Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-341-2015.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/341/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, Košice, zastúpená JUDr. Miriam Jachymovou, advokátkou, so sídlom Pražská 2, Košice, proti odporcom: 1/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, Košice, 2/ Ľ. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom A. X, Košice, 3/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia - zákazu výkonu záložného práva, rozhodol
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na súde dňa 27.5.2015, sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd do času právoplatného skončenia konania o neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014, uložil odporcovi v 3. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. 13786 pre kat. úz. Terasa, ako byt. č. 5 v bytovom dome č. súpis 20 na S. XX v Košiaciach, nachádzajúci sa na parc. č. 4906, parc. č. 4907, parc. č. 4909, parc. č. 4910, parc. č. 4911, parc. č. 4912 a parc. č. 4913 na, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 124/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis. 20 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 124/10000 na pozemkoch registra „C“ parc. č. 4906 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parc. č. 4907 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. 4909 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. 4910 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parc. č. 4911
- Zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parc. č. 4912 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. 413 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). V návrhu navrhovateľka tvrdila, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 bola odporcom v 2. rade, konajúcom v mene odporcu v 1. rade na základe plnomocenstva zo dňa 14.6.2013, uvedená do omylu v tom, že v rozpore s touto zmluvou prevzatému záväzku (čl. IX bod 1 písm. c) zmluvy) odporca v 2. rade (za odporcu v 1. rade) ani sám odporca v 1. rade záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v prospech odporcu v 3. rade „nepreviedol“ na inú nehnuteľnosť, pričom z navrhovateľkou zaplatenej kúpnej ceny 45.000,- Eur zároveň nedošlo ani k splneniu záložným právom zabezpečenej pohľadávky odporcu v 3. rade, ktorý na jej uspokojenie pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, o čom navrhovateľku upovedomil listom zo dňa 1.4.2015. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že pre opísané konanie bolo vyšetrovateľom ORPZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície uznesením zo dňa 23.3.2015 pod ČVS:ORP-2455/4-VYS-KE-2014 voči odporcovi v 2. rade vznesené obvinenie. Potrebnosť dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením navrhovateľka v návrhu odôvodnila ohrozením uspokojenia jej nároku na vrátenie kúpnej ceny, ktorú za nehnuteľnosti zaplatila (zrejme v prípade výkonu záložného práva odporcom v 3. rade ako takého) a argumentovala pritom tiež (s odkazom na existujúce rozhodnutia súdu) i tým, že na dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 75 ods. 1 a ods. 2 veta prvá a veta druhá, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 8 a ods. 9 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ust. § 76 ods. 1 a ods. 4 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal; g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia; h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a z citovanej právnej úpravy posúdil súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky ako nedôvodný. V tomto svojom závere súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predbežným opatrením, bez ohľadu na to či je nariadené pred začatím konania podľa ust. § 74 O.s.p. alebo po začatí konania podľa § 102 O.s.p., sa alebo upravujú pomery účastníkov do času, kým súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, ak sú zároveň splnené zákonné predpoklady jeho prípustnosti a opodstatnenosti, a to, predovšetkým že navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že tu je daný právny vzťah medzi účastníkmi, ďalej že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že dočasnou úpravou v právnom vzťahu účastníkov sa nevytvorí nenávratný stav a že dočasnou úpravou sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho vzťahu účastníkov alebo existuje obava, že by výkon budúceho súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia súdom má byť ohrozenie uspokojenia jej nároku na vrátenie kúpnej ceny. Z takéhoto vymedzenia podľa posúdenia súdu jednoznačne nevyplynulo, či predbežné opatrenie má preventívne pôsobiť proti vzniku hroziacej ujmy alebo zabezpečiť budúci výkon súdneho rozhodnutia. Preto súd v intenciách opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, posúdil opodstatnenosť oboch zákonných dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia. Vo všeobecnosti základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúceho v zákaze nakladania s vecou z dôvodu obavy v ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia je alebo existencia
súdneho rozhodnutia alebo osvedčenie, že reálne dôjde k vyneseniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu postihujúcu túto vec. Exekučný titul je pritom v zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (§ 41 ods. 1) vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam vymedzený ako vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Pokiaľ by (vzhľadom na nejednoznačnosť vyjadrenia navrhovateľky) v danom prípade, podľa návrhu navrhovateľky, malo byť takýmto ohrozeným súdnym rozhodnutím rozhodnutie v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa posúdenia súdu sa týmto rozhodnutím neprizná právo, neuloží povinnosť a ani nepostihne majetok; za splnenia zákonných predpokladov sa poťažne len stane podkladom pre zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. To teda znamená, že rozhodnutie, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať vo veci samej, možnosť výkonu postihnutím veci v exekučnom konaní, nezakladá. Takýmto rozhodnutím by napríklad mohlo byť rozhodnutie ukladajúce povinnosť zaplatiť peňažnú sumu zodpovedajúcu kúpnej cene; k vydaniu takéhoto, v exekučnom konaní vykonateľného rozhodnutia vo veci samej však, podľa vymedzenia v návrhu, navrhovateľka nesmeruje. Navrhovateľka opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčila existenciu záväzkového právneho vzťahu s odporcom v 1. rade, založeného Kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.2014, eventuálne zodpovednostného vzťahu, založeného plnením na základe tejto zmluvy, pokiaľ by bola neplatná, eventuálne i zodpovednostného vzťahu s odporcom v 2. rade (prípadne i s odporcom v 1. rade), pokiaľ by následkom jeho (ich) prípadného protiprávneho konania, ktoré je toho času predmetom pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, bola navrhovateľke spôsobená škoda. I keď posúdenie povahy tohto právneho vzťahu navrhovateľky s odporcami v 1. a 2. rade presahuje rámec konania o nariadení predbežného opatrenia, je nepochybné, že len práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu sú medzi účastníkmi spornými a len usporiadanie tohto právneho vzťahu navrhovateľka sleduje návrhom vo veci samej. Naproti tomu navrhovateľka v návrhu netvrdí, aby boli spornými i práva a povinnosti z právneho vzťahu, v ktorom je s odporcom v 3. rade; v tomto zmysle predovšetkým nerozporuje ani existenciu záložného práva, viaznuceho na nehnuteľnostiach v jeho prospech a ani skutočnosť, že pohľadávka odporcu v 3. rade, ktorá bola záložným právom zabezpečená, nebola uspokojená. I z návrhu v tejto súvislosti vyplýva, že spor bol vyvolaný pri realizácii práv a povinností z kúpnej zmluvy a nemá pôvod ani vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade a ani vo vzťahu zabezpečovacom. Okrem toho navrhovateľka v návrhu podľa posúdenia súdu nezdôvodnila, ako prípadným výkonom záložného práva záložným veriteľom (odporcom v 3. rade), môže dôjsť k porušeniu či ohrozeniu jej práva, k vzniku alebo rozširovaniu škody, k zhoršeniu jej právnej pozície alebo k vzniku nenapraviteľného stavu v právnom vzťahu účastníkov, zvlášť pokiaľ tvrdí, že kúpna zmluva, na základe ktorej založené nehnuteľnosti nadobudla, je neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že bez ohľadu na spôsob posúdenia nároku, ktorého sa mieni navrhovateľka domáhať vo veci samej, zostane právne postavenie odporcu v 3. rade, so všetkými právami a povinnosťami záložného veriteľa vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nezmenené a preto predbežná úprava nemôže v právnom vzťahu účastníkov v žiadnom prípade pôsobiť preventívne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 25. júna 2015