Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-87-2015.pdf
PDF · 63.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/87/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Daniely Šramelovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2015, v trestnej veci odsúdeného O. K., v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 2Nt/164/2014 zo dňa 17.02.2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného O. K., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného O. K. na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 4T/61/2013. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania podaného odsúdeným O. K. dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia nemožno považovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisu za nové skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Takéto skutočnosti a dôkazy, pokiaľ sú zistiteľné z obsahu spisu nemožno považovať za nové skutočnosti ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. V posudzovanej veci podmienky pre obnovu konania neboli splnené, pretože rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 28.09.2009 sp.zn. 2T/17/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.10.2011, sp.zn. 5To/69/2011 nemožno považovať za skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov okresný súd návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený O. K.. Sťažnosť až do rozhodnutia krajského súdu však zdôvodnená nebola. Na základe zahlásenej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní návrhu na povolenie obnovy konania zo strany odsúdeného O. K. postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zaobstaral si všetky podklady potrebné pre objektívne rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané, že by sa vyskytli nové dôkazy alebo skutočnosti predtým neznáme, ktoré by mohli priniesť iné rozhodnutie o vine, prípadne aj právnej kvalifikácii konania alebo trestu odsúdenému.
Okresný súd v napadnutom uznesení následne rozviedol všetky základné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, na podklade ktorých zamietol návrh na povolenie obnovy konania. Toto odôvodnenie napadnutého uznesenia je v súlade s obsahom spisového materiálu, zodpovedá tiež požiadavkám, ktoré na odôvodnenie uznesenia kladú ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Krajský súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd s ohľadom na tú skutočnosť, že odsúdený svoju sťažnosť bližšie nezdôvodnil, a teda nie je zrejmé, aké protiargumenty má proti právnym úvahám okresného súdu sa obmedzuje len na konštatovanie, že tie skutočnosti, pre ktoré odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania skutočne nezodpovedajú požiadavkám uvedeným v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Odsúdený O. K. pôvodne návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že mu nebol do súhrnného trestu zarátaný rozsudok Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 2T/17/2009 a tiež, že nemalo byť použité ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na tú skutočnosť, že pri ukladaní trestu bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností rovnaký, a preto mu bol uložený v tomto konaní vedenom pod sp.zn. 4T/61/2013 neprimeraný trest. Na týchto dôvodoch odsúdený O. K. zotrval aj na verejnom zasadnutí. Tieto skutočnosti nemožno považovať za nové skutočnosti, ktoré by neboli Okresnému súdu v Trnave pri vyhlasovaní predmetného rozsudku známe. Odsúdený vlastne namieta nesprávny postup okresného súdu pri ukladaní mu trestu, a že nezohľadnil už vtedy známe skutočnosti v jeho prospech. Tieto skutočnosti naozaj nie sú novými skutočnosťami, ani novými dôkazmi, a preto okresný súd správne postupoval, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Treba podotknúť už len pre všeobecnú informovanosť odsúdeného, že posledný čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu uvedený v rozsudku okresného súdu pod sp.zn. 4T/61/2013 spáchal dňa 15.09.2009, pričom rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.zn. 2T/17/2009 bol vyhlásený dňa 28.09.2009, teda po spáchaní predmetných skutkov uvedených v rozsudku sp.zn. 4T/61/2013, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o jednočinný súbeh, ale ide o zjavnú recidívu. Z týchto dôvodov potom krajský súd sťažnosť odsúdeného O. K. zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.