Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-16-2022.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Subarea
16Co/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o neúčinnosti právneho úkonu a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/56/2022-27 zo dňa 22. septembra 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.08.2022 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a C. B., a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 13.07.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ s C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 7.000 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý na deň 25.07.2026. Z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.01.2020. Žalobou zo dňa 15.12.2020 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal zaplatenia splatnej úverovej pohľadávky voči dlžníkovi. Dňa 29.12.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz, sp. zn. 30Up/2249/2020, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.487,24 eur s prísl. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.3.2021. Dlžník svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil ani čiastočne, preto bol žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu úverovej pohľadávky v exekučnom konaní. Súdny exekútor počas exekučného konania zistil, že pred jeho začatím došlo k darovaniu nehnuteľností, ktorých vlastníkom bol pôvodne dlžník, o čom upovedomil žalobcu. Z posledného oznámenia o stave exekučného konania zo dňa 02.05.2022 vyplýva, že v prospech žalobcu nebola vymožená žiadna suma a darovaním nehnuteľností povinného pred začatím exekučného konania došlo k ukráteniu veriteľa a sťaženiu vymáhania pohľadávky. Dlžník na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.09.2020 bezodplatne previedol na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: D., obec: D., okres: D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom E. F. D., katastrálny odbor, a to: pozemky: parc reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie výmera 61 m2
(ďalej len „nehnuteľnosti“). Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený E. F. G., katastrálny odbor, dňa 09.10.2020 pod H./XXXX.
Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných v súčasnosti E. F. D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, katastrálne územie, D. ako pozemky - parc reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie výmera 61 m2. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo v podiele 1 k celku k predmetným nehnuteľnostiam povolením vkladu vlastníckeho práva príslušným okresným úradom, na základe právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 18.09.2020, ktorej vklad bol povolený dňa 09.10.2020. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá s C. B., dlžníkom žalobcu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nijakým spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, a to konkrétne úmysel žalovaného (obdarovaného) nehnuteľnosti ďalej scudziť po tom, ako nadobudol spoluvlastnícky podiel k nim, keď iba samotná obava žalobcu o ďalší prevod nepostačuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na parc. reg. „C“ č. XXX/X sa nachádza rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky (viď LV č. XXXX, k.ú. D.), pričom parc. reg. „C“ XXX/X predstavuje priľahlý dvor k tomuto domu. Pred nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu od C. B. bol žalovaný už spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a to od roku 2008, čo vyplýva z LV č. XXXX, k.ú. D.. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by tak došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného aj vo vzťahu k podielu, ktorý nebol nadobudnutý od dlžníka. V súvislosti s existenciou obavy z ohrozenia exekúcie považoval súd za potrebné rozlišovať, či sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie. Z praktického hľadiska je existencia obavy z ohrozenia exekúcie dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia pri nepeňažnej pohľadávke, čo však nie je tento prípad. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže v tomto prípade bola podaná aj žaloba vo veci samej, súd bude o trovách tohto konania rozhodovať až v rozhodnutí vo veci samej.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd pri odôvodnení uznesenia vôbec neprihliadol na to, že žalobca v konaní opísal rozhodujúce skutočnosti predložil viaceré dôkazné prostriedky, z ktorých vyplýva, že v prospech žalobcu nebola vymožená žiadna suma. Darovaním nehnuteľnosti povinného pred začatím exekučného konania objektívne došlo k ukráteniu veriteľa a sťaženiu vymáhania jeho pohľadávky, pričom táto nebola do dnešného dňa vymožená ani čiastočne. Hoci riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva, zákonodarca v zmysle ust. § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. nevylúčil en bloc. Pokiaľ súd rezignoval na osvedčenie rozhodujúcich skutočností a schematicky zamietol žalobcov návrh z dôvodu, že súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa ust. § 328 ods. 2 C.s.p., považuje postup súdu za nesprávny a príliš formalistický. Zdôraznil, že pokiaľ v úmysle žalovaného nie je nehnuteľnosť scudziť alebo zaťažiť, neodkladné opatrenie bude vo vzťahu k nemu bez zásadného právneho významu. Potreba bezodkladne upraviť pomery je o to naliehavejšia, že v prípade žalovaného zrejme ide o blízku osobu dlžníka. Má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Ak by žalovaný v priebehu konania disponoval spornými nehnuteľnosťami, výrazne by sa destabilizovali právne vzťahy strán. Žalobca nie je povinný preukazovať úmysel osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, čo by v konečnom dôsledku poprelo samotný význam požadovaného neodkladného opatrenia. Odôvodnenie uznesenia súdu z uvedených dôvodov považuje za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 329 ods.1 druhá veta C.s.p. (ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; umožnil žalovaným vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Nariadiť neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
V predmetnej právnej veci sa žalobca žalobou vo veci samej voči žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, t.j. žiadal určiť, že právny úkon dlžníka žalobcu, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., a to darovacia zmluva, na základe ktorej bezodplatne previedol na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: D., obec: D., okres: D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom E. F. D., katastrálny odbor, a to: pozemky: parc reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie výmera 61 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodil predovšetkým existenciou rizika, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom nariadením neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne, ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej (odporovateľnosť právneho úkonu) odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozená. Taktiež žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal (samotné
tvrdenie žalobcu ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie je), že žalovaný má v úmysle vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam previesť na iné osoby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil, na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd, a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd ďalej má za to, že vzhľadom na predmet konania vo veci je nariadenie predbežného opatrenia aj nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).