Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-51-2015.pdf
PDF · 77.86 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/51/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: S. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z. N., o vymoženie 2.912,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 7Er/287/2014-16 zo dňa 16.01.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko už boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Nejedná sa o spotrebiteľský úver, pretože nie sú splnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona v znení účinnom od 11.06.2010 sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V predloženej zmluve je uvedené vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, čo potvrdil svojim podpisom. Aj napriek tomu, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a na predmetnú zmluvu sa v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, neznamená to, že zmluva nemôže k nim patriť v zmysle právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
Súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní postupoval v zmysle ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinnú) do nevýhodného postavenia. Predmetná dohoda o vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.
Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov.
Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná. Spotrebiteľ (povinná) nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcela povinná úver získať, musela adhéznu zmluvu aj s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok.
Preto súd prvého stupňa pre zistený rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.
Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.
V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s rokovacím poriadkom, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto zákonom.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s výnimkou záveru, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo v predloženej zmluve je uvedené vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, čo potvrdil svojim podpisom, stotožňuje so správnymi závermi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.
Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto záverom prvostupňového súdu.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 22.11.2010 vyplýva, že v časti, v ktorej má dlžník vyhlásiť účel, na ktorý sa mu úver poskytuje, je krížikom vyznačený ako účel úveru výkon povolania.
V danej veci sú zmluvnými stranami oprávnený, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 129/2010 Z. z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy), a to napriek tomu, že v zmluve je vyznačená ako účel poskytnutia úveru kolónka - na výkon povolania.
Odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že je dôvod pochybovať o skutočnom účele poskytnutia úveru zo strany oprávneného v tomto konaní. Platí, že pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania (v danom prípade) ťaží toho, kto takúto okolnosť tvrdí.
V danom prípade účel vyznačený v zmluve (na výkon povolania) preukázaný nebol, a preto je potrebné vychádzať z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania).
Odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že u úverov poskytovaných oprávneným v tomto konaní ako účel úveru vyznačuje oprávnený v zmluve o úvere účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, ktorý nie je pravdivý, a ktorého cieľom je vylúčenie aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedený postup je v rozpore so Smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.
Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon povolania nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).
Súd prvého stupňa nemohol bez ďalšieho skúmania konštatovať, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, keďže bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len zakrížikovanie kolónky o účele uzavretej zmluvy, a teda všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Ani nesprávny záver prvostupňového súdu o otázke účelu úveru a o právnom posúdení zmluvy o úvere však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, svoje rozhodnutie s výnimkou zákona č. 129/2010 Z. z. správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd konštatuje, že oboznámiac sa s odvolacími dôvodmi oprávneného, nezostáva nič iné, len vysloviť pochybnosť o tom, či a ak áno, s akou pozornosťou, sa oprávnený oboznámil s rozhodnutím, ktoré napadol. Odvolacie dôvody, s výnimkou
námietky o nemožnosti exekučného súdu preskúmať exekučný titul, vôbec nereagujú na závery prvostupňového súdu, z ktorého tento súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, ktorá sa týka posudzovanej veci, odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.
Súd prvého stupňa správne postupoval, ak rozhodcovský rozsudok v súlade s ním aplikovanou právnou úpravou preskúmal v medziach stanovených touto právnou úpravou a po jeho preskúmaní konštatoval, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a na základe toho zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.