhovateľom predkladaným listinám a tvrdeniam; prípadne by si daná situácia vyžadovala výsluch samotného konateľa odporcu, ktorým je Poliak, a teda by bolo nevyhnutné pribratie tlmočníka. Odvolateľ nadväzne nesúhlasil, aby nepriznaním náhrady trov bol „trestaný“ za svoju aktivitu a snahu prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. Odporca poukázal na to, že opakované výsluchy svedkyne E. boli zapríčinené prístupom navrhovateľa, ktorý účelovo až na pojednávaní predložil listiny. Vzhľadom na ich množstvo a potrebu porovnania s evidenciou odporcu nebolo možné, aby sa k nim zástupca odporcu vyjadroval bezprostredne, či kládol svedkyni otázky súvisiace s predloženými listinami. Samotný okresný súd pritom na pojednávaní dňa 20.6.2012 uviedol, že uznáva „rácio“ odročenia pojednávania za účelom doplnenia okruhu otázok kladených svedkyni v spojitosti s predloženými listinami. Zároveň svedkyňu E. navrhol vypočuť navrhovateľ a jej opakovaný výsluch sa konal z dôvodu konania na jeho strane, keď predložil nové listiny až tesne pred výsluchom menovanej. Pritom už právna predchodkyňa navrhovateľa bola zo strany odporcu ešte pred začatím konania upozorňovaná na potrebu predloženia podkladov k jednotlivým faktúram. Odporca mal za to, že jeho písomné vyjadrenia (vzhľadom na ich obsah) boli účelne vykonané, lebo navrhovateľ postupne produkoval väčší počet dôkazov, na ktoré bolo nevyhnutné reagovať. Dodal, že
vzhľadom na skúsenosti v mnohých iných veciach, pokiaľ má účastník obsiahlejší prednes, súd vyžaduje jeho vykonanie aj v písomnej podobe.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v odvolaní opakuje všetky, resp. prevažnú časť argumentov, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi však riadne a v potrebnom rozsahu vyporiadal. Poznamenal, že zrejme ani samotná právna predchodkyňa navrhovateľa nemala prehľad o tom, čo odporcovi fakturovala, a nie je to známe ani odporcovi. Vo zvyšku odporca zopakoval svoje podstatné argumenty z konania pred okresným súdom (že listiny nepochádzajú od neho; že až do vystavenia sporných faktúr boli všetky faktúry M. C. uhradené atď.). Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu iba stručne uviedol, že mu žiada nevyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o náhrade trov zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.
V kontexte obsahu/odôvodnenia odvolania navrhovateľa je nevyhnutné zdôrazniť principiálnu viazanosť odvolacieho súdu nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolateľ výslovne vymedzil odvolacie dôvody „podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p.“ (t.j., že odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; pozn. odvolacieho súdu). Z tohto titulu nebolo potrebné vyzývať (§ 209 ods. 1, resp. § 211 ods. 1 O.s.p.) odvolateľa na vymedzenie odvolacích dôvodov ako zákonnej náležitosti odvolania (§ 205 O.s.p.).
Prevažnú časť odvolania navrhovateľa tvorí len (v nemalej miere účelová) citácia odôvodnenia napadnutého rozsudku v častiach, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť ním uplatneného nároku. Súd prvého stupňa pritom v odôvodnení rozhodnutia (hoci niekedy zbytočne zložitým spôsobom) vymedzil konkrétne závery, pre ktoré návrh navrhovateľa zamietol. Ide predovšetkým o záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pôvodu relevantných listinných podkladov. Nadväzne možno v tejto spojitosti uzavrieť, že ide o zjavné zlyhanie odvolateľa pri formulovaní (jeho) odvolacích dôvodov. Len všeobecný poukaz na (tvrdenú) existenciu niektorých odvolacích zákonom predpokladaných dôvodov a zopakovanie vlastnej argumentácie z konania pred súdom prvého stupňa, bez reakcie, resp. spochybnenia relevantných záverov súdu prvého stupňa, nebolo (a ani nemohlo byť) spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na všeobecnosť odvolacích dôvodov navrhovateľa nemohol byť ani (meritórny) prieskum odvolacieho súdu konkrétnejší. Podstatou takto vymedzených odvolacích dôvodov je prenesenie procesnej aktivity v plnom rozsahu na (odvolací) súd; čo je však v sporovom/kontradiktórnom konaní neprípustné. V zmysle prístupu (minimálne) naznačovaného navrhovateľom by fakticky odvolací súd z úradnej povinnosti vykonal prieskum napadnutého rozsudku bez ohľadu na - z hľadiska zákonom určených povinností - pasivitu účastníka/odvolateľa. Uvedené by bolo nielen v rozpore so základnými princípmi sporového konania, ale v konečnom dôsledku i v príkrom rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov.
Vo vzťahu k odvolacej námietke zvýrazňujúcej poznámku okresného súdu v závere pojednávania dňa 9.5.2012, že pre súd je relevantné, aby vychádzal „z uhradených pohľadávok potvrdených dnes prítomnou svedkyňou“, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ aj súd prvého stupňa nakoniec rozhodol opačne (nie v súlade s danou poznámkou), uvedené nezakladá tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu. V následnom prejednávaní veci totiž došlo k zmene dôkaznej situácie, čo okresný súd ozrejmil i v rámci odôvodnenia (hodnotenie „zmeny“ výpovede svedkyne E.).
Je nenáležitou odvolacia námietka odporcu, v zmysle ktorej okresný súd nesprávne vychádzal pri určení odmeny advokáta iba z výšky istiny, bez ohľadu na príslušenstvo pohľadávky. Ide totiž o súdnou praxou dlhodobo ustálený prístup, ktorý (okrem iného) vychádza z doslovného výkladu § 10 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., ktorý neobsahuje pojem „príslušenstvo“, resp. spojenie „vrátane príslušenstva“. Príslušenstvo je základom pre výpočet odmeny advokáta len v prípadoch, ak tvorí samostatný predmet konania. O jeho zohľadnení by sa eventuálne dalo uvažovať aj vtedy, ak by predstavovalo podstatnú časť uplatneného nároku, o ktorú situáciu však v prejednávanom prípade nejde.
Pokiaľ ide o účelnosť vykonania jednotlivých (odporcom uplatňovaných) úkonov právnej služby, odvolací súd sa ako s vecne správnym stotožnil s napadnutým rozhodnutím v prípade nepriznania náhrady trov za nasledovné úkony:
- odpoveď na predžalobnú výzvu z 22.4.2008 odvolací súd si osvojil názor prvostupňového súdu, že predmetný úkon mal v podstate totožný obsah ako neskôr v súdnom konaní podané prvé vyjadrenie vo veci samej; preto nie je dôvod priznávať náhradu trov konania fakticky duplicitne;
- odpoveď k pokusu o mimosúdne vyrovnanie z 20.5.2009 je náležitým záver okresného súdu, že ide len o stručné oznámenie postoja odporcu v nadväznosti na ďalšie písomné vyjadrenia odporcu; nie je pritom zrejmé, ako sa osobitná odborná kvalifikácia právneho zástupcu odporcu mala prejaviť v danom podaní;
- porada s klientom 27.6.2011 pokiaľ súd I. stupňa konštatoval, že trovy porád s vlastným klientom nepovažuje za účelne vynaložené pre účely ich náhrady v sporovom konaní, keď zásadne nezávisia od správania protistrany a jednotlivé podania strán boli účastníkom súdom preposielané, je zrejmé, že nemal na mysli apriórnu neopodstatnenosť priznania náhrady trov za porady s vlastným klientom, ale len jej neopodstatnenosť v konkrétnostiach súdenej veci. Odvolací súd dodáva, že podľa obsahu záznamu z 27.6.2011 bola porada vykonaná vzhľadom na časový odstup od podania návrhu a bola prekonzultovaná prípadná ďalšia argumentácia, ktorú by navrhovateľ mohol v spore použiť a obrana voči nej. Samotný časový odstup od podania návrhu však neodôvodňuje vykonanie porady s vlastným klientom. Odvolací súd rovnako považuje z hľadiska priznania náhrady trov voči protistrane za nadbytočné zaoberať sa možnými, ale neistými, scenármi vývoja konania;
- porada s klientom 31.1.2012 ako v predchádzajúcom bode; za účelom prebratia možných variantov budúceho postupu protistrany v konaní bez ďalšieho nie je opodstatnené vykonanie porady s vlastným klientom;
- vyjadrenie z 2.2.2012
v predmetom vyjadrení odporca výslovne uvádza: “čo sa týka východiskových faktúr, z ktorých navrhovateľ vychádza pri výpočte 2% provízie, nakoľko sme sa k týmto nevedeli s určitosťou, pre zlý stav účtovných dokladov z tohto obdobia, vyjadriť priamo na pojednávaní, podávame po dôslednej analýze...nasledovné vyjadrenie. Z citovaného vyplýva, že predmetné vyjadrenie nebolo podávané prioritne vzhľadom na aktivitu protistrany, ale vzhľadom na zlý stav účtovných dokladov, ktorý znemožňoval odporcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, vyjadriť sa k veci už na predchádzajúcom pojednávaní. Preto nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby znášal (v podobe povinnosti náhrady trov konania) dôsledky zlého stavu účtovníctva odporcu. Zároveň je primeraným konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca mohol svoje postoje vyjadriť na nasledujúcich pojednávaniach. Krajský súd poznamenáva, že pokiaľ aj súdy v prípadoch rozsiahlejších vyjadrení účastníkov vyžadujú ich podanie v písomnej forme, účastníkom vo všeobecnosti nič nebráni, aby svoje vyjadrenia prednesené na pojednávaniach následne predložili i v písomnej forme. Nejedná sa však o účelne vynaložený ďalší úkon právnej služby, keďže ide o duplicitný úkon - písomné podanie reprodukujúce už ústne prednesené vyjadrenie;
- vyjadrenie k dôkazom z 22.5.2012 obdobne platí odôvodnenie predchádzajúceho bodu ohľadne možnosti odporcu vyjadriť sa na nasledujúcom pojednávaní;
- naštudovanie spisu 22.1.2013 a 12.3.2013 vyhláška č. 655/2004 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení takýto úkon právnej služby neobsahuje, resp. nedefinuje. Podstatou úkonov právnej služby je poskytnutie kvalifikovanej pomoci účastníkovi/klientovi. Kvalifikovanosť zákonodarca/normotvorca priamo prezumuje a je úplne samozrejmé, že jej súčasťou je náležitá príprava na konkrétny úkon právnej služby. Štúdium spisu bez ďalšieho nespĺňa ani požiadavku istej formálnej samostatnosti úkonu právnej služby, za ktorý by mala prináležať odmena, keďže samotné nespôsobuje navonok žiadne právne účinky. Súvisiaca duševná činnosť advokáta nachádza spravidla svoj odraz v následných úkonoch právnej služby tohto advokáta v rámci súdneho konania;
- vyjadrenie k dôkazom 16.12.2013
ako v prípade vyjadrenia z 2.2.2012 ohľadne obdobne platí záver o možnosti odporcu vyjadriť sa na nasledujúcom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 18.12.2013, za účasť na ktorom bola odporcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, pritom výslovne uviedol, že sa pridržiava (práve) svojho písomného právneho zhrnutia zo dňa 16.12.2013.
Naproti tomu odvolací súd považoval odvolanie odporcu za opodstatnené vo vzťahu k nižšie uvedeným úkonom právnej služby:
- účasť na pojednávaní 9.5.2012 na predmetnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa E., výsluch ktorej navrhol navrhovateľ. Odporca tak účasťou svojho právneho zástupcu realizoval obranu proti uplatňovanému nároku. Preto aj súvisiace trovy možno kvalifikovať ako účelne vynaložené;
- porada s klientom 21.5.2012 vzhľadom na predloženie väčšieho množstva listinných podkladov navrhovateľom a aj s poukazom na výpoveď svedkyne E. vykonanie dotknutej porady právneho zástupcu odporcu s konateľmi odporcu bolo dôvodné. Odvolací súd však nepovažoval za účelné trvanie tejto porady viac ako dve hodiny. Odporca, resp. jeho konatelia sa mohli s listinnými podkladmi oboznámiť aj mimo porady a následne poskytnúť svojmu zástupcovi (súhrnné) stanovisko;
- účasť na pojednávaní 20.6.2012 odporca už v písomnom podaní zo dňa 22.5.2012 (t.j. dostatočne včas) navrhol doplnenie výsluchu svedkyne E., preto okresný súd mohol menovanú predvolať už na pojednávanie dňa 20.6.2012. Pokiaľ až na tomto pojednávaní vyhodnotil opodstatnenosť predmetného návrhu odporcu na doplnenie výsluchu, predovšetkým za ktorým účelom pojednávanie odročil na 26.9.2012, nemožno odporcu „viniť“ z toho, že k výsluchu menovanej svedkyne nedošlo skôr (práve na pojednávaní dňa 20.6.2012). V súvislosti s každým z týchto (troch) úkonov právnej služby odmena advokáta predstavuje (zo základu 7.612,10 eur) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 237,34 eur + režijný paušál 7,63 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) + DPH 48,99 eur (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. spolu 293,96 eur.
Vzhľadom na priznanie náhrady trov odporcovi za úkony právnej služby - účasť na pojednávaniach dňa 9.5.2012 a 20.6.2012 odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť priznania náhrady trov odporcovi za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 15.2.2012. Dané pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu nemožnosti predvolania svedkyne E., keďže odporca neoznámil na výzvu súdu jej adresu. Preto odvolací súd zároveň znížil sumu náhrady trov konania o (súdom prvého stupňa priznanú) náhradu trov za účasť právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 15.2.2012, t.j. o 80,36 eur (odmena advokáta 59,34 eur, režijný paušál 7,63 eur, DPH 13,39 eur).
Na základe rozoberaných čiastkových záverov odvolací súd odporcovi zvýšil priznanú náhradu trov konania (právneho zastúpenia) o 881,88 eur a súčasne ju krátil o 80,36 eur. Trovy konania, ktorých náhrada bola odporcovi voči navrhovateľovi priznaná, tak predstavujú celkovo 3.408,79 eur. Vzhľadom na zastúpenie odporcu advokátom odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť uvedenú sumu na účet právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1, 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol so svojím odvolaním ani v časti úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť protistrane - odporcovi jeho trovy. Nakoľko však odporca vo svojom vyjadrení uviedol argumentáciu, ktorá nebola podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, súvisiace trovy nie sú účelne vynaloženými. Obdobne nebol so svojím odvolaním v prevažnej časti úspešný ani odporca. Požadoval priznať náhradu trov konania zvýšenú oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o 4.728,39 eur (7.335,66 eur - 2.607,27 eur), ale odvolací súd mu vyhovel len v rozsahu 801,52 eur (3.408,79 eur - 2.607,27 eur). Preto by do úvahy prichádzala jeho povinnosť nahradiť navrhovateľovi pomernú časť trov, avšak ten si v súvislosti s odvolacím prieskumom výroku o trovách konania predmetný procesný nárok - vôbec - neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia (na rozdiel od písomného podania - č.l. 286 spisu) aj za účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 25.6.2015 a učinil tak prostredníctvom podateľne krajského súdu až po skončení tohto procesného úkonu, krajský súd zdôrazňuje svoju viazanosť (§ 156 ods. 4 O.s.p.) vyhláseným výrokom o nepriznaní náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že odporcovi sa náhrada odvolacích trov neprisúdila (nejde teda o
situáciu predpokladanú § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p.) je takéto dodatočné vyčíslenie trov konania bezpredmetné.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.