Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-129-2014.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/129/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, U. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, zast.: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v konaní o zaplatenie 1 425,71 € s prísl.
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20 € z a s t a v u j e.
II. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 85,50 € a trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vo výške 327,76 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 14.7.2014 voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1 425,71 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 20.12.2007 uzatvoril navrhovateľ, ako veriteľ a odporca ako dlžník Úverovú zmluvu č. 3701005680, správne č. 3701006580, predmetom ktorej bolo poskytnutie dohodnutého úverového rámca vo výške 1 327,76 € za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v Zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila, čím porušila dohodnuté úverové podmienky. Dňa 27.9.2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu k úhrade celej dlžnej sumy vo výške 1 134,43 €, avšak bezvýsledne. Ku dňu podania návrhu na súd dlh predstavoval sumu 1 425,71 €.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 4ro/224/2014-27 zo dňa 28.8.2014, voči ktorému podala odporkyňa včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom odpore odporkyňa uviedla, že plnenie ktoré sa od nej vymáha pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluvy. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje v zmluve obsiahnutú výšku úroku v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy, keďže výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska bola 4,75 % p.a.. Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky ponecháva na rozhodnutie súdu podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Podaním zo dňa 16.12.2014 zahlásil svoj vstup do konania na strane odporkyne vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca. Podaním zo dňa 2.2.2015 odporkyňa oznámila súdu, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajšiemu účastníkovi bol doručený návrh na vyjadrenie.
Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, takže poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Z dôvodu, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to vyžaduje citované ustanovenie o spotrebiteľských úveroch, je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje aj z tohto dôvodu neplatná ( ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zároveň vzniesol z opatrnosti k návrhu navrhovateľa námietku premlčania. Navrhovateľ požiadal odporkyňu výzvou k splateniu celého úveru - vydaniu bezdôvodného obohatenia, a to listom zo dňa 27.9.2011. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde dňa 14.7.2014. S poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho obohatil. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ako aj vzhľadom na predložené dôkazy navrhovateľ z ktorých vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 2 000,80 €, pričom odporkyňa mala uhradiť navrhovateľovi sumu 2 887,74 € navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 191,42 €.
Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie, ospravedlnili svoju neúčasť, nežiadali o odročenie pojednávania, preto súd konal bez ich prítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.
Podaním doručeným súdu 22.6.2015 navrhovateľ sa vyjadril k podanému návrhu, na podanej žalobe zo dňa 10.7.2014 zotrval v celom rozsahu s tým, že nakoľko po podaní žaloby odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu v celkovej výške 20 €, navrhovateľ v zmysle ust. § 96 ods. 1 OSP berie žalobu zo dňa 10.7.2014 v časti 20 € späť a navrhol súdu v tejto časti konanie zastaviť.
Na pojednávaní konanom dňa 25.6.2015 právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne uviedol, že odporkyňa uzatvorila individuálnu zmluvu o jednorazovom spotrebiteľskom úvere na sumu 40 000 Sk. V predmetnej zmluve je uvedená len výška splátok, výška mesačnej splátky a výška RPMN. Nie sú uvedené ďalšie náležitosti, ako konečná splatnosť úveru, výška úrokovej sadzby, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Spolu s touto zmluvou mala údajne uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, a to spôsobom odkazom dvoma vetami na spodnej časti predmetnej zmluvy. Bez uvedenia ďalších podstatných náležitostí. Teda odporkyni bol vnútený ďalší právny úkon. Uviedol, že takéto uzatvorenie sa nejaví ako platné a vykazuje rozpor s občianskym zákonníkom s ust. 37 OZ. Ak by aj súd vyhodnotil takéto uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere za platné poukazujeme, že táto zmluva neobsahuje ďalšie náležitosti zmluvy o revol. úvere, a to výšku úroku, poplatkov, odmien s ktorými odporkyňa nebola oboznámená. Z tohto dôvodu je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na na rozhodnutia OS Žilina 4C/317/2014, 40C/92/2014, kde v obdobnom prípade takýto úver je považovaný za úver bez poplatkov a bezúročný. Taktiež poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že poskytol odporkyni celkovo sumu 2 000,80 €, je to suma k stĺpcu debet v splátkovom kalendári a odporkyňa celkovo uhradila sumu 2 887,74 € je to suma kredit, teda celkové platby, ktoré zaplatila. Z uvedeného teda vyplýva, že zaplatila celú istinu a preplatila ju o 886,96 €. Z tohto dôvodu navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu a priznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň poukázal aj na vznesenú námietku premlčania vo vyjadrení z 18.6.2015. V prípade, ak by súd vyhodnotil Zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú vzniká právo navrhovateľovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko navrhovateľ vyzval odporkyňu listom zo dňa 27.9.2011 a svoj návrh si uplatnil na súde 14.7.2014 teda po viac ako dvoch rokoch, považuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčané.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom, lebo žalovaná suma je neprimerane vysoká, tie úroky sú neprimerane vysoké. Vzniesla taktiež námietku premlčania rovnako ako ju vzniesol vedľajší účastník vo svojom vyjadrení. Trovy konania si neuplatnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to: Úverovou zmluvou č. 3701006580, výzvou k splateniu celého dlhu, Splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.12.2007 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporkyňou ako dlžníkom na strane druhej Úverovú zmluvu č. 3701006580, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 1 327,76 €. Z dôvodu, že odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu dňa 27.9.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade dlžnej sumy vo výške 1 134,43 €.
Z predloženého formulára označeného ako Úverová zmluva súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá individuálne špecifikovaná Zmluva o úvere z jednorazovým čerpaním. Jej súčasťou bolo tiež navrhovateľom vopred naformulované zmluvné dojednanie, uvedené drobným písmom v závere lícnej strany formulára, podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy jej účastníci zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru.
Odporkyňa vstupovala do právneho vzťahu s navrhovateľom práve za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov prostredníctvom klasického úveru s jednorazovým čerpaním, avšak podpisom vyjadrujúci jej vôľu uzavrieť úverovú zmluvu znamenal zároveň aj jej formálny súhlas so zmluvným dojednaním týkajúci sa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktoré vzhľadom na štandardizovaný typ zmluvy nebolo v jej možnostiach ovplyvniť, reps. odmietnuť.
Súd má za to, že takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu, je nekalou obchodnou taktikou, ktorá sa prieči dobrým mravom v dôsledku čoho, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu odporkyne, ktorá mala podpisom vyjadriť svoju vôľu uzavrieť s navrhovateľom okrem Úverovej zmluvy i zmluvu o revolvingovom úvere možno tiež vyvodzovať z rozporu s ust. § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže s ohľadom na zistené skutočnosti možno usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne, keď právny úkon odporkyne nebol v tomto prípade jej skutočnou vôľou, ale vôle navrhovateľa, ako výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd navyše poukazuje na to, že zmluvné dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli upravené v úverových zmluvných podmienkach sú všeobecné a neurčité, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň tieto dojednania neobsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vo všeobecnosti vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v súdenom prípade dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnuté v úverovej zmluve je neplatné v dôsledku čoho potom nie je daná podmienka písomnej formy zmluvy, nároky z ktorej si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní. Súd dodáva, že na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere došlo k vzájomnému plneniu medzi účastníkmi, keďže z dikcie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že absencia písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú nie je možné odstrániť ani podľa § 4 ods. 4 cit. zákona.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ tým, že poskytol odporkyni finančné prostriedky (výberom z bankomatu prostredníctvom úverovej karty), vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to z titulu plnenia poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu.
Novelizáciu zákona č. 250/2007 Z.z. účinnou od 1.5.2014 ustanovil zákonodarca povinnosť súdu prihliadnuť aj bez návrhu na premlčanie. Z ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 v znení zák. č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslobodenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ust. § 5b nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak inde o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa čerpala sumu 2 000,80 € a doposiaľ zaplatila navrhovateľovi sumu 2 887,74 €. Posledné čerpanie zo strany odporkyne bolo, podľa predloženého splátkového kalendára dňa 25.8.2009 a poslednú splátku odporkyňa zaplatila dňa 15.3.2011. Z uvedeného je zrejmé, že dvojročná premlčacia doba posledného čerpania finančných prostriedkov (ku ktorému došlo zo strany odporkyne dňa 25.8.2009) uplynula 26.9.2011 a logicky každá z predchádzajúcich čerpaní finančných prostriedkov (zo strany odporkyne) sa premlčali už skôr. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak plynula vždy od každého čerpania finančných prostriedkov, nakoľko navrhovateľ od počiatku vedel kto a v akej sume tieto prostriedky čerpal, t.j. kto sa na jeho úkor obohatil. Na uvedené premlčanie vymáhaného nároku súd v danom prípade prihliadol aj z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014. Z uvedeného dôvodu súd podaný návrh zamietol, nakoľko uplatnený nárok, ktorý je jeho predmetom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je premlčaný.
Prvým výrokom súd v súlade s § 96 OSP konanie v časti 20 €, v ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh späť pred prvým pojednávaním konanie zatavil, ktoré odporkyňa dňa 9.9.2014 uhradila.
O náhrade trov konania súd rozhodol vzhľadom na nepatrný úspech navrhovateľa v zmysle nižšie citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania tak ako je to uvedené vo výroku č. III rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania z tarifnej hodnoty 1 425,71 € (celková žalovaná suma) súd priznal na trovách právneho zastúpenia sumu 327,76 €. Priznaná suma pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.3.2015 a účasť na pojednávaní dňa 25.6.2015 - za každý úkon po 71,37 €, réžijný paušál k trom úkonom po 8,39 €, náhrada cestovného a základnej náhrady za účasť na pojednávaní - cesta Čadca - Námestovo a späť 144 km, cestovné v sume 37,60 € (37,60:4 z dôvodu, že zastupoval v štyroch sporoch + 20% DPH, t.j. spolu 327,76 €.
Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).