Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-23-2022.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. rad XX/X, XXX XX V., o zaplatenie 78,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.09.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Dôvodom na vymáhanie pohľadávky súdnou cestou bola nečinnosť žalovaného, ktorému bola dňa 19.08.2020 vystavená faktúra č. 2060056578 na sumu 78,-- Eur, splatná do 18.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa za obdobie od 05.05.2020 do 11.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti neuhradil a bezúspešná zostala aj výzva na úhradu zo dňa 19.10.2020, domáhal sa žalobca zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou. Okrem dlžnej istiny žiada žalobca priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy.
2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 04.05.2022 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, preto bol uznesením zo dňa 01.08.2022 zrušený. Súčasne súd žalovanému na adresu trvalého bydliska v zmysle registra pobytu obyvateľstva doručoval uznesenie v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vyjadrenie vrátane žaloby a listín pripojených k žalobe. Žalovaný na výzvu zo strany súdu nereagoval. Súd súčasne postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku uverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu oznámenie o podanej žalobe. Žalovaný zostal nečinný.
3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2, písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-- Eur.
4. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Vzhľadom na predmet sporu s poukazom na to, že skutkové tvrdenia strán boli sporné, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie. Zákonným spôsobom oznámil termín miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozhodnutia nedostavili. Vec súd rozhodol na základe listín a žaloby.
6. Súčasťou žaloby bol daňový doklad - faktúra č. 2060056578 vystavená žalobcom pre žalovaného dňa 19.08.2020, splatná do 18.09.2020. Uvedeným daňovým dokladom vyfaktúroval žalobca náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa za obdobie od 05.05.2020 do 11.05.2020 v celkovej sume 78,-- Eur.
7. 19.10.2020 vyzýval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti, strava počas karantény. V zmysle uvedenej výzvy do 30-tich dní od vystavenia výzvy bola žalovanému poskytnutá lehota na úhradu čiastky 78,-- Eur s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7.1. Opätovne adresoval žalobca žalovanému výzvu dňa 24.01.2022 na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,-- Eur. Súčasťou je aj doručenka, z ktorej bolo zistené, že dňa 22.02.2022 bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.
8. Lustráciou v registri pobytu obyvateľstva bolo zistené, že žalovaný má povolený pobyt na území SR na adrese M. rad XX/X, V.. V registri úpadcov vedený nie je. Rovnako nie je registrovaný v registri ZVJS a sociálna poisťovňa má posledného zamestnávateľa do 29.06.2021 spoločnosť LORAK, s.r.o. Dudince. Šetrením OR PZ, OPP, Obvodného oddelenia PZ Krupina bolo zistené, že sa žalovaný na adrese trvalého bydliska v čase doručovania nezdržiaval a nebolo zistené, kde sa momentálne žalovaný zdržiava.
9. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z.z.“), náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podanou žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na náhradu nákladov spojených so stravovaním počas karantény v období od 05.05.2020 do 11.05.2020 vystavenú daňovým dokladom - faktúrou č. 2060056578 na sumu 78,-- Eur s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.. V tejto súvislosti sa súd oboznámil aj s nálezom Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021, z ktorého bolo zistené, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna dňa 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021 sa zaoberal a rozhodoval o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenie“, § 48 ods. 4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. aa/ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a 3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel.
10.1. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v tejto časti návrhu nevyhovel a uvedené ustanovenie tým pádom je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si uplatňoval žalobca nárok na náhradu nákladov spojených so stravovaním zabezpečenú žalovanému počas nariadenej karantény v karanténnom
stredisku SOREA hotel Stará Ľubovňa za obdobie od 05.05. do 11.05.2020, v časti ktorej súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
10.2. Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca priznať aj zákonný úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne.
11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Žalovaného zaviazal okrem dlžnej istiny aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej čiastky v maximálne prípustnej zákonnej výške 5% ročne.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, nakoľko si žalobca žiadne trovy v konaní neuplatňoval, nepožadoval. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie bude s poukazom na ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch § 14 a v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodovať súdny úradník o povinnosti žalovaného uhradiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).