Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-2930-2009.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/2930/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie oprávneného: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, IČO: 00 735 868, proti povinnému: Q. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX, H., v konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, sídlo exekútorského úradu Jantárová 30, Košice, o vymoženie 33,19 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Ukladá oprávnenému uhradiť exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 44,07 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I dňa 19.11.2009 pod sp. zn. 37Er 2930/2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonaním exekúcie vymožením pohľadávky v prospech oprávneného a trov exekúcie.
Súdny exekútor dňa 10.2.2012 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu úmrtia povinného, ktorý zomrel po začatí exekučného konania dňa 1.12.2010, pričom exekučné konanie začalo dňa 27.10.2009. Povinný zomrel ako nemajetný.
Na základe návrhu súdneho exekútora tunajší súd uznesením č.k. 37Er/2930/2009-10 zo dňa 17.2.2012 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 44,07 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Dňa 2.3.2012, teda v zákonnom stanovenej lehote oprávnený doručil tunajšiemu súdu odvolanie proti tomuto uzneseniu. Svojím odvolaním napadol oba výroky tohto uznesenia a to povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 44,07 Eur ako aj dôvod zastavenia exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Oprávnený vo svojom odvolaní uviedol, že návrh na začatie exekučného konania podal dňa 11.5.2009 z dôvodu, že povinný neuhradil v dobe splatnosti svoj záväzok. Mal za to, že exekučný návrh bol podaný dôvodne, avšak v priebehu konania dňa 1.12.2010 povinný zomrel, pričom podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 24D/530/2010 bol zároveň nemajetný. Mal za to, že na základe týchto skutočnosti mal súd postupovať v zmysle vyššie uvedených ustanovení O.s.p. a konanie zastaviť podľa § 57 písm. g/ EP a teda vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Mal za to, že týmto dôvodom v danom prípade je strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupníctva. Nie je priamym dôvodom zastavenia exekučného konania nemajetnosť povinného ale strata procesnej spôsobilosti. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že ak by súhlasil s názorom prvostupňového súdu vo veci dôvodu zastavenia exekučného konania musí konštatovať, že sa tak malo stať bez ohľadu na úmrtie povinného ale už podstatne skôr.
V zmysle § 57 ods. 4 EP exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie mala byť zrejma ihneď po preskúmaní majetkových
pomerov povinného súdnym exekútorom. Ten však nedodržal toto ustanovenie exekučného poriadku ale dal návrh na zastavenie exekučného konania až keď zistil, že povinný zomrel. Teda dôvodom na zastavenie exekučného konania už nemôže byť nemajetnosť povinného ale strata jeho procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z toho dôvodu v danom prípade opätovne rozhodoval sudca.
Podľa ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 citovaného zákona smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h / Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 24D/ 530/2010 - 15, Dnot. 6/2011 zo dňa 17.2.2011, ktoré sa v exekučnom spise nachádza, súd má dostatočne preukázané že povinný zomrel po začatí exekučného konania ako nemajetný. Okresný súd Košice I totiž citovaným uznesením zastavil dedičské konanie po poručiteľovi ( v exekučnom konaní povinnom ) z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Súd sa nemôže stotožniť s odvolacím dôvodom oprávneného, ktorý uviedol, že súd mal správne konanie zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ že tu existuje iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a že týmto dôvodom je strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupnícta.
Súd podotýka, že exekučné konanie nekončí smrťou povinného, nakoľko všetky práva a povinnosti zomrelého prechádzajú na dedičov a teda oprávnený by bol v takomto prípade oprávnený domáhať sa svojej pohľadávky voči dedičom. V tomto prípade je len zhoda náhod, že povinný zomrel nemajetný. V opačnom prípade ak by povinný zomrel majetný a zanechal majetok svojim dedičom a napriek tomu by súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/, teda pre stratu procesnej spôsobilosti, oprávnený by už nemohol sa domáhať splnenia svojej pohľadávky voči dedičom.
Súd preto rozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 196, Exekučného poriadku a §§ 200 ods. 1, 203 ods. 2 EP.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 citovanej vyhlášky pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 hod. do 8.00 hod. alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50% zo základu odmeny (§ 14).
Podľa ustanovenia § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Náhradu trov exekúcie súd exekútorovi priznal v sume 44,07 Eur, z toho hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v platnom znení 3,54 Eur ( poštovné 2,70 Eur = žiadosť o udelenie poverenia, návrh na zastavenie exekúcie, administratívny materiál 0,84 Eur = 1 x obal, 9 x kancelársky papier, 2 x obálky ) a odmena súdneho exekútora na základe ustanovenia §§ 14 a 15 citovanej vyhlášky 33,19 Eur (ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur ) + 7,34 Eur DPH. Náhradu DPH priznal súd súdnemu exekútorovi zo sumy 36,73 Eur v sume 7,34 Eur teda spolu 44,07 Eur v súlade s § 196 z. č. 233/1995 Z. z.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné v zmysle ust. § 243 b/ ods. 3 EP, na základe ktorého o odvolaní proti výroku o náhrade trov konaní v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. To neplatí ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, v ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.