Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-44-2015.pdf
PDF · 127.78 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky O.. M. R. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., P. XX, t. č. bytom N. N., P. X, zast. Advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, proti odporcovi M. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., P. X, t. č. bytom N. N., Z. X, zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky O.. M. R. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M.D. R., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v N. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. N. vo zv. 43, ročník XXXX, na strane 30, pod por. č. 142 r o z v á d z a .
Súd maloletého C. R., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. R., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým C. R., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň od piatku 14.30 h, kedy je oprávnený maloletého prevziať z predškolského zariadenia do nedele 18.00 h, kedy je p o v i n n ý maloletého matke odovzdať v mieste jej bydliska.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 20. 02. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželské vzťahy vzájomným odcudzením sa a spôsobom života sú tak hlboko a vážne trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že manželstvo dlhodobo neplní svoje základné funkcie a to výchovnú, ekonomickú, či biologickú. Medzi nimi ako manželmi došlo k úplnému citovému ochladeniu, ich manželstvo sa stalo iba formálnym zväzkom. Má preto zato, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej
starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 160 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a úpravy styku otca s maloletým na každý párny kalendárny týždeň v roku a to v pracovných dňoch od stredy 14.30 h, kedy si otec maloletého prevezme z predškolského zariadenia, resp. v mieste bydliska matky do štvrtka 18.00 h, kedy je otec povinný jej maloletého odovzdať v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v roku počas pracovných dní od utorka 14.30 h, kedy otec maloletého vyzdvihne z predškolského zariadenia, resp. v mieste jej bydliska do stredy 18.00 h, kedy jej maloletého odovzdá v mieste jej bydliska, každý nepárny víkend v roku od piatku 14.30 h, kedy otec maloletého prevezme z predškolského zariadenia, resp. v mieste bydliska matky do nedele 18.00 h, kedy otec jej maloletého odovzdá v mieste jej bydliska.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08. 04. 2015 súhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že k navrhovateľke ochladol, nemal záujem tráviť s ňou voľný čas, nemali spoločné záujmy a okrem starostlivosti o maloletého ich manželstvo prestalo plniť všetky svoje funkcie. Dňa 15. 06. 2014 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, udržiava vzťah s inou partnerkou, ktorý považuje za vážny a perspektívny. Nemá preto záujem na zotrvaní v manželstve s navrhovateľkou a ani v budúcnosti nie je predpoklad, že by sa ich manželské spolužitie obnovilo. S navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode nesúhlasil, žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v roku od štvrtka 8.00 h do piatku 14.30 h a od nedele 18.00 h do stredy 14.30 h, každý párny kalendárny týždeň v roku od štvrtka 18.00 h do nasledujúceho utorka do 14.30 h. Otec bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny kalendárny týždeň v roku od utorka 14.30 h do štvrtka 8.00 h, od piatku 14.30 h do nedele 18.00 h, každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy 14.30 h do štvrtku 18.00 h. Zároveň navrhol, že obaja rodičia budú oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok a výživné sa neurčí z dôvodu, že sa chce naďalej podieľať na výdavkoch maloletého tak, že bude uhrádzať mesačné poplatky spojené s jeho pobytom v materskej škôlke, t. j. v sume 54 Eur.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z ich manželstva pochádza 1 maloleté dieťa
- mal. C. R., nar. XX. XX. XXXX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
Navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárala po 8-ročnej známosti z lásky. Z jej pohľadu bolo manželstvo necelé 3 roky usporiadané, harmonické. Výrazný problém v ich manželstve nastal 15. 06. 2014, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od vtedy býva u priateľky. Od tohto obdobia nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, netrávia spolu čas, ako manželia si nepomáhajú. Zhruba od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti intímne spolu nežijú. Odporcovi ako partnerovi a otcovi nedôveruje, jej city k nemu sa od jeho odsťahovania zo spoločnej domácnosti výrazne zmenili. V súčasnosti ho berie ako otca jej dieťaťa. O obnovenie spolužitia nemá záujem, ani návštevu poradne. Potvrdila, že v súčasnosti má známosť s iným mužom, ktorá trvá 2 mesiace, ale nepovažuje ju zatiaľ za vážnu.
Odporca vo výpovedi uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzatváral asi po 8 - 9 ročnej známosti z dôvodu, že bola tehotná, chceli spolu žiť a niekde sa pohnúť. Po dobu 1 - 2 rokov z jeho pohľadu bolo ich manželstvo usporiadané, harmonické. Problém v ich manželstve nastal po tom ako sa odcudzili, okrem maloletého syna nemali spoločné záujmy, boli pracovne vyťažení. Od júna 2014 s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, spoločne netrávia čas, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, ako manželia si nepomáhajú. Zhruba 2 - 3 mesiace pred júnom 2014 prestali intímne žiť. Navrhovateľke ako partnerke a matke nedôveruje. Nemá záujem o obnovenie spolužitia, ani návštevu poradne. Jeho city k navrhovateľke od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti ju berie ako matku ich dieťaťa. Potvrdil, že má známosť s inou ženou, ktorá trvá od apríla 2014 a považuje ju za vážnu.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a ani do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V partnerskom vzťahu účastníkov konania absentuje akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, v dôsledku čoho ich manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak preukázané splnenie podmienky podľa § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov, ktoré neboli schopní preklenúť vzájomnou vecnou, konštruktívnou komunikáciou, čo malo za následok citové odcudzenie sa odporcu k navrhovateľke, čo riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý trvá od apríla 2014 a podľa jeho vyjadrenia je za vážny a perspektívny.
Podľa § 113 ods. 1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Rodičia na pojednávaní nariadenom na deň 16. 04. 2015 zotrvali na svojich stanoviskách, neboli schopní vyriešiť otázku výkonu rodičovských práv vzájomnou dohodou. Kolízny opatrovník správou doručenou súdu dňa 15. 04. 2015 odporučil súdu maloletého na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným primeraným jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom s prihliadnutím na vek, potreby maloletého. Na pojednávaní doporučil súdu vzhľadom na vyjadrenia rodičov, ktoré v rámci zmierovacieho konania neboli adekvátne, pojednávanie odročiť a uložiť povinnosť rodičom absolvovať poradensko-psychologický proces. Súd sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka stotožnil a preto pojednávanie odročil s tým, že rodičom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces.
Dňa 24. 06. 2015 bola súdu doručená správa z poradensko-psychologického procesu, ktorá konštatuje, že s rodičmi sa nedospelo k dohode spoločného názvu, kontaktu maloletého s otcom. Otec trval na svojom teoretickom definovaní kontaktu aj napriek tomu, že nedokázal uviesť objektívne dôvody. Správa tiež obsahuje, že rodičia voči maloletému reálne prakticky sa dokážu dohodnúť, majú jednotnú predstavu o kontakte s maloletým, ktorú v súčasnosti už aj realizujú a vnímajú, že skúšobný kontakt je v prospech maloletého, ako aj v jeho záujme. V čase poradensko-psychologického procesu kontakt maloletého s rodičmi fungoval vo forme tak, že maloleté dieťa je zverené matke a kontakt s otcom funguje cez víkendy, aj pracovné dni. Intervaly cez víkend s otcom sú pravidelné a to každý druhý víkend od piatku do nedele, cez pracovné dni je kontakt otca s maloletým nepravidelný podľa dohody rodičov. Rodičia ohľadom maloletého komunikujú, dokážu sa reálne dohodnúť na kontakte s maloletým. Otec maloletého v rámci konzultácie vyjadril, že je spokojný s tým, ako to v súčasnosti funguje, ale že by mal lepší vnútorný pocit, keby sa to volalo striedavá osobná starostlivosť, ale nevedel vyjadriť, čo ho k tomu vedie (má na to právo). Obaja rodičia nemali záujem meniť súčasný skúšobný kontakt vzhľadom k tomu, že to dobre vplýva na maloletého a toho času to vyhovuje aj im. Majú záujem na tom, aby súčasná forma prakticky fungovala aj naďalej, ale teoretické definovanie formy je u rodičov odlišné. Kolízny opatrovník tiež súdu doručil správu z ambulancie poradenskej psychológie a terapie datovanú dňa 15. 06. 2015, z ktorej vyplýva, že maloletý bol vyšetrovaný dňa 09. 10. 2014, 21. 10. 2014. Psychologické poradenstvo s rodičmi maloletého bolo dňa 27. 10. 2014. Správa konštatuje, že maloletý k obom rodičom preukazoval primerane rozvinuté vzťahové línie, kontakt s rodičmi bol nasýtený, s evidovaním priameho pocitu bezpečia. Správa tiež obsahuje odporúčanie a to zavedenie dohôd a pravidiel o vzájomnom kontakte s dieťaťom. Vzhľadom k výsledkom psychologickej diagnostiky rodičom bolo odporúčané v rámci dohody krátkodobé striedanie a výmeny rodičov v starostlivosti o dieťa bez invazívnych zmien v prerušovaní kontaktu a zároveň so schopnosťou tolerovania určitého krátkeho času pri odovzdaní dieťaťa a výmene informácie, teda primeranú kooperáciu a komunikáciu v tomto smere. Časový interval odporúčali modifikovať podľa vývoja situácie, tolerovania zmien na strane dieťaťa. Návrh vychádzal z potreby postupnej adaptácie sa dieťaťa na novú situáciu. Zároveň bola rodičom odporúčaná primeraná flexibilita podľa potrieb dieťaťa. Správa tiež konštatuje, že výsledky psychologickej diagnostiky a navrhované odporúčania sa vzťahujú na obdobie psychologického vyšetrenia.
Rodičia ani po absolvovaní poradensko-psychologického procesu na pojednávaní dňa 25. 06. 2015 nedospeli k rodičovskej dohode.
Právna zástupkyňa matky vo svojom vyjadrení uviedla: „V plnom rozsahu sa pridržiavame nami podaného návrhu, styk navrhujeme upraviť v zmysle bodu 4 navrhovaného rozsudku. Čo sa týka výšky výživného, túto ponechávame na posúdenie súdu“.
Matka na pojednávaní vo výpovedi uviedla: „S otcom nežijeme v spoločnej domácnosti od 15. 06. 2014. Odvtedy osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečujem ja. Ja maloletému periem, žehlím, do materskej školy maloletého vodíme v zmysle modelu, ktorý je uvedený vo forme úpravy styku otca s maloletým v návrhu. K lekárovi s maloletým s otcom chodíme striedavo. Na OČR s maloletým som ja. Prázdniny sme s maloletým trávili v zmysle modelu návrhu na úpravu styku otca s maloletým. Ja starostlivosť o maloletého zvládam, nemám s ňou žiadny problém. Výchovné problémy s maloletým nemám, maloletý ma rešpektuje. Pre výchovu maloletého mám vytvorené vhodné bytové podmienky, s maloletým bývam v 3-izbovom byte, v ktorom má maloletý samostatnú izbu, čiastočne zariadenú. V tejto domácnosti s maloletým bývam od novembra 2012. Maloletý tak ku mne, ako aj otcovi má dobrý vzťah, nemôžem povedať, že by niektorého z nás odmietal. Otec odo mňa požaduje informácie o maloletom, ktoré ja mu poskytujem. Odkedy nežijeme v spoločnej domácnosti, otec o maloletého prejavuje záujem v modely, ktorý je uvedený v návrhu na úpravu styku otca s maloletým. Tento sa od posledného pojednávania nezmenil. To, či počas stretávania sa otca s maloletým je o maloletého zo strany otca riadne postarané, neviem uviesť. Maloletý sa vracia od otca psychicky, fyzicky v poriadku. Vo vzťahu k otcovi sa na nič nesťažuje, sem-tam sa sťažuje na jeho priateľku. Náš vzťah ako rodičov je dobrý, naša komunikácia je priamo dobrá. Maloletý C. má 3,5 roka, navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 14 Eur a stravné, čo uhrádza otec. V materskej škole a mimo materskej školy maloletý nemá žiadnu záujmovú činnosť. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Počas pracovného týždňa maloletý vstáva okolo 7.00 h až 7.05 h, v materskej škole poväčšine cez obed spáva, na večerný spánok sa pripravuje od 7.00 h kedy sa kúpe a do 8.00 h musí byť v posteli. Takýto režim spánku závisí od ročného obdobia, či je leto alebo zima. Počas víkendov maloletý vstáva o 7.00 h, cez obed spáva od 12.00 h do 12.30 h, maximálne do 13.00 h. Na večerný spánok sa pripravuje rovnako ako cez týždeň, až na výnimky, keď máme nejaké výlety. S maloletým bývame v byte, ktorého sme spolu s otcom vlastníkmi. Výdavky na byt uhrádzam ja, nájomné mesačne 140 Eur, elektrika 33 Eur. Okrem malol. C. inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemám. Dlhy u rodiny, známych nemám. V Slovenskej sporiteľni splácam hypotekárny úver 129 Eur a v OTP banke úver 280 Eur. Sebe mesačne uhrádzam poistenie 17 Eur, maloletému 33 Eur. Môj príjem je okolo 705 Eur netto, na maloletého poberám rodinné prídavky, uplatnila som si daňový bonus. Ja mám príjem z prenájmu bytu, nájomné je 320 Eur, z toho mám mesačný zisk 170 Eur. Iný ďalší príjem nemám. Odkedy s otcom nežijeme v spoločnej domácnosti finančne na výživu maloletého neprispel, maloletému zakúpil nejaké tričká, hračky, darčeky, myslím, že otec maloletému zakupuje. Maloletý si z domácnosti otca, okrem hračiek ako je lego, autíčko, ktoré s ním kolujú a potom sa vrátia do domácnosti otca, nič nenosí. Moja pracovná doba je pohyblivá medzi 07.00 - 08.00h musím prísť do práce, a najskôr môžem odísť o 14.30 h. Ja nemám služobné cesty, nemám nadčasy“.
Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla: „My navrhujeme, aby súd zveril maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Potvrdzujeme, že komunikácia medzi rodičmi, ktorá sa týka maloletého dieťa, ohľadne jeho výchovy a výživy, je nekonfliktná, obaja rodičia sa vedia dohodnúť na termínoch, kedy si otec maloleté dieťa prevezme a v podstate tá starostlivosť o dieťa prebieha podľa modelu, ktorý uviedla na dnešnom pojednávaní matka, avšak s tým, že pokiaľ to matke vyhovuje, vzhľadom na jej pracovné povinnosti, tak maloletého C. otec odovzdáva priamo do predškolského zariadenia nasledujúci deň ráno o 8.00 vozí rovno do škôlky. Z toho dôvodu sme na predchádzajúcom pojednávaní navrhli, aby tento styk bol v podstate rozšírený tak, aby otec neodovzdával dieťa jednotlivé dni, tak ako boli označené v týždni, párny a nepárny týždeň večer o 18.00 h, ale aby dieťa odovzdával priamo do predškolského zariadenia ráno o 8.00 h. Čo sa týka starostlivosti otca o maloletého, pokiaľ je otec v jeho domácnosti, tak samozrejme zabezpečuje starostlivosť o neho, tiež s tým, že mu perie oblečenie, tak isto zabezpečuje jeho stravu. Pokiaľ dieťa ochorie v čase keď ho má on v starostlivosti, zabezpečí návštevu príslušného lekára, vybratie liekov. Podľa informácií od otca viem, že dieťa teraz keď malo kiahne, tak bolo v domácnosti otca liečené dlhšiu dobu. Stále potvrdzujem, že rodičia sa vedia dohodnúť, pokiaľ aj tá starostlivosť má byť rozšírená nad rámec navrhovanej starostlivosti, otec každú tú príležitosť využije, pretože s tým dieťaťom chce byť v širšom rozsahu, ako navrhla matka a na to
stretávanie so synom pristúpil v podstate po dohode pri psychologičke B., ktorá vzhľadom na vek dieťaťa navrhla, aby to stretávanie s otcom bolo v podstate po tých 2 dňoch, pretože z jej pohľadu dlhší pobyt u otca, by mohol nepriaznivo vplývať na maloletého. Z toho dôvodu sme my navrhli, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože podľa nášho názoru sa nejedná o klasické zverenie výlučne matke, pretože rodičia majú rozdelené to stretávanie s dieťaťom, otec to nazval na dlhší a kratší týždeň, keď má dieťa zverené on v nepárny týždeň, tak ho má v pracovných dňoch od utorka do štvrtka a potom aj víkend od piatku do nedele a keď je párny týždeň, čo nazýva krátky, tak v podstate to dieťa má cez týždeň od stredy do štvrtku. Náš návrh, čo sa týka jeho rozšírenia je, aby ten každý párny kalendárny týždeň mu bolo zverené dieťa do starostlivosti od stredy 14.30 h do piatku do 08.00 h a každý nepárny týždeň od utorka 14.30 h do štvrtku 08.00 h a každý nepárny víkend od piatku 14.30 h do nedele 18.00 h s tým, že cez kalendárne týždne by otec odovzdával dieťa priamo do predškolského zariadenia, prípadne k rukám matky. Čo sa týka finančného zabezpečenia dieťaťa, matka vo výpovedi uviedla, že o poplatky, ktoré sa vzťahujú na škôlku, to znamená poplatok 14 Eur mesačne a za stravu platí úhrady otec, takže v podstate je pravda, že otec neplatí nejaké peniaze matke ohľadom výživného, ale od jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti hradí tieto výdavky, ktoré sa týka škôlky. Samozrejme zakúpil mu oblečenie, obutie, ktoré používa nielen vo svojej domácnosti, ale v tomto oblečení odovzdáva dieťa matke, on hovorí, že to oblečenie v podstate koluje s dieťaťom, si nepodmieňuje, že on musí mať svoje oblečenie, prípadne, že by dieťa do svojho oblečenia prezliekal, keď sa vráti od matky. Čo sa týka príjmu otca, otec je zamestnaný v spoločnosti O. ako prevádzkar, výška jeho príjmu podľa potvrdenia je 330 Eur v čistom. Potom má otec ešte nepravidelný príjem ako inštruktor bojových umení, v našom vyjadrení zo dňa 01. 04. 2015 sme uvádzali, že tento príjem je 200 Eur mesačne, potvrdenie sme nepredložili, pretože v postate nejakých takých praktických dôvodov, pretože otec potrebuje založiť občianske združenie, v ktorom by ako inštruktor fungoval a v rámci toho teda predpokladám, že jeho príjem by bol 200 Eur mesačne. Len občianske združenie v tomto čase zatiaľ ešte stále nie je založené. V prípade, že by bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, my navrhujeme, aby súd zaviazal otca na výživné v sume 50 Eur mesačne“.
Otec vo svojej výpovedi uviedol: „Ja stále trvám na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Chcem, aby maloletý bol v starostlivosti obidvoch rodičov. S matkou sa vieme dohodnúť na dňoch starostlivosti tak, ako to niekedy situácia vyžaduje. Podstatným problémom je moja priateľka, ktorú maloletý nemohol oslovovať ani menom. Pokiaľ si manželka nedala pozor, tak sa aj vulgárne vyjadrovala. Myslím si, že maloletý má pekný vzťah s mojou priateľkou. Pokiaľ matka uvádzala ako argument, prečo nie je striedavá osobná starostlivosť a to, že u mňa nejde o posledný vzťah, chcem uviesť, že práve matka práve teraz ukončila nejaký vzťah so ženatým mužom. S matkou a maloletým nežijeme v spoločnej domácnosti od 15. 06. 2014. Počas mesiaca je dlhšie obdobie maloletý u matky, lebo to matka tak navrhla a ja som s tým súhlasil, pretože spočiatku mi nechcela maloletého dávať, bol problém s mojou priateľkou. Potom došlo k zmene našej starostlivosti o maloletého, začala sa realizovať v takom rozsahu, v akom matka uviedla v návrhu mojej úpravy styku s maloletým. Na takejto zmene sme sa s matkou dohodli, takto sa naša starostlivosť realizuje v podstate doteraz, až nato, že maloletého t.č. neodovzdávam matke, ale do materskej školy. Moja starostlivosť o maloletého takto prebieha od septembra 2014, t.j. ako nastúpil do materskej školy. K lekárovi s maloletým chodíme podľa toho, u koho maloletý je, častejšie som bol ja. Ja som bol s maloletým tento rok 2× u lekára, matka 1×, ale volal som tam aj ja. Na OČR neviem či matka niekedy bola, asi vo februári 2015, presné obdobie si nepamätám, ale maloletý mal kiahne, vtedy som s ním bol na OČR. Na rodičovskom združení v materskej škole som bol ja a to 1×, celkovo boli 2 rodičovské združenia, na prvom sme ani jeden z nás neboli. K zubárovi sme maloletého prihlásili spoločne, odvtedy nemám informácie, že by matka k zubárovi s maloletým chodila. Ja výhrady voči starostlivosti matky o maloletého nemám, zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Maloletý by však mal mať už vlastnú posteľ, pretože ešte teraz spáva s matkou v manželskej posteli. Maloletý v tejto domácnosti žije od r. 2012. Veci, ktoré maloletému kupujem, pendlujú z domácnosti do domácnosti, pretože keď maloletý ide z mojej domácnosti do materskej školy a potom ho vyzdvihne matka, idú tie veci k matke. Matka mi poskytuje informácie o maloletom na 90 %, neposkytuje mi ich vtedy, keď má zlú náladu. Matka mi v stretávaní s maloletým nebráni, maloletý má dobrý vzťah k nám obom, žiadneho z nás neodmieta, asi ani neuprednostňuje. Čo sa týka nás ako rodičov, vieme sa dohodnúť na podstatných častiach, čo sa týka výchovy maloletého. Naša komunikácia je dobrá, ja poznám režim maloletého. Okrem maloletého C. inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemám. Bývam v 3-izbovom byte, na ktorý mám priateľka uzavretú nájomnú zmluvu. Podľa zmluvy nájomné je 360 Eur, snažím sa na ňom podieľať v 1. Moja partnerka má firmu Z. s.r.o., ktorá sa zaoberá kaučingom a jej príjem je okolo 3000 Eur netto.
Spolu s matkou maloletého máme dlh u mojej sestry, ktorý sa t.č. nespláca. Mám hypotekárny úver v Tatrabanke, kde je splátka 100 Eur, bezúčelový úver 7000 Eur, kde je splátka 100 Eur a stavebný úver, kde je splátka 40 Eur. Ja tieto splátky platím, myslím, že na nich nemám nedoplatky, akurát som niekedy bol v omeškaní. Poistky maloletému platí matka, mne poistenie skončilo. Maloletému do materskej školy uhrádzam mesačný poplatok 14 Eur, stravné okolo 40 Eur, plus polročne do Občianskeho združenia v MŠ sa uhrádza 20-25 Eur. Tiež sú v nej výdavky na výlety maloletého v materskej škole. Na stravu, oblečenie a najmä hračky maloletého, ako aj výlety, mám mesačné výdavky 200 Eur. Ja som konateľ obch. spol. O., som jediným konateľom v tejto obch. spol., spoločníkom nie som. V obch. spol. mám uzavretú pracovnú zmluvu ako prevádzkar, môj príjem je okolo 340 Eur netto. Ako konateľovi je mi za r. 2014 nebola vyplatená odmena, podiel na zisku. V inej obch. spol. nefigurujem, nie som. Mám ešte príjem ako inštruktor sebaobrany, čo je 200 Eur mesačne“.
Kolízny opatrovník vo výpovedi uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku zo sociálneho zisťovania a doporučil súdu maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otca zaviazať primeraným výživným a styk otca s maloletým neupravovať. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že súčasný režim zabezpečovania osobnej starostlivosti rodičov o maloletého je nepravidelný. Rodičia dospeli k funkčnej dohode, ktorú aj realizujú. Maloletému tento režim vyhovuje, prispôsobil sa mu. Komunikácia medzi rodičmi je dobrá, sú schopní sa reálne ohľadom maloletého dohodnúť. Jediný problém, ktorý je, tak je len po formálnej stránke.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 725,41 Eur.
Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti O. Z..F..P.. vyplýva, že otec je jej konateľom od 19. 12. 2014.
Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi otcom a obchodnou spoločnosťou O. Z..F..P.. vyplýva, že je zamestnaný ako vedúci prevádzky s dohodnutou mzdou 380 Eur brutto.
Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto najlepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, vo väčšej miere osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorú otec nenamietal. Matka má pre výchovu maloletého vytvorené vhodné bytové podmienky, žije s ním v 3-izbovom byte, v ktorom maloletý žije od roku 2012 a je na toto prostredie zvyknutý, má v ňom svoje sociálne, citové väzby. Byt, v ktorom matka s maloletým býva je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého. Otec maloletého v súčasnosti býva u priateľky v 3-izbovom byte, ktorý má práve jeho priateľka na základe písomnej zmluvy prenajatý. Maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov má k nim obom vzťah. Otec sa podľa dohody s matkou s maloletým stretáva. Matka otcovi v stretávaní sa s maloletým nebráni, zo strany matky sú otcovi poskytované informácie o maloletom. Zo samotnej správy z poradensko-psychologického procesu vyplýva, že v súčasnosti kontakt maloletého funguje vo forme zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec sa s maloletým stretáva cez víkendy ako aj pracovné dni, pričom intervaly počas víkendov sú pravidelné každý druhý víkend od piatku do nedele a pracovné dni je kontakt otca s maloletým nepravidelný podľa dohody rodičov. Správa z poradensko-psychologického procesu tiež obsahuje vyjadrenie, že otec trvá na svojom teoretickom definovaní kontaktu ako striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby uviedol objektívne dôvody. V tejto súvislosti uvádzal, že má na to právo. Súd po zohľadnení takto zisteného skutkového stavu na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd považuje za nutné otcovi objasniť, že ani zverenie maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky neznamená, že stratil svoje právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, príp. iné ďalšie rodičovské práva v zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine. Zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súd len na matku preniesol viac povinností a zodpovednosti pri dennodennej osobnej starostlivosti o maloletého. Súd návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v ním navrhovanom rozsahu považuje len za široký rozsah úpravy styku s maloletým a nie za formu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého obidvomi rodičmi. Záverom súd vo vzťahu k obom rodičom, ale najmä otcovi poznamenáva, že je nutné, aby v prvom rade ako rodičia rešpektovali práva maloletého, jeho túžby, predstavy, želania, potreby a povýšili ich nad svoje predstavy, túžby, želania, potreby, pretože len v takomto prípade zabezpečia maloletému právo na všestranný vývoj. Súd poukazovanie právnej zástupkyne otca na výsledky psychologického vyšetrenia maloletého nemohol prihliadnuť, pretože ku dňu rozhodovania boli už neaktuálne.
Keďže súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného otcovi ako povinnému rodičovi. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, t. j. otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 3,5 roka, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádzajú bežné poplatky. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Na maloletého sú tak bežné výdavky. Otec maloletého je zamestnaný ako prevádzkar, podľa pracovnej zmluvy dosahuje mesačný príjem vo výške 380 Eur brutto. Okrem toho ako tréner bojového umenia má mesačný príjem vo výške 200 Eur. Otec maloletého inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami určil výživné otcovi na maloletého v sume 100 Eur mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá aj právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak ako predpokladá ust. § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine a taktiež maloletý bude mať zachované životné minimum, na ktoré má zásadne právo. Súd pri určovaní výšky výživného na strane otca prihliadol na skutočnosť, že nemá inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd tiež neopomenul, že nielen otec, ale aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka maloletého je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 725,41 Eur, z prenájmu bytu má mesačný zisk 170 Eur. Príjem matky jej tak umožňuje podieľať sa na výžive maloletého. Súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel z dôvodu 1/ aj jej vyživovacej
povinnosti k maloletému, na ktorého poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus, 2/ podieľaním sa na osobnej starostlivosti o maloletého aj otcom.
V prípade rozvodu manželstva súd podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine je povinný upraviť styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom. Ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine v tejto súvislosti obsahuje výnimku, ktorou je skutočnosť, že rodičia na čas po rozvode styk s mal. dieťaťom nežiadajú upraviť. V danej veci súd nemal splnenú podmienku v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine a preto nemohol akceptovať návrh kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal styk otca s maloletým neupravovať. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s mal. dieťaťom je jednak to, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu oprávneného rodiča vo svojej domácnosti a jednak to, aby oprávnený rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Pri samotnej úprave rozsahu styku oprávneného rodiča s mal. dieťaťom súd vychádza z okolností na strane maloletého ako je jeho vek, režim, záujmová činnosť, vzťah k rodičovi, s ktorým sa má stretávať, ako aj okolností na strane oprávneného rodiča a to schopnosť zabezpečiť maloletému plnohodnotnú starostlivosť, mať vytvorené sociálne, ekonomické, materiálne podmienky na stretávanie sa s maloletým a v neposlednom rade aj jeho pracovnú dobu. Súd v súlade s týmito zákonnými kritériami upravil tzv. bežný styk otca s maloletým a to na každý párny týždeň od piatku 14.30 h, kedy je oprávnený maloletého prevziať z predškolského zariadenia do nedele 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka maloletého vo svojom návrhu žiadala upraviť styk otca aj počas pracovného týždňa, či už párneho alebo nepárneho. Súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel z dôvodu, že zo správy z poradensko- psychologického procesu vyplýva, že rodičia počas pracovného týždňa flexibilne reagujú na plnenie svojich pracovných povinností a požiadavky maloletého a preto ani z praktického dôvodu súd nevidel potrebu upravovať striktne styk otca s maloletým aj na iné obdobie ako je každý druhý párny týždeň od piatku do nedele. Súd má za to, že takéto riešenie je v prvom rade v najlepšom záujme maloletého, pretože budú plne rešpektované jeho potreby byť s otcom aj nad rámec súdneho rozhodnutia, čo sa doposiaľ aj deje a to bezproblémovo. V tejto súvislosti súd uvádza, že nepovažuje za nutné autoritatívne zasahovať svojim rozhodnutím do rodinných vzťahov, pokiaľ fungujú a nevyžadujú si striktnú úpravu a stanovenie pravidiel režimu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.