Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/107/2015

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému U. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. N., Ľ.. C. XXXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 418/15 súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Štefana Rosívala 2, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 897,47 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o podaní povinného zo dňa 20.04.2015, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. zo dňa 24.03.2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 897,47 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Victoria rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-PC 910/13-LP zo dňa 08.12.2014.

Súdny exekútor vydal dňa 13.04.2015 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.04.2015. Dňa 22.04.2015 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinného zo dňa 20.04.2015, označené ako „Námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku“. Totožné podanie bolo doručené dňa 22.04.2015 aj súdnemu exekútorovi, ktorý ho následne dňa 27.04.2015 doručil tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Povinný v podaní uviedol, že podáva námietky proti exekúcii a žiada exekúciu ako neprípustnú a nezákonnú v celosti zastaviť. Zastavenie exekúcie žiada z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky/zmluvy (§ 53 ods. 1 a 4 písm. r) , na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý ho súčasne zaväzuje na hrubo nemorálne plnenie v rozpore s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.). Uviedol, že jeho prípad je podobný ako viaceré iné, ktoré boli riešené pred súdmi Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. -7, Krajského súdu v Trnave sp. zn. , KS v Prešove sp. zn. , KS v Prešove sp. zn. , KS v Prešove sp. zn. , Ústavného súdu SR č.k. -19 a ÚS SR č.k. -13. Povinný uviedol, že si tiež osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil dodávateľ a vzhľadom na vzdialenosť je pre neho neprijateľné a odradzujúce. Ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, povinný sa mu musí nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o

objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Uviedol, že spotrebiteľská vec je nearbitrabilná, pričom poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve, ktorá bola zohľadnená v uznesení KS v Prešove sp. zn. . Rozhodcovská doložka spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje súkromná osoba, ktorá nemá delegovanú verejnú moc, ale je viac-menej založená na aspektoch ako zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž je vo svojej podstate inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie, typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského nálezu, musí aj bez návrhu posúdiť neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Cieľom smernice Rady 93/13 EHS je postarať sa o to, aby spotrebiteľa nezaväzovali nekalé podmienky v zmluvách, pričom vo svetle znenia a účelu smernice je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje národné právo. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Poukázal aj na rozhodnutie OS Bratislava V sp. zn. , kedy súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že tento zaväzoval spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, keď v spotrebiteľskej zmluve predformulovaný rozhodcovský súd priznal nebankovej spoločnosti nároky vyplývajúce z vyplnenej blankozmenky, okrem iného aj nárok na zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Povinný tiež vzniesol námietky proti trovám súdneho exekútora. K svojmu podaniu povinný priložil Kartu klienta, obsahujúcu identifikačné údaje zmluvy o úvere a splátkový kalendár, pričom z jej obsahu vyplýva, že sa netýka zmluvy o úvere č. 8500006815 zo dňa 12.09.2011, o záväzkoch z ktorej bolo rozhodované v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je exekučným titulom, ale inej zmluvy o úvere č. 8500008550 zo dňa 23.11.2011.

Dňa 25.05.2015 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávneného zo dňa 05.05.2015 k námietkam a návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmlúv v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh zmluvy predkladá jedna strana a druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z jej úvodných ustanovení, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Oprávnenému nie je potom zrejmé, aké by malo byť znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Aj rozhodca musí aplikovať normy spotrebiteľského práva a na rozdiel od všeobecného súdnictva môže spotrebiteľ po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku podať žalobu o jeho zrušenie. Rozhodcovské konanie je pritom ex lege v zásade písomné, pričom táto forma neznamená žiadny zásah do práv účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne. Ani v konaní pred všeobecným súdom sa pritom nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu z hľadiska miestnej príslušnosti. Tvrdenie povinného, že si osobitne nevyjednal rozhodcu, je zavádzajúce, nakoľko podľa rozhodcovskej zmluvy mal možnosť navrhnúť osobu rozhodcu zapísanú v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu podľa svojho uváženia, pričom napriek výzve rozhodcovského súdu toto svoje právo nevyužil. Rozhodcovská zmluva č. 8500006815 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Toto výslovne vyplýva aj z jej bodu 2, pričom z jej bodu 7 vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Pri takomto odstúpení by bez ohľadu na stanovisko veriteľa došlo k zániku rozhodcovskej zmluvy, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o možnosti, ale nie povinnosti ju uzavrieť, o dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinný mal pritom možnosť túto zmluvu ukončiť jednostranným právnym úkonom aj po obdržaní peňažných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené v deň uzavretia zmluvy o úvere. Pojem spotrebiteľ je chápaný ako osoba, ktorá je

v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná, pričom ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania. Oprávnený uviedol, že presne rovnakú rozhodcovskú zmluvu považovali súdy za platne uzavretú, napr. KS v Žiline v rozhodnutí sp. zn. alebo KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. . Má za to, že rozhodcovská zmluva bola s povinným platne uzavretá a povinný mal možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní. Tiež uviedol, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, ktoré sú zverejnené v štátom určenej forme v Obchodnom vestníku. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy tiež vyplýva, že spory zo zmluvy o úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je teda len alternatívne a spotrebiteľ ani dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Oprávnený poukázal na to, že povinný vôbec neuviedol v čom vidí neprijateľnosť obsahu v uzatvorených zmluvných dokumentoch, pričom neuviedol v čom boli porušené jeho spotrebiteľské práva. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy a samotné rozhodcovské konanie nie je v rozpore so slovenským ani unijným právom, čo potvrdzuje aj prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od 01.01.2015. Oprávnený navrhol, aby exekučný súd návrh povinného ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil že účastníci konania dňa 12.09.2011 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (čl. 14 - 15), na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 720,- Eur.

Ďalej súd z obsahu spisu zistil, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 12.09.2011 rozhodcovskú zmluvu, z ktorej čl. 2 vyplýva, že „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Z čl. 3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“ Podľa čl. 7 predmetnej rozhodcovskej zmluvy „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.“

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii vychádzal z citovaných ustanovení právnych predpisov. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Podstatným obsahom námietok povinného sú tvrdenia, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci podkladom pre vykonanie exekúcie, je neplatný, nakoľko rozhodcovské konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, resp. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože ide o zmluvnú podmienku v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu týkajúceho sa sporu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy.

K uvedenej časti námietok povinného súd uvádza, že z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal bez pochybností preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť.

V danej súvislosti súd prihliadol na tvrdenia povinného v podaných námietkach proti exekúcii a skúmal, či rozhodcovský súd mal v danej veci právomoc konať a rozhodnúť, odvodenú z platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd sa oboznámil s rozhodcovskou zmluvu zo dňa 12.09.2011 (č.l. 13 spisu), z ktorej zistil, že táto zmluva bola z hľadiska formy uzavretá na samostatnej listine a nie je ani súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ani všeobecných obchodných podmienok k nej prislúchajúcich. Zároveň z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy poučil, tiež z jej obsahu vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, o čom mal podľa obsahu rozhodcovskej zmluvy veriteľ povinného taktiež informovať. Zároveň mal súd z obsahu rozhodcovskej zmluvy preukázané, že povinný mohol po jej uzavretí od nej do 14 dní odstúpiť.

Povinný teda v podaných námietkach dostatočne nerozlíšil, že rozhodcovskú zmluvu možno v zmysle § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní uzavrieť buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, v danom prípade zmluve o revolvingovom úvere. V predmetnej veci rozhodcovský súd neodvodzoval svoju právomoc rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy vo forme doložky, ale odvodil ju od samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V súvislosti s tým exekučný súd dáva do pozornosti, že aj súdne rozhodnutia, na ktoré povinný v podaných námietkach proti exekúcii poukázal, sa týkajú skutkového stavu, keď predmetom posúdenia neprijateľnosti bola rozhodcovská doložka, ale nie osobitná rozhodcovská zmluva.

Ďalej je potrebné uviesť, že tak v zmysle § 53 OZ, ako aj v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ EHS nie je neprijateľnou, resp. nekalou taká podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná. Nakoľko v predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a spotrebiteľ mal od nej možnosť odstúpiť, exekučný súd ju vyhodnotil ako individuálne dojednanú medzi účastníkmi konania a nemožno ju preto považovať za neprijateľnú podmienku. Exekučný súd poukazuje aj na to, že obdobný názor na rozhodcovskú zmluvu uzavretú spotrebiteľom na samostatnej listine zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 23.10.2014 a sp. zn. zo dňa 30.04.2014. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietky povinného proti exekúcii, v ktorých

namietal, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku a na základe toho je neplatná, za nedôvodné.

Súd nemal z podania povinného zo dňa 20.04.2015 ani z priložených písomných dôkazov preukázanú žiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti a nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná. Súd preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Podľa § 3a ods. 3 nariadenia vlády, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Povinný vo svojom podaní zo dňa 20.04.2015 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a to podľa písm. g), teda z dôvodu neprípustnosti exekúcie, a podľa písm. l), teda z dôvodu, že výkon exekučného titulu by mal byť v rozpore s verejným poriadkom. Taktiež povinný

poukázal na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK, teda že rozhodcovský rozsudok by ho mal zaväzovať na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, čo predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie, ukladá povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 957,47 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne z nezaplatených splátok úveru a následne z postupne dlžných súm úveru po jeho zosplatnení, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 720,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je povinný povinný platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 957,47 Eur do zaplatenia.

Exekučný súd teda skúmal, či táto výška sankcií s ohľadom na to, že vo veci samej išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, zodpovedá právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 53b ods. 1 v spojení s citovaným § 3a nariadenia vlády.

Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov už dňa 24.12.2011, pričom k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 02.01.2013. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %, čo po navýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania 8,75 % ročne.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 720,- Eur, ktorý sa zaviazal povinný splatiť v 42 mesačných splátkach. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnená pred vznikom omeškania (t.j. za 3. štvrťrok 2012) podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia do výšky do 1.500,- Eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 46,35 %.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný na plnenie zmluvnej pokuty v sadzbe 0,065 % denne, čo predstavuje sadzbu zmluvnej pokuty 23,725 % ročne, a zároveň bol povinný zaviazaný aj na úrok z omeškania 2,525 % ročne. Súhrnne bol teda zaviazaný na plnenie sankcií, ktorých výška spolu predstavuje sadzbu 26,25 % ročne. Táto výška priznaných sankcií neprekračuje ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne (čo predstavuje hranicu 56,35 % ročne), a rovnako neprevyšuje ani trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády (čo predstavuje hranicu 26,25 % ročne).

Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie sankcií v súlade s ust. § 53b ods. 1 v spojení s § 3a nariadenia vlády, teda vo výške, ktorú predmetné normy pripúšťajú. Exekučnému súdu neprislúcha hodnotiť efektívnosť zákonodarcom takto nastavených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, avšak ak bola výška sankcií priznaná v súlade s týmito ustanoveniami, súd vyhodnotil, že v danom prípade rozsudok rozhodcovského súdu nezaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Povinný tiež navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že výkon exekučného titulu by mal byť v rozpore s verejným poriadkom. Výhrada verejného poriadku je kategória, ktorá sa uplatňuje predovšetkým pri rozhodovaní o právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, pričom jej úlohou je chrániť právny poriadok štátu konajúceho súdu a významné záujmy ním chránené. Z tohto pohľadu je verejný poriadok definovaný v ust. § 34 zákona č. 97/1963 Zb. ako také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. V širšom poňatí možno za súčasť verejného poriadku považovať také právne normy a princípy, ktorých dodržiavanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii. Môžu sem patriť normy verejnoprávne, slúžiace podstatným a odôvodneným záujmom spoločnosti, ale môžu byť aj normami súkromnoprávnymi, ktorých cieľom je ochrana určitého podstatného záujmu. Definovanie obsahu verejného poriadku a prípadnej rozpornosti určitej situácie s ním je úlohou súdu s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je potrebné vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je daný len za splnenia celkom výnimočných okolností, kedy v zásade nemožno nájsť žiadny iný dôvod na jej zastavenie,

ktorý by vyplýval z platného právneho poriadku, a súčasne by ďalšie trvanie exekúcie bolo nutné objektívne pokladať za neprijateľné z hľadiska hodnôt, morálnych a právnych noriem, ktoré sú ustálené v spoločnosti v rámci Slovenskej republiky a ktorých zachovanie a presadzovanie je nevyhnutné pre ďalšie trvanie a zdravý vývoj tejto spoločnosti.

Exekučný súd pripúšťa, že za súčasť verejného poriadku Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie je možné v zásade považovať aj princíp ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred nekalým konaním dodávateľov, vrátane poskytovateľov finančných služieb, ako napr. poskytovanie úverov, resp. pôžičiek za odplatu hraničiacu s úžerou, neprimerane vysoké kumulované sankcie spojené s omeškaním ich splácania a pod. Ako však už súd uviedol vyššie, sankcie, na platenie ktorých zaviazal povinného rozhodcovský súd, nepresahujú najvyššie prípustné hodnoty stanovené predpismi občianskeho práva. Rovnako s odkazom na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania, za platnú. Povinný vo svojom podaní neuviedol ďalšie okolnosti, ktoré by boli spôsobilé založiť neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, resp. ktoré by dokonca dosahovali takú intenzitu, že by bolo potrebné ďalší výkon exekučného titulu považovať za rozporný s verejným poriadkom. Pokiaľ povinný argumentoval nearbitrabilitou spotrebiteľských sporov, exekučný súd musí konštatovať, že slovenský zákonodarca tento názor nezdieľa, o čom svedčí aj prijatie zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015.

S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu a okolnosti prejednávanej veci súd uzavrel, že nie je daný žiadny z povinným tvrdených dôvodov na zastavenie exekúcie a súd sám (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku) žiadny iný takýto dôvod v doterajšom priebehu exekučného konania nezistil. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že povinný svojím podaním zo dňa 20.04.2015 vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov exekúcie v upovedomení, pričom svoju pozornosť zameral na to, či trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v súlade s ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku. Zo znenia uvedeného ustanovenia je zrejmé, že súdny exekútor má povinnosť v upovedomení o začatí exekúcie vyčísliť trovy exekúcie nasledovne: 1./ predbežne odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie a náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísliť len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a 2./ má povinnosť povinného upozorniť, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísliť ich výšku.

Pokiaľ ide o druhú časť vyčíslenia predbežných trov exekúcie v predmetnom upovedomení (v zmysle § 201 ods. 1 veta tretia Exekučného poriadku), tieto súdny exekútor v upovedomení vyčíslil sumou 359,- Eur ako odmenu exekútora, sumu 350,- Eur ako predbežnú náhradu hotových výdavkov a 10,- Eur ako predbežnú náhradu za stratu času. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 201 ods. 1 veta tretia Exekučného poriadku pri predbežnom vyčíslení trov exekúcie na účely upozornenia povinného nestanovuje, pokiaľ ide o ich vyčíslenie, žiadne kritériá ani obmedzenia, z čoho možno vyvodiť záver, že tieto môže súdny exekútor vyčísliť aj na základe svojich skúseností z exekučnej činnosti v obdobných veciach. Preto pokiaľ ide o vyčíslenie predbežných trov exekúcie, ktoré budú vymáhané v prípade, ak povinný neuhradí svoj dlh do uplynutia lehoty na podanie námietok, k pochybeniu súdneho exekútora nedošlo.

Pokiaľ ide o vyčíslenie predbežných trov exekúcie podľa § 201 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, súdny exekútor postupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, ako aj s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Výšku odmeny ako pri upustení od exekúcie súdny exekútor vyčíslil v súlade s ust. § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky správne na sumu 179,50 Eur, teda vo výške 10 % vymáhanej pohľadávky, ktorá ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie (13.04.2015) predstavovala sumu 1.794,38 Eur. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, tieto vyčíslil súdny exekútor vo výške 16,60 Eur. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že súdny exekútor je povinný aj v prípade, že zo strany povinného dôjde k úhrade celej vymáhanej sumy do 14 dní od doručenia upovedomenia, vykonať úkony súvisiace s ukončením danej exekúcie, a to vrátiť súdu poverenie a zaslať účastníkom v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku vyúčtovanie trov exekúcie, či doručiť príkazy bankám na odblokovanie účtov, s čím sú vždy spojené hotové výdavky, ktoré musí exekútor vynaložiť. Súd preskúmal exekútorom predložený exekučný spis a zistil, že exekútor už zasielal viacerým orgánom a subjektom žiadosti o poskytnutie súčinnosti za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného, tiež vypracoval a zaslal príkazy na začatie exekúcie. Vzhľadom na uvedené exekučný súd vyčíslenie hotových výdavkov v rámci predbežných trov exekúcie vo výške 16,60 Eur považoval za primerané. Rovnako správne v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčíslil aj 20 % DPH vo výške 39,22 Eur.

Súd teda nezistil pochybenie súdneho exekútora pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie, keďže tieto boli vyčíslené v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného súd námietky povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k podaniu povinného, o týchto trovách súd nerozhodoval, nakoľko príslušný procesný postup v prípade vzniku ďalších trov exekúcie počas vykonávania exekúcie je upravený v ust. § 202 Exekučného poriadku.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.