Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/553/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: H. T., nar. XX.XX.XXXX, X. J. XXXX/XX, R., proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -172 zo dňa 29. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalobu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku škody a vecne tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že požiadavka žalobkyne podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nie je opodstatnená, nakoľko uplatnený nárok na náhradu škody nebol predbežne prerokovaný s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, čo je hmotnoprávny predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu. Žalobkyňa poukazovala na jej Žiadosť o vykonanie dohľadu a kontroly v spise sp. zn. zo dňa 7.11.2011 adresovanú Slovenskej komore exekútorov a tvrdila, že Slovenská komora exekútorov mala túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že žalobkyňa v nej žiada o vykonanie dohľadu a previerky exekučného spisu a jej obsahom nie je uplatnenie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a preto i Slovenská komora exekútorov vybavila uvedenú žiadosť žalobkyne ako sťažnosť listom zo dňa 8.2.2013. Na pojednávaní dňa 29.4.2014 žalobkyňa v rámci jej prednesu uviedla, že podáva návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci po nadobudnutí právoplatnosti zastavujúceho uznesenia (zrejme mysliac zastavujúceho uznesenia v exekučnom konaní, ako uvádza tiež v jej žiadosť o vykonanie dohľadu a kontroly zo dňa 7.11.2011). I vznesenie tohto návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nič nemení na veci, keďže táto podmienka predbežného prerokovania musí byť splnená v čase rozhodovania súdu, čo sa nestalo. V prípade podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má príslušný orgán zákonnú lehotu 6 mesiacov od prijatia žiadosti, aby uplatnený nárok uspokojil alebo písomne oznámil poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. V čase rozhodovania súdu ešte neuplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia tejto žiadosti vznesenej na pojednávaní dňa 29.4.2014, preto je žaloba podaná predčasne. Obligatórnou podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné

prerokovanie nároku a poškodený, t. j. žalobkyňa, sa môže nároku domáhať na súde až keď príslušný orgán jej nárok neuspokojí do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. Vzhľadom na uvedené skutočností súd žalobu zamietol.

Aj pre prípad, že by bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, bol by uplatnený nárok neopodstatnený. Žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor nezriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej, napriek jej žiadosti o jeho zriadenie vo forme úradného záznamu v spise súdneho exekútora, ktorý úradný záznam mal byť zo spisu súdneho exekútora odstránený. V zmysle § 167 ods. 2 Exekučného poriadku je možné zriadiť exekučné záložné právo len na návrh oprávneného a existencia takéhoto návrhu nebola v konaní preukázaná. Žalobkyňa tvrdila, že takýto návrh vzniesla zamestnancovi súdneho exekútora, avšak na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila, ani nenavrhla vykonať, žiaden dôkaz, keď v celom spise súdneho exekútora sa takýto úradný záznam nenachádza. Tiež žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor s ňou odmietol spísať úradný záznam, že v spise chýbajú listiny. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu v žalobe domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. Podľa názoru súdu sa žalobkyni napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vôbec nepodarilo preukázať, že návrh na zriadenie exekučného záložného práva súdnemu exekútorovi podala, a že zo spisu súdneho exekútora boli odstránené akékoľvek listiny.

Ďalej žalobkyňa tvrdila, že nesprávny úradný postu súdneho exekútora spočíval v tom, že v Príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008 súdny exekútor nesprávne uviedol, že uvedený príkaz na začatie exekúcie je mimo iného na vymoženie 10 % úroku z omeškania mesačne zo sumy 1.161,79 eura od 18.2.2008 do zaplatenia, keď správne sa jednalo o 10 % úrok. Toto tvrdenie žalobkyne je pravdivé, avšak takéto konanie súdneho exekútora nie je nesprávnym úradným postupom, ale len chybou v písaní spôsobenou ľudskou činnosťou. Navyše súdny exekútor v krátkej dobe (35 dní) napravil túto chybu v písaní v Príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008, keď už 14.1.2009 vydal Opravný príkaz na začatie exekúcie, v ktorom opravnom príkaze na začatie exekúcie už správne uviedol, že vydáva príkaz na začatie exekúcie mimo iného i na vymoženie 10 % úroku mesačne zo sumy 1.161,79 eura od 18.2.2008 do zaplatenia. Tiež žalobkyňa poukazovala na to, že súdny exekútor zadal nesprávne úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu vykonávajúcu zrážky z dôchodku povinnej, keď pre toto tvrdenie žalobkyne platí to isté, čo je uvedené vyššie v tomto odseku. Napokon táto chyba v písaní ani nespôsobila žiadnu škodu žalobkyni, nakoľko zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané až do jej smrti bez prerušenia a chyby v písaní boli včas zistené a súdnym exekútorom odstránené.

V poslednej rade žalobkyňa poukazovala na to, že súdny exekútor prihlásil pohľadávku žalobkyne vymáhanú v exekučnom konaní do dedičského konania po povinnej, ale toto prihlásenie pohľadávky sa neobjavilo v zápisnici o šetrení majetku. Zo skutkových zistení vyplynulo, že súdny exekútor Listom zo dňa 27.9.2010 prihlásil pohľadávku do dedičského konania po povinnej, ktoré prihlásenie pohľadávky do dedičského konania bolo notárke doručené 30.9.2010. Toto konanie súdneho exekútora je v súlade so zákonom, jedná sa o štandardný postup v prípade úmrtia povinnej osoby a pohľadávka bola prihlásená riadne a včas. Súdny exekútor už nemá vplyv na priebeh dedičského konania, zisťovanie majetku poručiteľky a na výsledok dedičského konania. Napokon dedičské konanie po poručiteľke bolo skončené pre jej nemajetnosť, s ktorým výsledkom dedičského konania nemá súdny exekútor nič spoločné, keďže sa jedná o samostatné konanie, ktorého účelom je úprava vzájomných pomerov medzi účastníkmi konania o prejednanie dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je žaloba neopodstatnená, keďže požiadavka žalobkyne nemá oporu v hmotnom práve, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa súdny exekútor dopustil tvrdeného nesprávneho postupu. Vzhľadom na výsledky dokazovania dospel súd k záveru,

že nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je dôvodný, nakoľko nedošlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti štátu, t. j. objektívne chýba existencia nesprávneho úradného postupu a uplatnený nárok na náhradu škody nebol predbežne prejednaný s príslušným orgánom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu výslovne neuplatnila, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Vytýkala prvostupňovému súdu, že ak sa rozhodol odkloniť od ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., musí to vo výroku uviesť a náležite odôvodniť a pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval to čoho sa žalobou skutočne domáha. Namieta, že v žiadnom prípade neurobila ústne do zápisnice dňa 29.04.2012 opravu žaloby ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku na strane jedna v treťom riadku. Ani v zápisnici z pojednávania z 29.04.2014 sa takýto záznam nenachádza. K predvolaniu vo veci o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na deň 29.04.2014 bol aj pripojený list, aby prišla nahliadnuť do exekútorského spisu JUDr. Dušana Noskoviča č. EX 814/2008 ako aj do exekučného spisu Okresného súdu Pezinok spis. zn. a do dedičského spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. . Tento postup považuje prinajmenšom za neštandardný. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nenachádzajú skutočnosti, že Okresný súd Trnava uznesením v danej veci vydaným 12.10.2012 návrh na prerušenie konania vo veci o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zamietol a po podaní odvolania toto uznesenie Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -128 z 29.11.2013 potvrdil. Ďalej uviedla, že právna zástupkyňa žalobkyne poslala 23.04.2014 teda tesne pred pojednávaním 29.04.2014 e-mail, ktorého prílohou bolo aj doplňujúce vyjadrenie žalovanej zo 17.04.2014, stanovisko k sťažnosti exekútorského úradu JUDr. Dušana Noskoviča zo dňa 01.12.2011 adresované Slovenskej komore exekútorov, pričom uviedla, že toto stanovisko súdneho exekútora nebolo žalobkyne doručené a rovnako ani jej právnemu zástupcovi. Žalobkyňa poslala 28.04.2014 teda deň pred pojednávaním e-mailom zástupkyne žalovanej a okresnému súdu reakciu spolu s prílohou a vyjadrením sociálnej poisťovne a na pojednávaní očakávala už len vydanie zastavujúceho rozhodnutia z dôvodu nedržania podmienky predbežného prerokovania nároku. Uviedla, že celá súvisiaca procesná situácia v tomto konaní na prvostupňovom súde do pojednávania vytýčeného na 29.04.2014 bola vedená ako žaloba o náhradu škody spôsobená nesprávnym úradným postupom. Ďalej tvrdila, že na pojednávaní 29.04.2014 žiadala zaprotokolovať do zápisnice, že originál svojho podania predloží dodatočne, súd odmietol prevziať do spisu originál e-mailu, preto musela text e-mailu zaprotokolovať v časti práva záverečnej reči. Po prevzatí predmetného rozsudku zistila, že v odôvodnení sa uvádza, že na pojednávaní dňa 29.04.2014 žalobkyňa v rámci jej prednesu uviedla, že podáva návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci po nadobudnutí právoplatnosti zastavujúceho uznesenia a spolu s rozsudkom bolo žalobkyni doručené aj podanie Okresného súdu Trnava Ministerstvu spravodlivosti ako postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 05.05.2014 teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozsudku ktorý žalobkyňa prevzala až dňa 09.05.2014. Týmto postupom súd chcel zrejme napomôcť súdnemu exekútorovi prerušiť plynulé, nepretržité domáhanie sa práva o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom bez prestávky od 14.01.2012 a zároveň aj zastaviť zo strany žalovanej ako predčasne podanú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže rozsudok v danej veci prevzala 09.05.2014 a v čase napísania upovedomenia ešte rozsudok nebol právoplatný. Súčasťou odvolania bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia a to na zrušenie predmetného upovedomenia Krajským súdom v Trnave, ktoré vydal Okresný súd v Trnave 05.05.2014, nakoľko žalobkyne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a škody, ak Ministerstvo spravodlivosti začne konať a zároveň žiadala Krajský súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava v danej veci. Súd prvého stupňa uznesením č. k. -198 zo dňa 11.07.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.08.2014.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 387,45 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla, predstavuje zbytok nevymoženej istiny vo výške 387,45 eur, úrok vo výške 10 % mesačne zo sumy 1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia, súdny poplatok z rozkazného konania vo výške 69,71 eur a poplatok za exekúciu vo výške 16,60 eur. Nesprávneho úradného postupu sa exekútor dopustil tým, že nezriadil záložné právo na nehnuteľnosť povinnej, keď žalobkyňa ústne žiadala o zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, bola o tom spísaná aj zápisnica na exekútorskom úrade pracovníkom exekútora. Rovnopis tejto zápisnice si žalobkyňa nevzala a v exekútorskom spise sa nenachádza. Nesprávny úradný postup podľa žalobkyne spočíval v tom, že exekútor v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008 nesprávne uviedol, že príkaz na začatie exekúcie je na vymoženie 10 % úroku z omeškania mesačne od 18.2.2008 z 1.161,79 eur do zaplatenia a následne opravil príkaz na začatie exekúcie dňa 14.1.2009, kde už správne uviedol, že príkaz na začatie exekúcie je na vymoženie 10 % úroku mesačne od 18.2.2008 zo sumy 1.161,79 eura do zaplatenia. Ďalej exekútor pochybil v tom, že nesprávne zadal úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu. Tiež nesprávny postup exekútora spočíval v tom, že odmietol so žalobkyňou spísať úradný záznam, že v spise chýbajú listiny. Súdny exekútor poslal prihlásenie pohľadávky notárovi, ale neobjavilo sa to v zápisnici o predbežnom šetrení majetku. Dňa 7.11.2011 žalobkyňa zistila, že v exekútorskom spise chýba prihláška do dedičského konania, úradné záznamy o jej návštevách a návšteve vnuka povinnej, doručenky a dohoda o zriadení záložného práva. Dňa 8.11.2011 žalobkyňa podala žiadosť o vykonanie dohľadu a previerku exekútorského spisu na Slovenskú exekútorskú komoru a účinky podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak boli zachované, nakoľko Slovenská komora exekútorov mala jej žiadosť zaslať na príslušný orgán. Táto škoda vznikla žalobkyni smrťou povinnej, keďže nebola zabezpečená jej pohľadávka voči povinnej. O vzniku škody sa žalobkyňa dozvedela v septembri 2010, keď prestali byť žalobkyni posielané zrážky z dôchodku povinnej, resp. keď na dome videla inzerát na predaj domu, v ktorom povinná bývala a bolo to v novembri 2010.

Prvostupňový súd vychádzal správne z predpokladu, že obligatórnou podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné prerokovanie nároku a poškodený, t. j. žalobkyňa, sa môže nároku domáhať na súde až keď príslušný orgán jej nárok neuspokojí do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. V prípade podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má príslušný orgán zákonnú lehotu 6 mesiacov od prijatia žiadosti, aby uplatnený nárok uspokojil alebo písomne oznámil poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. V čase rozhodovania prvostupňového súdu ešte neuplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia tejto žiadosti vznesenej na pojednávaní dňa 29.4.2014, preto žaloba je predčasná.

Prvostupňový súd sa v ďalšom zaoberal aj dôvodmi žaloby, ktorými žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup a správne vychádzal z predpokladu, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnou

zodpovednosťou. Právna teória určila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ škoda a 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Uvedené základné zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevzniká. Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý súd prvého stupňa správne aplikoval na daný prípad.

Bolo preto dôvodným zaoberať sa otázkou danosti zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danej veci je potrebné vychádzať z definovania nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom podľa ust. § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Za nesprávny úradný postup možno považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania úradu. Samotný názov nesprávny úradný postup nie je práve najvhodnejší, pretože sa nemyslí jeho nevhodnosť a neúčelnosť. O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s právnou úpravou. Pojem „nesprávny úradný postup“ je potrebné chápať ako nezákonný úradný postup štátneho orgánu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Naopak správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Odvolací súd podporne poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie).

Keďže žalobkyňa počas konania nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany dotknutých orgánov, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Výškou škody vzniknutej žalobkyne sa súd nezaoberal, keďže v konaní bolo potrebné preukázať všetky predpoklady pre priznanie nároku súčasne. Ak nebol preukázaný jeden z predpokladov, resp. dva (keď neexistuje nesprávny úradný postup, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody), preukazovanie výšky škody by bolo nadbytočným a nehospodárnym.

V otázke skúmania danosti príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (publikovaný pod č. 2 ZSP 1/2008), podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) sa v právnej teórii definuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992). Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.

Súd prvého stupňa dostatočne podrobne preskúmal úradný postup orgánov, ktorých postup žalobkyňa namietala, a dospel k správnemu záveru, že zo strany napadnutých orgánov nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Čo sa týka postupu súdneho exekútora žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor nezriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej, napriek jej žiadosti o jeho zriadenie vo forme úradného záznamu v spise súdneho exekútora, ktorý úradný záznam mal byť zo spisu súdneho exekútora odstránený. V zmysle § 167 ods. 2 Exekučného poriadku je možné zriadiť exekučné záložné právo len na návrh oprávneného a existencia takéhoto návrhu nebola v konaní preukázaná. Žalobkyňa tvrdila, že takýto návrh uplatnila u zamestnanca súdneho exekútora, avšak na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, keď v celom spise súdneho exekútora sa takýto úradný záznam nenachádza. Tiež žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor s ňou odmietol spísať úradný záznam, že v spise chýbajú listiny. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že nesprávny úradný postu súdneho exekútora spočíval v tom, že v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008 súdny exekútor nesprávne uviedol, že uvedený príkaz na začatie exekúcie je okrem iného na vymoženie 10 % úroku z omeškania mesačne zo sumy 1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia, keď správne sa jednalo o 10 % úrok. Toto tvrdenie žalobkyne prvostupňový súd vyhodnotil ako pravdivé, avšak takéto konanie súdneho exekútora nie je nesprávnym úradným postupom, ale prestavuje len chybu v písaní. Navyše súdny exekútor v krátkej dobe - 35 dní napravil túto chybu v písaní v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008, keď už 14.1.2009 vydal opravný príkaz na začatie exekúcie, v ktorom opravnom príkaze na začatie exekúcie už správne uviedol, že vydáva príkaz na začatie exekúcie okrem iného i na vymoženie 10 % úroku mesačne zo sumy 1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa dôvodila, že súdny exekútor zadal nesprávne úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu vykonávajúcu zrážky z dôchodku povinnej, keď pre toto tvrdenie žalobkyne platí to isté, čo je uvedené ohľadom chyby v písaní v príkaze na začatie exekúcie. Napokon táto chyba v písaní ani nespôsobila žiadnu škodu žalobkyni, nakoľko zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané až do jej smrti bez prerušenia a chyby v písaní boli súdnym exekútorom odstránené. Napokon žalobkyňa poukazovala na to, že súdny exekútor prihlásil pohľadávku žalobkyne vymáhanú v exekučnom konaní do dedičského konania po povinnej, ale toto prihlásenie pohľadávky sa neobjavilo v zápisnici o šetrení majetku. Súdny exekútor listom zo dňa 27.9.2010 prihlásil pohľadávku do dedičského konania po povinnej, ktoré prihlásenie pohľadávky do dedičského konania bolo notárke doručené 30.9.2010. Uvedené konanie súdneho exekútora prvostupňový súd posúdil ako súladné so zákonom, išlo o štandardný postup v prípade úmrtia povinnej osoby a pohľadávka bola prihlásená riadne a včas. Správne prvostupňový súd dodal, že súdny exekútor nemá žiaden vplyv na priebeh dedičského konania, zisťovanie majetku poručiteľky a na výsledok dedičského konania. Dedičské konanie po poručiteľke bolo skončené pre jej nemajetnosť, s ktorým výsledkom dedičského konania nemá súdny exekútor nič spoločné, keďže sa jedná o samostatné konanie, ktorého účelom je úprava vzájomných pomerov medzi účastníkmi konania o prejednanie dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve.

V odvolaní žalovaná namieta, že v žiadnom prípade neurobila ústne do zápisnice dňa 29.04.2012 opravu žaloby ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku na strane jedna v treťom riadku, ani v zápisnici z pojednávania z 29.04.2014 sa takýto záznam nenachádza. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní dňa 29.4.2015 vyplýva, že žalobkyňa opravila označenie žalovanej v jej návrhu tak, že žalovanou je Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ďalej žalobkyňa namieta, že v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec neuvádza skutočnosť, že Okresný súd Trnava uznesením v danej veci vydaným 12.10.2012 návrh na prerušenie konania vo veci o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom zamietol a po podaní odvolania toto uznesenie Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -128 z 29.11.2013 potvrdil.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa názoru odvolacieho súdu neuvedenie procesného postupu týkajúceho sa právoplatného zamietnutia návrhu na prerušenie konania v odôvodnení rozhodnutia neviedlo k porušeniu žiadnych procesných práv žalobkyne. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých zákonných podmienok, ktoré by zakladali zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., nebolo možné jej žalobe priznať úspech, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, aj v časti náhrady trov konania ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnej žalobkyne. Keďže ale žalovaná si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej odvolacím súdom náhrada priznaná.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.