Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-54-2015.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému W. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., M.I. XXX/X, štátnemu občanovi SR, t.č. bytom H., Ul. XX. marca XX, o zaplatenie 369,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 16.6.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 369,77 € spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 9.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou žalobcu a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom dňa 28.3.2013. V uvedený deň bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. 0404319923/0900 vo výške dlžnej sumy. Dlžná suma pozostáva z úroku z omeškania a istiny. Právny predchodca žalobcu mal uzatvorenú so žalovaným zmluvu o zriadení bežného účtu, v zmysle ktorého bol poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako päť dní čím nastal prípad porušenia v zmysle ustanovenia článku 14, bod 14.1. obchodných podmienok. V dôsledku porušenia obchodných podmienok vyhlásil žalobca 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného u právneho predchodcu žalobcu v celkovej sume 468,87 €, ktorá pozostávala z istiny rovnajúcej sa výške prečerpania 369,77 €, úrokov 62,73 € a poplatkov v sume 36,37 €. Zároveň žalobca vyzval žalovaného v lehote do 8.10.2013 uhradiť dlh. Keďže tak žalovaný neurobil od 9.10.2013 je v omeškaní.
Žalovaný sa dostavil na pojednávanie dňa 25.6.2015, kde uviedol, že nevie o čo sa vôbec jedná. Potvrdil, že mal zmluvu so Slovenskou sporiteľňou ešte v roku 2004 a vybavil si k účtu aj platobnú kartu, ale nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o debete. Pripustil, že mohol ísť do mínusu, ale nemal vedomosť o tom či to splatil. Podľa jeho slov to bolo veľmi dávno. Nedisponuje žiadnymi listinami len tými, ktoré mu boli doručené zo súdu. Oznámenie o postúpení pohľadávky nemal doručené. Viac sa k veci vyjadriť nevedel.
Žalobca k žalobe pripojil špecifikáciu odovzdanej pohľadávky pobočka Zvolen, Námestie SNP 6/ OM, názov produktu pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby, číslo účtu: XXXXXXXXXX, pôvodné číslo účtu XXXXXXXXXX, názov W. S.. Istina 369,77 €, príslušenstvo pohľadávky 99,10 €.
Súčasťou žaloby je zmluva o vydanie a používanie platobnej karty uzatvorená v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným na typ karty VISA Electron k účtu 0402241376/0900. Podľa uvedenej zmluvy majiteľ účtu a tiež držiteľ karty vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami tejto zmluvy, ktoré sú VOP, obchodné podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle tejto zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a obchodnými podmienkami, obchodné podmienky poskytovania a používania elektronických služieb a platobných kariet vydaných bankou s účinnosťou od 10.9.2002. Zmluva bola podpísaná 30.4.2007. Taktiež bola podpísaná aj zmluva o bežnom účte 0402241376/0900 uzatvorená podľa § 708 - 715 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu, mena, v ktorej sa zriadil bola slovenská koruna, pripisovanie účtov ročne k 31.12. príslušného roka, výpisy mesačne, poštou a forma uvádzania poplatkov na výpise po obrate, korešpondenčná adresa. Opätovne zmluva obsahuje vyhlásenie, že sa majiteľ účtu oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom, súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP sa rozumejú všeobecné obchodné podmienky banky vydané s účinnosťou od 1.8.2002. Zmluva bola podpísaná 2.3.2004 a opätovne je podpísaná účastníkmi.
5.4.2013 oznámila Slovenská sporiteľňa žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby č. účtu: 404319923 v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE uzatvorenej dňa 28.3.2013 pohľadávku v celkovej výške 468,87 €. Nie je súčasťou oznámenia o postúpení pohľadávky doklad preukazujúci jej doručenie.
Žalobca k žalobe doložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013, ktoré vykonal žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a zároveň vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Súčasťou je aj doručenka o vrátení zásielky späť ako adresát neznámy.
Žalobca k žalobe pripojil aj predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.1.2014 spolu s podacím hárkom o doručovaní zásielky žalovanému.
Súčasťou žaloby sú obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom vydaných Slovenskou sporiteľňou, z ktorých sa zisťuje, že úverové podmienky nadobúdajú účinnosť 1.7.2007.
Z výpisu z obchodného registra na žalobcu bolo zistené, že tento je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 26033/B od 22.9.2005 pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154.
Na výzvy súdu žalobca reagoval vyjadrením doručeným 19.5.2015 prostredníctvom faxu doplneného 19.5.2015 a následne 25.6.2015 spolu s prílohami. Opätovne doložil do spisu obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinným od 1.7.2007. Zároveň pripojil prehľad úhrad a pohybu na účte žalovaného a ozrejmil, že neuhradená časť úveru pozostáva z debetného stavu na účte žalovaného vo výške 369,77 €. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania ako doplnkového produktu banky k bežnému účtu do výšky 331,94 € čo práve preukazovali predloženým výpisom z bežného účtu z časti označené povolené prečerpanie a to po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. úverových podmienok, teda po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka.
Dňa 22.7.2011 bolo zastavené povolenie peňažných prostriedkov na účte žalovaného tak ako to vyplýva z prehľadu pohybu účtu. Po postúpení pohľadávky žalobca vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého z povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Po postúpení žalovaný nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Následne na opätovnú výzvu zo strany súdu poukázal žalobca na znenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách s tým, že je nevyhnutné pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu z dôvodu neplatnosti nerozširovať nad rámec zákona uvedených prípadov (nález Ústavného súdu SR z 3.7.2008 sp. zn. I.ÚS 242/07). V prípade ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách mal žalobca za to, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku. Zároveň pripojil k vyjadreniu výzvu Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 16.2.2010 z oddelenia vymáhania nesplácaných pohľadávok, ktorá bola výzvou pohľadávka sporožíro senior, číslo úveru: 40224137, dátum uzatvorenia zmluvy 3.6.2004, ktorou Slovenská sporiteľňa ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy oznámila W. S., že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.1.2010 vo výške 362,50 €. Z tohto dôvodu ho vyzvali na úhradu najneskôr do 10-tich dní od doručenia výzvy. V prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi Slovenská sporiteľňa k vymáhaniu predmetnej pohľadávky v zmysle mandátnej správy tretej osoby, ktorá následne dlžníka bude kontaktovať.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 30.9.2004 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúce).
Podľa ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a to 369,77 € titulom prekročeného povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Predstavuje uvedená suma neuhradenú časť úveru, ktorú poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte. Súčasťou žaloby je zmluva o bežnom účte č. 0402241376/0900, ktorá bola podpísaná a uzavretá 2.3.2004. Podmienkou v zmysle v tom čase platných ustanovení obchodného zákonníka pri zriadení zmluvy o bežnom účte bolo určenie v
zmluve, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby aj keď na to nemá potrebné peňažné prostriedky. Zo zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným však nevyplýva takáto dohoda. V zmysle uvedenej zmluvy bol dohodnutý predmet zmluvy a to zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu, mena, v ktorej sa zriaďuje a pripisovanie úrokov. Ďalej bolo upravené periodicita vyhotovovania výpisov, spôsob preberania výpisov, forma uvádzania poplatkov na výpise a korešpondenčná adresa. V závere sú ustanovenia, ktoré odkazujú na všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Z ničoho teda nevyplýva a súd nezistil dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o povolení prečerpať finančné prostriedky na bežnom účte s tým, že následne sa budú tieto práva a povinnosti posudzovať podľa ustanovení zmluvy o úvere tak ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka. Žalobca v žalobe uvádza, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom a to formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Nedoložil však žalobca ani jeden relevantný listinný dôkaz, ktorý by preukazoval dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na povolenie čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Žalobca uvádza, že sa jedná o doplnkový produkt banky k bežnému účtu. Z ničoho však takáto skutočnosť nevyplýva, navyše, keď zmluva o bežnom účte bola uzatvorená 2.3.2004 a odkazuje na všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002, ktoré nie sú súčasťou zmluvy. Aj napriek výzve opätovne pripojil žalobca obchodné podmienky s účinnosťou od 1.7.2007. To znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Ďalej nie je zrejmé, či a kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, pretože len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť adresované žalovanému Slovenskou sporiteľňou nestačí na preukázanie, či skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky a čo bolo predmetom postúpenia. Navyše nie je zrejmé, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky vzhľadom na ustanovenia zákona o bankách. Súd sa nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu ohľadom ochrany bankového tajomstva v prípade právnej úpravy § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Práve zákon o bankách rieši možnosť postúpenia pohľadávky aj inému než bankovému subjektu a to tej časti pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu pôvodne tu išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa postúpila, resp. mala postúpiť, pretože súdu predložená zmluva nebola predmetnú pohľadávku v celom rozsahu zodpovedajúcej z úveru na žalobcu postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože nebol k tomuto dňu postúpenia pohľadávky splatný celý úver. To znamená, že Slovenská sporiteľňa nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, keďže nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti ku dňu postúpenia pohľadávky. Preto súd ak aj mala byť zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená ku dňu 28.3.2013 išlo tu zrejme o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že žalobcovi v spore chýbala aktívna, vecná legitimácia a žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právnych práv, o ktoré v konaní ide. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať o čom svedčí výpis z obchodného registra. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úverov a vzhľadom k tomu, že žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru tak ako uskutočnil k 30.9.2013 nie je možné ani toto vyhlásenie považovať za platný a účinný právny úkon. Vzhľadom k týmto všetkým skutočnostiam mal súd za to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu a neuniesol dôkazné bremeno nakoľko nie je zrejmé čo je predmetom sporu, čoho sa vlastne domáhajú a čo bolo postúpené. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Snáď len v krátkosti súd poukazuje aj na výzvu pripojenú k vyjadreniu žalobcu a to výzvu Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 16.2.2010, kde vyzval žalovaného Slovenská sporiteľňa na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní vo výške 362,50 € a to ku dňu 31.1.2010 s tým, že je zrejmé, že nárok v čase podania žaloby žalobcom na tunajšom súde bol zrejme premlčaný. Avšak túto skutočnosť súd bližšie neskúmal vzhľadom už na vyššie konštatované. Je však zrejmé, že uvedená istina, keďže nebola uhradená bola postúpená v zmysle výzvy na vymáhanie na základe mandátnej zmluvy tretiemu subjektu a už od uvedeného dátumu je možné konštatovať začiatok plynutia premlčacej lehoty.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní trovy neuplatnil a žiadne mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).