Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/49/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Rožňava, so sídlom v Rožňave, Jovická č. 2, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom v Revúcej, Remeselnícka č. 315/9, proti žalovanému V.. B. I., T.. XX. X. XXXX, trvale bývajúcemu v M. H. Č.. XXX, prechodne v Č. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda č. 4, o zriadenie vecného bremena a o vzájomnom návrhu o prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. decembra 2011, č. k. -684 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 150,01 eura, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zriadil v prospech vlastníka stavby chaty „Tisícka“, súp. č. 230, postavenej na pozemku par. č. CKN 703, nachádzajúcej sa v k. ú. Č., zapísanej na LV č. XXXX Správy katastra M. za jednorazovú náhradu na dobu neurčitú vecné bremeno zaťažujúce pozemky v zmysle zameraného Geometrického plánu č. 57/2010 zo dňa 01.02.2011, úradne overeného Správou katastra v M. dňa 09.02.2011 pod č. 38/2011, vyhotoveného Geoplánom Rožňava, s. r. o. nasledovne: 1/ na pozemku par. č. CKN 703, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu zameranom vyššie označeným geometrickým plánom vo výmere 187 m2, spočívajúce v práve stavby, 2/ na pozemku par. č. CKN 699/7, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu zameranom vyššie označeným geometrickým plánom vo výmere 22 m2, spočívajúce v práve stavby, 3/ na pozemky par. č. CKN 699/11, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria - diel č. 6 o výmere 125 m2 a parc. č. CKN 699/2, druh pozemku - lesný pozemok, časť - diel č. 3 o výmere 105 m2, podľa určenia výmer dielov vecného bremena vyššie označeným geometrickým plánom, spočívajúce v práve cesty - jazdy osobnými motorovými vozidlami, chôdze a jazdy nákladnými motorovými vozidlami výlučne pre účely dovozu materiálu a zásobovania, pre potreby využitia chaty), 4/ na pozemky parc. č. CKN 699/11, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria - diel č. 5 o výmere 411 m2, parc. č. CKN č. 699/2, druh pozemku - lesný pozemok - diel č. 2 o výmere 91 m2, parc. č. CKN 699/12, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, časť - diel č. 4 o výmere 49 m2, podľa určenia výmer dielov vecného bremena vyššie označeným geometrickým plánom, spočívajúce v práve užívania týchto pozemkov na rekreáciu, na vykonanie údržbárskych prác na stavbe súp. č. 230, v práve prístupu ku studni a v práve jazdy osobným aj nákladným motorovým vozidlom a peši, výlučne pre účely dovozu materiálu a zásobovania, pre potreby využitia chaty), ktoré vecné bremeno je povinný strpieť žalovaný ako vlastník pozemku.

Žalobcu zaviazal povinnosťou poskytnúť náhradu za zriadenie vecného bremena žalovanému vo výške 1.300 eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh žalovaného na prikázanie stavby súp. č. 230, postavenej na pozemku parc. č. CKN 703, zapísanej na LV č. XXXX Správy katastra Rožňava, k. ú. Č., do vlastníctva žalovaného zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trovy konania, v sume 2.319,46 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V poslednom výroku rozsudku súd vyslovil, že o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v povinnosti žalovaného strpieť užívanie pozemkov parc. KN č. 699/2, lesný pozemok o výmere 6274 m2, parc. č. 699/7, zastavaná plocha o výmere 23 m2, parc. KN č. 703 zastavaná plocha o výmere 199 m2, v k. ú Č., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Hospodárskej zmluvy č. 35701975 - 140/M-804, M-297 o vzájomnom prevode správy národného majetku zo dňa 25.09.1975 a jej dodatku zo dňa 19.06.1975, odkúpil od bývalej Domovej správy v M. rekreačnú chatu s názvom "Tisícka pod Volovcom" spolu s hospodárskym objektom, nachádzajúcu sa v k. ú. Č., za cenu 237.589,- Kčs. Prevod odplatnej správy sa uskutočnil ku dňu 01.06.1975. Keďže predávajúci postavil chatu na pozemku, ktorý nebol majetko-právne vysporiadaný, predmetom prevodu bola len stavba na tomto pozemku. Na LV č. XXXX k. ú. Č. je žalobca vedený ako výlučný vlastník stavieb „Chata Tisícka" súp. č. 230 na parc. č. KN 703 a "dreváreň" súp. č. 231, na parcele KN č. 699/7. Výlučným vlastníkom pozemkov pod týmito stavbami je LV č. XXXX k. ú. Č. zapísaný žalovaný, ktorý toto vlastníctvo nadobudol kúpnou zmluvou ešte v roku 1993. Predmetnú chatu žalobca zrenovoval, zmodernizoval a tvrdil, že objekty potrebuje, keďže pozemky žalovaného sú súčasťou Zverníka H., zriadeného žalobcom pre chov danielej a muflónej zveri a potrebuje ich pre účely výkonu práva poľovníctva a pre zamestnancov žalobcu. Vzhľadom k tomu, že k inej dohode nedošlo, žalobca je nútený žiadať o zriadenie vecného bremena za náhradu v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Pri vymedzení rozsahu vecného bremena vychádzal z geometrického plánu č. 10745351-32/95- Voj., spracovaného dňa 21.10.1995 geodetom N. D. a overeného Katastrálnym úradom v M. dňa 24.10.1995. Do vecného bremena zahrnul prístup k sociálnym zariadeniam nachádzajúcim sa mimo budovy - záchodom, k studničke - záchytnému prameňu a prístupovú cestu, ktorá sa nachádza na parc. č. 699/2 , keďže sú spojené s užívaním týchto objektov.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na to, že ustanovenie, na ktoré odkazuje žalobca určuje postupnosť riešenia pri vyporiadaní stavby na cudzom pozemku. Žalovaný ako vlastník pozemku má právo a súčasne aj záujem, aby „Chata Tisícka“ vrátane „drevárne“ bola prikázaná za náhradu do jeho vlastníctva. V danom prípade už prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. , ďalej prebiehalo konanie na tom istom súde s predmetom o zriadenie vecného bremena pod sp.zn. , pričom v konaní bol podaný aj protinávrh o prikázanie „Chaty Tisícka“ a „drevárne“ do vlastníctva žalovaného. Obidva tieto konania boli zastavené v celom rozsahu pre späťvzatie žalôb žalobcami. Žalovaný aj v tomto konaní podal protinávrh na pojednávaní dňa 13.9.2000, v ktorom žiadal „Chatu Tisícku“ s príslušenstvom prikázať do jeho vlastníctva za náhradu. Poukázal na to, že medzi účastníkmi nie je možná dohoda, žalobca užíva celé obdobie pozemok bez akejkoľvek náhrady a bez platenia nájomného, čo bolo dôvodom pre podanie žaloby na Okresnom súde Košice I v konaní sp.zn. . Žalovaný ďalej uvádzal, že v čase kúpy predmetných pozemkov od predávajúceho mal poznatky o tom, že tam existuje stavba, ale podľa jeho názoru išlo o čiernu stavbu, pretože niky nebol daný súhlas vlastníka pozemkov na výstavbu tejto chaty a nebolo vydané ani riadne stavebné povolenie. Až po uzavretí kúpnej zmluvy mu bolo oznámené Katastrálnym úradom v M., že sa vyskytujú chybné údaje týkajúce sa druhu pozemku, pretože parcela č. 703 o výmere 199 m2 nemala byť zapísaná ako zastavaná plocha, ani ako trvalý trávny porast. Súpisné čísla na chatu, ale aj na dreváreň neboli podľa žalovaného riadne pridelené, pretože súpisné číslo 231, ktoré sa nachádza na drevárni, patrilo pôvodne tzv. „chate G.“, ktorú žalobca zbúral a jej súpisné číslo sa objavilo na drevárni. Poukázal aj na to, že žalobca sa nespráva ako vlastník chaty, pretože chata chátra, je vypnutá elektrina a nie je tam voda. Čo sa týka jeho protinávrhu na prikázanie stavby - rekreačnej chaty Tisícka s príslušenstvom do jeho vlastníctva, navrhol náhradu vo výške 200.000,-Sk, s ktorou výškou však žalobca nesúhlasil. Na zistenie hodnoty chaty a drevárne súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom hodnota tejto chaty bola určená sumou 645.070,-Sk.

Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z vykonaných dôkazov mal preukázané, že výlučným vlastníkom drevárne súp. č. 231 na parcele č. 699/7 a chaty Tisícka súp. č. 230, postavenej na parcele č. 703 je žalobca (list vlastníctva č. XXXX kat. úz. Č.). Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parciel registra „C“ č. 699/2, č. 699/7 a č. 703 je žalovaný ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Č.. Žalobca nadobudol vlastníctvo k chate a drevárni s príslušenstvom na základe Hospodárskej zmluvy o vzájomnej prevode správy národného majetku zo dňa 28.5.1975, uzavretej medzi Štátnymi lesmi v Košiciach a Domovou správou Rožňava odplatne za dohodnutú cenu 173.102,-Kčs. V súlade s vtedy platnými právnymi predpismi táto hospodárska zmluva podliehala schváleniu nadriadených orgánov. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR Bratislava a Mestský národný výbor v Rožňave vyjadrili súhlas s podpisom takejto zmluvy. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom vyššie uvedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice N 100/93, Nz 75/1993 zo dňa 21.9.1993 spísanej na Notárskom úrade v Rožňave JUDr. Tatianou Bradáčovou a nadobudol ich od predávajúceho B. R..

Súd prvého stupňa ďalej zisťoval v súvislosti so stanoviskom žalovaného a jeho tvrdením, že nebolo vydané riadne stavebné povolenie na výstavbu chaty aj tieto okolnosti a zistil, že stavba chaty na Tisícovke - Volovec bola povolená rozhodnutím Okresného národného výboru v Rožňave, odbor pre výstavbu č. Výst: 3425/1965 zo dňa 17.5.1965 podľa predloženého projektu stavebníkovi ZV - ROH pri Domovej správe v Rožňave. Odbor výstavby Mestského národného výboru v Rožňave svojím rozhodnutím zo dňa 4.9.1979 povolil stavebníkovi Východoslovenské štátne lesy, Lesný závod Rožňava rekonštrukciu chaty Tisícka pod Volovcom na základe overenej projektovej dokumentácie. Obecný úrad Č. reagujúc na žiadosť Štátnych lesov v Košiciach, štátny závod Rožňava o pridelenie súp. čísla na chatu Tisícka a dreváreň kat.úz. Č. D. svojom stanovisku zo dňa 15.11.1993 oznámil, že na uvedené objekty už vydal bývalý MNV Rožňava súpisné čísla a to 230 a 231. Na základe tohto rozhodnutia bol Obvodným oddelením verejnej VB Rožňava pridelený aj index domu, ktorý zrušený nebol a teda objekty sa evidujú pod uvedenými súpisnými číslami dodnes. Následne súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku podrobne uviedol zistenia v súvislosti s evidenciou budovy 1000 postavenej na parc. KN č. 703 kat.úz. Č. po rekonštrukcii, kedy na žiadosť žalovaného Okresný úrad Rožňava, odbor katastrálny žalovanému podal písomné vysvetlenie ohľadne zápisu tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Konštatuje, že sa zápis budov postavených na cudzom pozemku bol prevedený bez závad podľa zákona o katastri nehnuteľnosti č. 266/1992 Zb. platného do 31.12.1995.

Žalobca v konaní predložil aj prevádzkový poriadok danielej zvernice H. zverník, ktorým osvedčoval, že prevádzku zvernice zabezpečuje práve žalobca - lesný závod Rožňava, ktorý vykonáva starostlivosť o zver a preukazoval aj tú skutočnosť, že rušenie zveri akýmkoľvek spôsobom a zdržiavanie sa vo zvernici cudzím osobám bez povolenia je zakázané. Žalobca zároveň počas konania podal návrh na vyvlastňovacie konanie pozemkov nachádzajúcich sa pod predmetnými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve z dôvodu nevyhnutného prístupu k stavbe, avšak vyvlastňovacie konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia o zriadenie vecného bremena práve v tomto konaní. Keďže žalovaný namietal pochybnosť o tom, či jeho pozemok je súčasťou zverníka, súd vykonával dokazovanie aj na túto okolnosť a z vyjadrenia Okresného úradu v Rožňave, odbor pozemkový z poľnohospodárstva lesného hospodárstva zistil, že všetky parcely okrem parcely č. 699/10 sa nachádzajú vo zverníku H.. Účastníci konania nevedeli zhodnú na rozsahu vecného bremena, preto súd nariadil zameranie vecného bremena znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie nariadil aj zistenie hodnoty vecného bremena lesného pozemku a zastavanej plochy. Po vypracovaní posledného geometrického plánu na zameranie vecného bremena žalobca v súlade s ním upravil aj petit svojej žaloby. Túto zmenu konečnú súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.12.2001.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 135c ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že na stavbu chaty 1000 s príslušenstvom nepochybne bolo vydané stavebné povolenie podľa platných právnych predpisov. Bolo vydané bez súhlasu vlastníka, ale so súhlasom organizácie, ktorá užívala pozemok a z tohto pohľadu sa môže javiť, že ide o neoprávnenú stavbu, pretože absentoval súhlas vlastníka. Žalobca a predovšetkým jeho právny predchodca boli rozhodne dobromyseľní pri nadobudnutí uvedenej stavby do vlastníctva zvlášť, pokiaľ to vlastník mlčky znášal. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy rozhodnutie o odstránení stavby podľa ods.1 § 135c Obč. zák. Súd vyslovil názor, že by nebolo v súlade s dobrými mravmi, ak by aplikoval druhý odsek ust. § 135c Obč. zák. a to prikázanie stavby do vlastníctva žalovaného, keď je stavba umiestnená v osobitnom režime

užívania a to vo vyhradenom zverníku. Žalovaný už v čase kúpy pozemku mal presné informácie o tom, že na pozemku sa nachádza chata žalobcu, ktorý ju užíval pre svoje prevádzkové účely a že chata sa nachádza vo zverníku, kde je prístup cudzím osobám nepovolený. Zrejme pozemok kupoval so zámerom, že takto nadobudne aj chatu. Z týchto dôvodov súd rozhodol o inom spôsobe usporiadania pomerov, ktorý považuje za spravodlivý a v súlade s dobrými mravmi a to usporiadanie formou navrhovaného zriadeného vecného bremena podľa ust. § 135 ods.3 Obč. zák. Rozsah vecného bremena bol vymedzený geometrickým plánom č. 057/2010 vyhotoveným geodetickou spoločnosťou Geoplán s.f. Rožňava dňa 1.2.2011 a overený správou katastra dňa 9.2.2011 pod č. 38/2011. Na základe tohto geometrického plánu súd akceptoval rozsah vecného bremena s výnimkou oddielu 1, ktorý zahŕňal prístup k suchému WC, pretože chata je vybavená sociálnym zariadením a tento prístup považoval súd už za nadbytočný. Pri zriadení vecného bremena mal súd na zreteli, aby sa vecné bremeno obmedzilo na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe a i napriek zásadnému nesúhlasu žalovaného zahrnul do vecného bremena aj prístupovú cestu diel 3 na parc. č. 699/2 a diel 6 na parc. č. 699/11, pretože cesta je súčasťou lesnej dopravnej siete, čo bolo v konaní preukázané lesným hospodárskym plánom na roky 1968 až 1977. Povolenie stavby cesty sa datovalo do roku 1986 a uvedená cesta spája úseky Čučomské lúky a Predné Lazy a je pokračovaním lesnej cesty z parc. č. 688 na parc. č. 699/2 až k hranici katastra H.. Tento prístup žalobca potrebuje výlučne na prístup k chate z oboch strán od H. aj od Č.I., nie na prevoz dreva a iných prevádzkových potrieb. Hodnota vecného bremena bola určená jednak za zastavanú plochu a jednak pre lesný pozemok a to znaleckým posudok V.. D. P. č. 2/2007 zo dňa 14.8.2007 v hodnote 0,80 Sk za 1/m2 (0,026 eura). Hodnota vecného bremena za zastavanú plochu bola určená znaleckým posudkom V.. I. I. č. 10/09 zo dňa 3.9.2009 vo výške 0,083 eura/m2. Žalobca navrhol náhradu za vecné bremeno s použitím jednotnej sumy za m2 a to hodnotu za zastavanú plochu, ktorá je finančne výhodnejšia pre žalovaného aj napriek tomu, že časť vecného bremena tvorí lesný pozemok. Súd prepočítanú hodnotu vecného bremena určenú znaleckým posudkom podľa rozsahu výmery zriadeného vecného bremena vynásobil obdobím 20 rokov v súlade s prílohou 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku bod F písm.a/, keďže ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania. Vecné bremeno bolo teda zriadené na zastavanú plochu vo výmere 585 m2 a lesný pozemok vo výmere 196 m2, spolu na plochu 781 m2, čo predstavuje hodnotu vecného bremena 1.296,46 eura, pričom žalobca navrhol výšku odplaty 1.300 eur a súd to akceptoval, pretože v prípade rozčlenenia hodnoty na lesný pozemok a zastavanú plochu by bola náhrada nižšia. V závere súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa dôvodne domáhal zriadenia vecného bremena, vyhovel jeho žalobe a protinávrh žalovaného zamietol, pretože prikázanie stavby do jeho vlastníctva by bolo nedôvodné a poukázal už na vyššie uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelne uplatňovanie práva, pričom tieto trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,60 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 2.476,23 eura. V odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne rozpísal úkony právnej služby a označil použité právne predpisy účinné v čase poskytnutia služby, na základe ktorých boli priznané. Náhradu trov priznal za úkony právnej pomoci za zastupovanie v konaní o žalobe žalobcu o návrhu na zriadenie vecného bremena a jednak v konaní o protinávrhu o prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. zaviazal žalovaného trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Napokon súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo možné rozhodnúť o celkovej náhrade trov, keďže znalcovi V.. I. I. nebola priznaná znalecká odmena, dôvodom bola skutočnosť, že geometrický plán vypracovaný znalcom nebol overený katastrom a nebol použiteľný pre účely konania, v závere konania však bola akceptovaná hodnota vecného bremena a z tohto dôvodu nebolo možné rozhodnúť o znaleckej odmene a tiež o náhrade trov štátu.

V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil v zmysle ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu všetkých trov konania. Namietal, že chata postavená na jeho pozemku je čiernou stavbou, pretože na jej výstavbu nebolo vydané stavebné povolenie, nebola skolaudovaná a taktiež pridelenie súpisných čísiel nebolo v súlade so zákonom. Navrhol, aby v súvislosti s touto neoprávnenou stavbou bolo vyhovené jeho protinávrhu na prikázanie stavby súp. č. 230 do jeho vlastníctva. Poukázal na to, že z výsledkov dokazovania je zrejmé, že vlastník pozemku nikdy nedal súhlas na výstavbu chaty a súd len

analogicky vyvodzuje z vtedy platného stavebného poriadku, že stavba bola postavená v súlade s týmto poriadkom a k tomuto záveru súd dospel na základe dohadov a nie na základe objektívnych dôkazov. Keďže súd i napriek pochybnostiam považoval chatu za stavbu, na výstavbu ktorej bolo vydané stavebné povolenie podľa vtedy platných predpisov rozhodol, že aplikácia § 135c druhý odsek, t.j. usporiadanie pomerov medzi vlastníkov stavby a vlastníkom pozemku by bola v rozpore s dobrými mravmi. S takýmto názorom súdu nesúhlasí a nesúhlasí ani so záverom, že bol zámer žalovaného pri kúpe pozemku nadobudnúť aj chatu. Ide iba o dohady a to v záujme toho, aby sa zdôvodnila nemožnosť aplikácie citovaného ustanovenia. Pokiaľ súd i napriek tomu rozhodol tak, že zriadil vecné bremeno, žalovaný namieta rozsah tohto bremena v zmysle svojho vyjadrenia na pojednávaniach pred okresným súdom a nesúhlasí s geometrickým plánom spoločnosti Geoplán Rožňava, s.r.o. a pridržiaval sa svojich námietok vznesených na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Taktiež nesúhlasí ani s výrokom, ktorým ho súd zaviazal k náhrade trov konania s prihliadnutím k tomu, že výsledok konania bol závislý na znaleckých posudkoch, bez ktorých by súd vo veci nemohol rozhodnúť a žalovaný sa dôvodne bránil. Je preto nie na mieste konštatovanie, že žalobca vo veci mal plný úspech a pritom počas celého konania viackrát upravoval žalobný návrh s prihliadnutím aj na návrhy znaleckých posudkov.

K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods.1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil predbežne na sumu 150,01 eura. V súvislosti s námietkami žalovaného v odôvodnení odvolania uvádza, že pokiaľ tento tvrdí, že chata bola postavená na jeho pozemku ako čierna stavba, tak v tejto súvislosti sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvého stupňa i s jeho odôvodnením. I v prípade preukázania opodstatnenosti tejto námietky však z opatrnosti zdôraznil, že táto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nemá právny význam. Okrem toho stavebník Závodný výbor ROH pri Domovej správe v Rožňave mal pred realizáciou stavby chaty k dispozícii písomný súhlas zo dňa 14.5.1965 oprávneného užívateľa pozemku, na ktorom sa mala chata postaviť a to Štátneho majetku v Rožňave. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 25.2.1999, podľa ktorého i v prípade absencie súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti zriadenej pred 1.1.1992, pokiaľ stavbu zriadila socialistická organizácia, nemožno stavbu považovať za neoprávnenú. O neoprávnenej stavbe by bolo možné hovoriť len v prípade zriadenia občanov - fyzickou osobou. Taktiež niet pochýb o tom, že žalovaný kupoval pozemok s vedomím, že sa na ňom nachádza chata, ktorá je v režimovom zariadení - zverníku H.. Po nadobudnutí vlastníctva pozemku sa domáhal vydania užívania pozemku a následne realizoval kroky, ktorými právnemu predchodcovi žalovaného bránil v užívaní chaty. Tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania pred Okresným súdom Košice I. v súdnom konaní vedeným pod sp.zn. . Následne potom žalovaný písomne požiadal o odpredaj chaty Tisícka. Po tejto písomne žiadosti bolo uskutočnených niekoľko mimosúdnych rokovaní so žalovaným, na ktorých sa opätovne domáhal odpredaja, resp. prevodu chaty do jeho vlastníctva. Žalobca preto právom nadobudol presvedčenie, že žalovaný už v čase odkúpenia pozemku mal záujem o získanie predmetnej chaty do svojho vlastníctva. Žalovaný počas celého konania neuviedol žiadnu konštruktívnu námietku voči zameraniu vecného bremena. Rozsah vecného bremena je preto podľa názoru žalobcu celkom v súlade so zmyslom a účelom ust. § 135c Obč. zák. Pri určení rozsahu vecného bremena totiž prvostupňový súd bral na zreteľ zachovanie rovnováhy medzi oprávnenými potrebami žalobcu ako správcu stavby vyplývajúcimi z jeho práva užívať stavbu a vlastníckym právom žalovaného k pozemku zastavanému stavbou a priľahlými pozemkami. Pokiaľ namieta žalovaný úpravy petitu žaloby poukázal žalobca, že potreba vyplývala z potreby zamerania rozsahu vecného bremena geometrickým plánom a z určenia hodnoty vecného bremena, ktoré zaťažuje nehnuteľnosť a to znaleckými posudkami. Pri určení rozsahu vecného bremena i výšky odplaty na jej zriadenie bol žalobca vo vzťahu k žalovanému do maximálnej možnej miery ústretový a to preto priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. úspešnému žalobcovi je celkom na mieste a žalovaný ani v priebehu konania ani v odvolaní žiadne dôvody umožňujúce použitie ust. § 150 O.s.p. nepreukázal ani neuviedol. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca poukázal aj na to, že súd by nemohol vyhovieť vzájomnému návrhu žalovaného na prikázanie stavby do jeho vlastníctva i s ohľadom na skutočnosti, že žalovaný napriek poučeniu podľa § 120 ods.4 O.s.p. neuviedol hodnotu stavby a nedoplnil svoj vzájomný návrh o uvedenie výšky náhrady, za ktorú by stavba mala byť prikázaná do jeho vlastníctva.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v

Košiciach dňa 25.6.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolanie bolo podané aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1., podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného v odvolaní v rozsudku súdu prvého stupňa nie sú naplnené.

Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebola odvolacím súdom zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvody napadnutého rozsudku uvádzané súdom prvého stupňa sú správne, presvedčivé a zodpovedajúce zákonu, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

Žalovaný v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne a vyčerpávajúco vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Evidentne právny predchodca žalobcu ako stavebník a vlastník stavby mal daný súhlas vtedajšieho užívateľa pozemku podľa vtedy platných predpisov, po prevode vlastníctva došlo aj k rekonštrukcii chaty s potrebnými povoleniami a napokon žalovaný kupoval pozemok, na ktorom už chata stála. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (hlavne existenciu zverinca) súd prvého stupňa správne použil najbližšie ustanovenie § 135c ods. 3 Obč. zák. a upravil vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby iným spôsobom - vecným bremenom v prospech vlastníka stavby zaťažujúcom vlastníka pozemku. Rozsah vecného bremena súd prvého stupňa starostlivo zvažoval, vykonal ohliadku a znalecké dokazovanie a spravodlivo upravil pomery účastníkov. Náhrada za vecné bremeno bola taktiež zisťovaná znaleckým dokazovaním za použitia výhodnejšej sadzby pre žalovaného.

Vecne správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, súd prvého stupňa použil správne zákonné ustanovenie § 142 ods. l O.s.p., ktoré vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania, táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Znalecký posudok musí vyčísľovať výšku plnenia a nesmie sa zaoberať základom uplatneného nároku. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia žalobcu žalovaný v odvolaní nenamietal a odvolací súd nezistil, že by boli priznané trovy za úkony právnej služby neúčelne vynaložené na uplatňovanie nároku žalobcu.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon

- vyjadrenie k odvolaniu 2 x 58,69 eura, 1 x režijný paušál 7,63 eura a k tomu 20% DPH 25 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.