Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-128-2014.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloleté deti S., U., D.. XX.X.XXXX V. I., D.. X.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov I. F., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, G. V. F. S., D.. X.X.XXXX, N. C. XX, G. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca F. S. na maloletého U. D.. XX.X.XXXX zo sumy 23,23 eur na sumu vo výške 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu a na maloletého I. D.. X.X.XXXX zo sumy 23,23 eur na sumu vo výške 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, počnúc dňom 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 26P/126/2000-38 zo dňa 29.3.2005.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.6.2015 na maloletého U. spolu v sume 38,70 eur a na maloletého I. spolu v sume 38,70 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom dňa 8.9.2014 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti na 120 eur na každé dieťa počnúc dňom podania návrhu vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám matky.
Otec svojim písomným vyjadrením zo dňa 28.10.2014 nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného.
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že navrhuje upraviť výživné zo strany otca primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výsluchom otca dožiadaným súdom, správou kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, rodným listom dieťaťa, rozsudkom o určení výživného a zistil tento skutkový stav vecí:
Vyživovacia povinnosť otca bola prvotne upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 26P/126/2003-38 zo dňa 29.3.2005, kedy súd určil zo strany otca výživné na O.. U. V. D. O.. I. na každé dieťa po 700,- Sk (23,23 eur) počnúc dňom 1.6.2002 do budúcna k rukám matky, čím zmenil rozsudok
Nc 1125/01 zo dňa 20.3.2002. V čase rozhodovania súdu (schválenie rodičovskej dohody) súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec pracoval brigádnicky s čistým mesačným príjmom 3.600,- Sk mesačne, následne sa zaevidoval na úrade práce a v čase rozhodovania súdu poberal sociálne dávky vo výške 1.580,- Sk mesačne. Žil u svojej matky, ktorej prispieval do spoločnej domácnosti čiastkou 1.300,- Sk, mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére z prvého manželstva, na ktorú prispieval výživným 600,- Sk mesačne. Matka bola zamestnaná ako upratovačka v materskej škôlke s priemerným mesačným zárobkom 6.500,- Sk a obe mal. deti navštevovali materskú škôlku, pričom určité zvýšené výdavky boli v súvislosti s ich zdravotným stavom, keďže U. bol alergik a I. trpel astmou.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/105/2009 vyplýva, že matka podala 27.4.2009 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca, avšak rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2011 Okresný súd Košice II tento návrh zamietol, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť žiadne okolnosti o otcovi a to ani pokiaľ ide o jeho majetkové, zárobkové a osobné pomery.
Matka na pojednávanie dňa 25.6.2015 sa nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania.
Otec, ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na pojednávanie nepredvolával iba ho informoval o termíne pojednávania, nakoľko otec bol vypočutý dožiadaným súdom tak, ako to vyplýva z pripojenej dokumentácie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Pd/51/2014, v rámci ktorého výsluchu otec sa zároveň vyjadril, že súhlasí, aby súd pojednával a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
Otec vo svojej účastníckej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, lebo nemá z čoho platiť. Uviedol, že je rozvedený, býva sám, bez družky. Býva v rodinnom dome u strýka. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty. Predniesol, že keď býval u strýka, on platil všetky výdavky na bývanie, on nemal žiadne príjmy. Vo výkone trestu odňatia slobody je zaradený na prácu, pracuje na elektre, to je recyklácia. Ostane mu okolo 15 eur. Dôvodom trestu je neplatenie výživného. Teraz mu z príjmu sťahujú na výživné, čiže si plní svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že má ešte vyživovaciu povinnosť na dcéru M. S., D.. XX.X.XXXX a to vo výške 50 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že matka je zamestnaná vo firme Č.V. Z..F..P.. s čistým mesačným príjmom 330 eur mesačne. V súčasnosti býva s maloletými deťmi a rodičmi v 3-izbovom byte na A. X S. G., ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Matka prispieva rodičom na bývanie sumou 100 eur mesačne. Z úrovne úradu matka poberá prídavok na deti spolu vo výške 47,04 eur mesačne a náhradné výživné vo výške 13,78 mesačne na každé dieťa. Otec je toho času vo výkone trestu v N. N.. Maloletý U. navštevuje 9. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni. Je alergický na peľ, trávu. Výdavky matky na maloletého tvoria školská jedáleň 20 eur mesačne, školské pomôcky na začiatku šk. roka 100 eur, vakcína na alergiu 17 eur mesačne, liek zodac 4 eur mesačne. Maloletý I. navštevuje 9. ročník základnej školy ,stravuje sa v školskej jedálni. Je alergický na peľ, trávu. Nosí dioptrické okuliare. Výdavky matky na maloletého tvoria školská jedáleň 20 eur mesačne, školské pomôcky na začiatku šk. roka 100 eur mesačne, poplatok za školu 35 eur polročne, oblečenie, obuv na začiatku šk. roka 100 eur, zodac 4 eurá mesačne a lieky na alergiu 3,50 eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 26P/126/2003-38 zo dňa 29.3.2005 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 23,23 eur na sumu 30 % životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu a na mal. I. zo sumy 23,23 eur na sumu 30 % životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu do budúcna s tým, že otec je povinný uhrádzať výživné vždy do 15.- dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.6.2015 na mal. U. spolu v sume 38,70 eur a na mal. I. spolu v sume 38,70 eur súd zaviazal otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd na základe vykonaného dokazovania zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na minimálnu zákonom stanovenú výšku (t.j. výšku, ktorú zákon stanovuje ako minimálne výživné bezohľadu na ostatné okolnosti toho-ktorého prípadu, pričom v súčasnosti je výška tohto minimálneho zákonom stanoveného výživného 27,10 eur mesačne).Súd teda zvýšil vyživovaciu povinnosť otca napriek jeho nesúhlasu, nakoľko pôvodne stanovená výška nezodpovedala aktuálnej právnej úprave, v zmysle ktorej výživné nemôže byť nižšie ako 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Naopak súd nezvýšil vyživovaciu povinnosť nad takto stanovenú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu s poukazom na aktuálne možnosti a schopnosti otca, ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody a síce dosahuje príjmy z výkonu práce počas výkonu trestu odňatia slobody, avšak tieto príjmy mu neumožňujú uhrádzať vyššie výživné. Súd doplnil, že aj keď zohľadňoval odôvodnené potreby mal. detí, uvedené kritérium je však iba jedným z kritérií, ktoré súd musí pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadňovať, keďže súd zároveň musel brať zreteľ aj na aktuálne zárobkové a majetkové pomery otca, teda jeho možnosti a schopnosti tak, ako je to vyššie uvedené. S poukazom na skutočnosti, ktoré sú vyššie popísané, súd bol toho názoru, že nebolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť až do takej miery, ako to požadovala matka.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).