Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v spoločnom konaní, v právnej veci navrhovateľa: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX K., občan SR, zast.: JUDr. Ivana Sláviková, advokátka so sídlom Savoy Offices, Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti odporkyni: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. Š. XXX/X, XXX XX T., občianka SR, zast.: JUDr. Ingrid Zlochová, advokátka so sídlom Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a v právnej veci odporkyne: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. Š. XXX/X, XXX XX T., občianka SR, zast.: JUDr. Ingrid Zlochová, advokátka so sídlom Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, proti navrhovateľovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX K., občan SR, zast.: JUDr. Ivana Sláviková, advokátka so sídlom Savoy Offices, Mostová 2, 811 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Návrh o uloženie povinnosti odporkyni vypratať si osobné veci z nehnuteľnosti zapísanej ako rodinný dom súpisné č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. 428/2, katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O., zapísaný na LV č. XXXX s a z a m i e t a.

II. Odporkyňa, X. Š.I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q.. Y.. Š. XXX/X, XXX XX T. j e s p o l u v l a s t n í k o m rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“, parcela č. 428/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O. v spoluvlastníckom podiele 1.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni k rukám advokáta: JUDr. Ingrid Zlochová, Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom dňa 03.01.2014, zmeneným dňa 03.06.2015 domáhal uloženia povinnosti odporkyni vypratať si osobné veci z nehnuteľnosti zapísanej ako rodinný dom súpisné č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. 428/2, katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O., zapísaný na LV č. XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že je vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho na parcele č. 428/2, katastrálne územie T., obec T.. Pozemok parc. č. 425/2, 428/1,428/2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2009, na kúpu pozemku použil finančné prostriedky zo stavebného úveru Prvej stavebnej sporiteľne. Na stavbu rodinného domu si zobral úver z Tatra banky a.s. vo výške 64.000,- eur, mesačná splátka úveru je vo výške 342,92 eur , ktorú pravidelne platí. Spolu s odporkyňou od polovice roku 2002 do augusta 2010 býval v jej byte na adrese jej trvalého pobytu, t.j. Q.. Y.. Š. XXX/ X, T.. Následne, po nezhodách okolo bývania mali častejšie partnerské problémy. Keďže daný byt dala do podnájmu kolegovi z práce (stav trvá až do dnes) a dala odtiaľ presťahovať všetky veci aj jeho osobné do domu jej sestry, (kde neskôr spoločne bývali) bez toho aby súhlasil, ba dokonca bez toho

aby danú vec vôbec, čo i len s ním vopred riadne prediskutovala. Jej cieľom bolo prinútiť navrhovateľa takýmto spôsobom rýchlejšie postaviť dom navrhovateľa, kde chcela bývať opäť napriek námietkam a nesúhlasu navrhovateľa ešte pred jeho riadnym skolaudovaním. Daným skutočnostiam sa jej nakoniec v záujme udržať si rodinu a teda najmä pred dobro a blahobyt dcéry podrobil. Fyzicky a slovne na neho útočí na jeho pozemku, v jeho dome, s cieľom vyprovokovať ho k fyzickému útoku na jej osobu, aby ho mohla udať na políciu a zbaviť sa ho tak. Preto chodí k sebe domov len v čase, keď sa tam ona nenachádza. Odporkyňa v súčasnosti býva v uvedenom rodinnom dome so spoločnou mal. dcérou O. V., nar. XX.XX.XXXX a jej dcérou L. nar. XX.XX.XXXX z predchádzajúceho vzťahu. Odporkyňu viackrát ústne vyzýval, aby sa z uvedeného rodinného domu vysťahovala, keďže k uvedenému domu nemá žiadne vlastnícke právo, čo ona odmietala. Následne ju teda písomnou výzvou zo dňa 26.12.2013 vyzval na opustenie predmetnej nehnuteľnosti do 31.12.2013 a výzvu jej zaslal na adresu trvalého bydliska. Odporkyňa predmetný dom neopustila, ani si neodniesla svoje osobné veci.

Odporkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2014, zmeneným dňa 03.06.2015 domáha určenia, že je spoluvlastníkom rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“, parcela č. 428/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O. v spoluvlastníckom podiele 1.

Súd tieto veci Uznesením Okresného súdu č. kon. -30 zo dňa 07.04.2014 spojil na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie vecí bude ďalej vedené pod sp. zn. .

Odporkyňa vo svojom návrhu uviedla, že s navrhovateľom ako druh a družka žili v spoločnej domácnosti po dobu trinástich rokov pred podaním tohto návrhu a majú spoločne dieťa, dcéru O.. Odporkyňa a navrhovateľ sa dohodli na výstavbe rodinného domu v obci T., kde spolu žili, a to na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 428/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O., ktorého vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 je navrhovateľ. Vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľa a odporkyne a úspory odporkyňa a navrhovateľ v čase plánovania a začatia výstavby rodinného domu, boli za účelom financovania výstavby rodinného domu zobrať úver od finančnej inštitúcie poskytujúcej takúto službu. Príslušná finančná inštitúcia Tatra banka, a.s. podmienila poskytnutie finančných prostriedkov tým, že bude vystavaná aspoň základová doska rodinného domu. Zároveň informovali navrhovateľa a odporkyňu, že lepšie podmienky a vyššiu sumu finančných prostriedkov budú môcť poskytnúť v prípade, že úverovým dlžníkom bude len navrhovateľ a nie aj odporkyňa. Nakoľko navrhovateľ a odporkyňa nemali vlastné finančné prostriedky v dostatočnej výške na vybudovanie základovej dosky, dohodli sa, že odporkyňa si vezme úver v nižšej sume na seba, a to konkrétne vo výške 10 000,- €, z ktorých vybudujú základovú dosku a navrhovateľ si zoberie úver od finančnej inštitúcie Tatra banka, a.s. na sumu vo výške 10 000,- € a tú použijú na dobudovanie hrubej stavby a celkového vybavenia rodinného domu s tým, že ako zábezpeka pre finančnú inštitúciu Tatra banka, a.s. bude slúžiť záložné právo na záloh tvoriaci rozostavaný rodinný dom a pozemok parc. č. 428/2. Tatra banka, a.s. zároveň požadovala, aby vlastníkom pozemku parc. č. 428/2 bol len navrhovateľ a stavebníkom rodinného domu tiež len navrhovateľ, nakoľko pozemok parc. č. 428/2 a rozostavaný rodinný dom mali tvoriť a aj tvoria predmet záložného práva v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s. na základe záložnej zmluvy, ktorého vklad bol povolený príslušným úradom dňa 31.10.2012, čo je zrejmé z výpisu z LV č. XXXX. Zároveň sa dohodli, že odporkyňa spolu s ich spoločnou dcérou O. V. a dcérou L. Š. (z predchádzajúceho manželstva, ktoré zaniklo rozvodom predtým, ako začali navrhovateľ a odporkyňa spolu žiť ako druh a družka v spoločnej domácnosti) budú oprávnené v plnom rozsahu užívať rodinný dom v akomkoľvek štádiu, budú tam mať vedený trvalý pobyt po ukončení výstavby a kolaudácii rodinného domu a zároveň vykonajú všetky potrebné úkony, aby bola aj navrhovateľka zapísaná ako podielový spoluvlastník rodinného domu v spoluvlastníckom podiele zodpovedajúcom finančným prostriedkom, ktoré navrhovateľka investovala, resp. investuje zo svojich vlastných finančných prostriedkov do výstavby rodinného domu a ako aj jej vlastnej práci na výstavbe rodinného domu. Časť dohody navrhovateľa i odporkyne týkajúca sa získania finančných prostriedkov prostredníctvom úverov bola naplnená, odporkyňa podpísala úverovú zmluvu s finančnou inštitúciou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a splnila všetky podmienky úverovej zmluvy na čerpanie úveru a získané finančné prostriedky použila v celom rozsahu na úhradu nákladov na výstavbu základovej dosky rozostavaného rodinného domu, a to úhradou v hotovosti spoločnosti X. Š., T., ktorá základovú dosku rozostavaného rodinného domu vybudovala. Navrhovateľ uzavrel úverovú zmluvu ako aj záložnú zmluvu s finančnou inštitúciou Tatra banka, a.s. a získané finančné prostriedky použil aj za účelom dobudovania

rodinného domu. Stavebné povolenie bolo vydané príslušným stavebným úradom len na meno odporcu ako stavebníka rodinného domu na pozemku parc. č. 428/2. Okrem vyššie uvedeného odporkyňa použila vlastné finančné prostriedky za účelom úhrady stavebného materiálu potrebného za účelom vybudovania rodinného domu vo výške celkovo cca 5076,- €, úhrady ceny za okná a ich montáž v rodinnom dome vo výške 3628,94 €. Zároveň sa na prácach na vybudovaní rodinného domu, na ktoré boli oprávnení, zúčastnila sama odporkyňa, rodina odporkyne, najmä otec odporkyne, a to bez nároku na odmenu (napr. otec kopal jamu cez cestu s povolením od príslušných úradov za účelom zavedenia prípojky na inžinierske siete, staval múry, komín, krov, atď.), veľa stavebného materiálu bolo stavebného materiálu bolo odporkyni poskytnutých darom alebo za nižšiu cenu od známych odporkyne obchodujúcich v oblasti podnikania - stavebníctvo. Súčasne poukazuje odporkyňa na skutočnosť, že mnoho položiek tvoriacich vybavenie rodinného domu, ako kuchynská linka, postele, nábytok bolo zakúpených z finančných prostriedkov, ktoré spolu šetrili navrhovateľ a odporkyňa a ktoré si ukladali v hotovosti na nimi dohodnuté miesto v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ v októbri 2013 opustil spoločnú domácnosť, rozhodol sa ukončiť spolužitie s odporkyňou. Navrhovateľ ústne ako aj písomne žiada odporkyňu, aby opustila rozostavaný rodinný dom, aby si vypratala svoje veci z rozostavaného rodinného domu, ktorý označuje ako výlučne svoj a prestala neoprávnene užívať rozostavaný rodinný dom. Odporkyňu spolu s dcérami dňa 13.11.2013 uprostred noci cca o pol jednej vyhodil v noci v nočnom úbore z rozostavaného rodinného domu a odporkyňa bola nútená uprostred noci hľadať náhradné ubytovanie, ktoré jej poskytla sestra Q. Q.. Navrhovateľ sa nestará, nezaujíma o údržbu rozostavaného rodinného domu, ktorú zabezpečuje v celom rozsahu odporkyňa. Navrhovateľ týmto konaním porušil dohodu s odporkyňou z obdobia pred začatím výstavby rodinného domu a uviedol odporkyňu do omylu, v dôsledku ktorého odporkyňa súhlasila a vykonala potrebné úkony k tomu, aby bol odporca zapísaný ako jediný stavebník a tým aj vlastník rodinného domu. Nakoľko odporkyňa použila vlastné finančné prostriedky na vybudovanie základovej dosky rozostavaného rodinného domu, ako aj na nákup stavebného materiálu, jednotlivých súčastí vybavenia rodinného domu, a taktiež sa podieľala vlastnou prácou (sama, či prostredníctvom svojej rodiny) na vybudovaní rozostavaného rodinného domu aj napriek skutočnosti, že nie je v stavebnom povolení vedená ako stavebník rodinného domu, je v súlade s Občianskym zákonníkom a ustálenou súdnou praxou oprávneným spoluvlastníkom rozostavaného rodinného domu v spoluvlastníckom podiele zodpovedajúcom pomeru v akom sa odporkyňa podieľal na výstavbe rodinného domu. Aj keď neexistuje písomná dohoda o tom, že spoločnou činnosťou účastníci mienili nadobudnúť sporný dom do spoluvlastníctva, každý v jednej polovici, ústne sa na tom dohodli, čo môžu potvrdiť aj svedkovia. Aj z konkludentných činov účastníkov vyplýva, že predmetný dom mienili nadobudnúť spoločnou činnosťou a investíciami do podielového spoluvlastníctva, každý rovným dielom. Odporkyňa navrhla navrhovateľovi riešenie situácie dohodou, o riešenie veci dohodou navrhovateľ nejaví záujem. Z tohto dôvodu je odporkyňa nútená riešiť predmetnú vec súdnou cestou a podať návrh o určenie vlastníckeho práva k rodinného domu v zodpovedajúcom spoluvlastníckom podiele 1-ica.

Súd okrem dokazovania výsluchom navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedkov: Q. Q., X. Q., X. Q., A. V., X. V.Í., J. Z., A. P., P. Q., H.. X. O., Q. F., X. Š. doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami, a to: návrh č.l. 1-2, mail č.l. 3, podacie lístky č.l. 4-5, výzva navrhovateľa zo dňa 26.12.2013 č.l. 6, zmluva o účelovom splátkovom úvere č. 2011138680 zo dňa 03.01.2012 č.l. 7-14, kúpna zmluva zo dňa 10.02.2009 č.l. 15-19, výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. 20-21, vyjadrenie PZ odporkyne k žalobe zo dňa 13.02.2014 č.l. 36-39, zaslanie listinných dôkazov PZ odporkyne zo dňa 11.09.2014 č.l. 56-58, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.07.2011 č.l. 59-65, rozpis prác a materiálu č.l. 66-69, doklad Slovenskej sporiteľne zo dňa 02.08.2011 č.l. 79, podanie Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.05.2011 č.l. 80, robota podlahovka č.l. 81, dodací list č. 7122595 č.l. 82-83, materiál č.l. 84, Dohoda o ukončení Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 07.03.2013 č.l. 85, podanie č.l. 86, čestné prehlásenia č.l. 87-90, dodací list č. 1 zo dňa 14.04.2012 č.l. 91, dodací list č. 2 zo dňa 14.09.2012 č.l. 92, dodací list č. 1 zo dňa 28.09.2012 č.l. 93, dodací list č. 2 č.l. 94, čestné prehlásenia č.l. 95-108, pokladničné doklady č.l. 109-115, cenová ponuka CP INT DAM 507/2013 č.l. 116-117, pokladničné doklady č.l. 118, V. písal č.l. 119, výpisy z účtu z VÚB Banky č.l. 120-124, dodací list č. 1 zo dňa 28.09.2012 č.l. 125, dodací list č. 2 č.l. 126, dodací list č. 1 zo dňa 14.04.2012 č.l. 127, dodací list č. 2 zo dňa 14.09.2012 č.l. 128, pokladničné doklady č.l. 129, faktúra č. 131N01623 č.l. 130, dodací list zo dňa 26.09.2011 č.l. 131, dodací list č.l. 132, dodací list zo dňa 14.04.2012 č.l. 133, dodací list zo dňa 03.08.2012 č.l. 134, pokladničné doklady č.l. 135-141, podanie Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 13.10.2014 č.l. 154, zoznam dokladov účelového použitia č.l. 155-158, pokladničné doklady č.l. 159-163, faktúra č. 20110323 č.l. 164, pokladničný doklad č.l. 165, podanie zo dňa 15.08.2011 č.l. 166, pokladničné doklady č.l. 167-170, príjmový pokladničný doklad

a faktúra č. 110100024 č.l. 171, faktúra č. 110100024 č.l. 172-173, pokladničné doklady č.l. 174-179, vyjadrenie PZ odporkyne zo dňa 06.11.2014 č.l. 181-182, podanie PZ odporkyne zo dňa 24.11.2014 č.l. 208-209, podanie Obce T. zo dňa 26.11.2014 č.l. 210, spisový materiál vo veci stavebného konania č. 876/2010-povolenia stavby rodinného domu na par. č. 428/2 č.l. 211-239, podanie Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 27.11.2014 č.l. 241, žiadosť o úver so záložným právom na nehnuteľnosť alebo hnuteľným zabezpečením zo dňa 07.07.2011 č.l. 242-243, podanie odporkyne zo dňa 10.12.2014 č.l. 259, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 27.07.2011 č.l. 260, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 14.09.2011 č.l. 261, doklady Slovenskej sporiteľne č.l. 262, zmluva o stavebnom sporení č. 2826223 1 03 zo dňa 06.07.2011 č.l. 263, vyjadrenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 15.12.2014 č.l. 280, podanie PZ navrhovateľa zo dňa 05.01.2015 č.l. 281, podanie PZ navrhovateľa zo dňa 15.05.2015 č.l. 295, ročné zúčtovania preddavkov na daň č.l. 296-300, podanie PZ navrhovateľa zo dňa 22.05.2015 č.l. 303, oznámenie o vyplatení poistného plnenia č.l. 304, výpisy z účtu č.l. 305-306, podanie PZ odporkyne č.l. 308-308A, fotografie č.l. 309-312, oznámenia o vyplatení finančných prostriedkov č.l. 313-314, dohoda o ukončení Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty č.l. 315, stav na účte k 29.07.2011 č.l. 316-317, doklady Slovenskej sporiteľne č.l. 318, Zmluva o stavebnom sporení č. 2826223 1 03 č.l. 319, podanie odporkyne zo dňa 26.05.2015 č.l. 320, doklady zo Slovenskej sporiteľne č.l. 321, oznámenia o vyplatení finančných prostriedkov č.l. 322-323, výpis z účtu č.l. 327, prehľad transakcií od 14.09.2011 do 14.09.2011 č.l. 328, Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 05.11.2013 č.l. 329-333, doklady z prílohovej obálky na č.l. 269: Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 06.04.2011, objednávka na okná, Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.07.2011, potvrdenie ORPZ zo dňa 25.04.2014, 17 listov bloku, pokladničné doklady, cenová ponuka a pokladničné doklady, Rozhodnutie o určení súpisného čísla budovy zo dňa 21.11.2013, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 23.10.2013, listinami pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. a .

Odporkyňa pri výpovediach uviedla, že V. žil u nej v byte 12 rokov hneď z vojny. Bola už vtedy zamestnaná. Keďže bola rozvedená a mala dvojročné dieťa a V. matke aj rodičom sa to nepáčilo, zastavovali ju na ulici a sa jej rôznymi spôsobmi vyhrážali. V. sa aj napriek tomu rozhodol že bude žiť s ňou a s jej dvojročným dieťaťom. Keďže 12 rokov bývali v jej 2-izbovom byte a narodila sa im ďalšia dcéra O., tak premýšľali nad možnosťou že si zabezpečia buď väčší byt alebo začnú stavať dom. Keďže mali každý svoje úvery, V. na auto, ona na prerábku bytu, pretože žili ako druh a družka, tak sa rozhodli že si nájdu väčšie a lepšie bývanie ktoré im bude vyhovovať ako pre 4-člennú rodinu. Zháňali si najskôr vhodný pozemok a neskôr ako navrhovateľ sám tvrdí, na jej naliehanie si musela zobrať úver vo výške 10 000,- eur na základovú dosku, pretože inak by navrhovateľovi úver nedali, pretože mal už úvery predtým ktoré si prefinancovával a podmienkou aby mohol dostať úver v Tatra banke bolo práve vyhotovenie základovej dosky. Tento úver boli si navýšiť v Prvej stavebnej sporiteľni o 10 000,- eur a na základe tohto mu mala Tatra banka schváliť úver aby mohli pokračovať vo výstavbe ich spoločného rodinného domu. Tento úver im schválili, pánovi Š. vyplatila 10 000,- eur aby mohol začať s výstavbou základovej dosky. Navrhovateľovi schválili úver až v januári 2012. Na jar začali, keďže nebolo vhodné počasie, s výstavbou na základe schválených peňazí ktoré im dávali na viac častí. V 2012 prvý krát s deťmi v rozostavanom rodinnom dome spala ako prvá. Po celú túto dobu bývali u jej sestry Q. Q.. Jej otec, rodinní známi a priatelia im pomáhali s výstavbou rodinného domu finančne, materiálne. Len za tým účelom, že spolu tam s deťmi budú mať trvalý pobyt a bude spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Na rozdiel od navrhovateľa každý deň bola na tejto stavbe, zabezpečovala všetko potrebné ohľadom tejto stavby, starala sa o stravu pre robotníkov, nakupovala stavebný materiál a starala sa okrem toho ešte o dve deti. V októbri 2013 jej navrhovateľ oznámil, že si našiel inú známosť, s ktorou bude šťastnejší ako s ňou a odvtedy ich začal z domu vyhadzovať a nebola s ním iná dohoda. Začal vyhlasovať že ho chcela zabiť, že mu ukradla veci, čo bolo práve naopak. Všetko čo robila a investovala do tohto domu robila, aby bola spoluvlastníčkou tohto domu. Na otázku ako došlo medzi ňou a navrhovateľom k dohode o výstavbe rodinného domu na pozemku parc. č. 428/2, k.ú. T. a aby popísala okolnosti uzatvorenia tejto dohody a podmienky tejto dohody uviedla, že keď chceli začať stavať, nemali vlastné finančné prostriedky a vtedy žili ako druh a družka. S tým, že po dokončení tohto domu, po kolaudácii sa prepíše polovica domu na ňu a na deti a takisto si tam prepíšu trvalé pobyty. Na jar v roku 2011 ako sa presťahovali k sestre a plánovali výstavbu tejto nehnuteľnosti. Dohodli sa pred výstavbou tohto rodinného domu. Preto všetky peniaze aj všetko investovala. Konkretizovali sme ohľadom stavby veci, financií. Svedkom tejto dohody boli jej matka, sestra, otec, kolegovia v robote, všetci známi o tomto vedeli, celá jej rodina, preto jej finančne aj materiálne pomáhali. Výstavba rodinného domu sa začala v júli v roku 2011. Nepožiadala osobne o vydanie stavebného povolenia na tento rodinný dom, spolu len konzultovali. Osobne išiel len V.. Nepodala žiadosť o vydanie stavebného povolenia

spolu s navrhovateľom, pretože bola vtedy v práci. Konzultovali to s pánom O. ktorý im projektoval, bola s kolegyňou za pani O. riaditeľkou katastra vybavovať ohľadom katastra. Takisto bola za pánom Š., ktorý im vyhotovoval základovú dosku. Nevie presne kedy bolo vydané stavebné povolenie. Hneď ako bolo vydané začal pán Š. s výstavbou základovej dosky. Navrhovateľ jej povedal, že je vydané stavebné povolenie, že môžu začať. Ku skutočnosti že sa s navrhovateľom dohodla ako tvrdí že bude spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti a bude tu mať trvalý pobyt je viedlo, to že spolu žili, plánovali niečo do budúcna pre nich. Určitý čas chceli predať pozemok na ktorom je postavená stavba, pozerali rodinný dom v O.. Vlastníkom pozemku na ktorom stojí rodinný dom je V.Í. Q.. Aj tento pozemok spolu riešili. Nikdy neriešili čo je moje a čo tvoje. Súvislosti s výstavbou rodinného domu, konkrétne to že tento bude stáť na pozemku ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa s navrhovateľom neriešila. Domáha sa spoluvlastníckeho podielu 1 preto, že sa takto dohodli vtedy na začiatku že dom bude aj jej. Dokonca rozmýšľali, že predajú byt a tiež všetky peniaze do tohto investujú. Nevlastnila s navrhovateľom žiadny byt. Na otázku kde konkrétne sa ona dohodla s navrhovateľom na tejto dohode, uviedla doma. V tom čase bývali u sestry pred výstavbou a to vtedy považovala za ich domov. Na otázku aby uviedla kto konkrétne počul že sa s navrhovateľom bavila že dom bude aj jej uviedla, X. Q., X.K. Q., to sú moji rodičia, sestra Q. Q., jej muž W. Q., v práci všetci kolegovia, moje kamarátky, kamaráti navrhovateľa, V. E., A. Z., P. Q., A. Ž., I. W., J. Z.Á.. Na otázku aby uviedla ako sa o tejto dohode dozvedeli známi keď oni neboli prítomní u nich doma uviedla „Povedali sme im to my.“ Na otázku aby uviedla ako to mohli vedieť osoby ktoré navrhovateľ nepozná napr. kolegovia v práci, odporkyňa uviedla, že tým to povedala ona. Časový horizont od vydania stavebného povolenia do začatia stavby je Dva, tri mesiace, nevie presne, hneď ako jej nabehlo 10 000,- eur ktoré si vybavovala za účelom stavby základovej dosky z Prvej stavebnej sporiteľne, pretože ináč by neschválili úver navrhovateľovi. Nebola podaná žiadosť Prvej stavebnej sporiteľni na vyplatenie zvyšku peňazí ktoré zostali po vyplatení v prospech úverovej zmluvy s Prvou stavebnou sporiteľňou. Nevie presne odkedy je navrhovateľ vlastníkom pozemku pod rodinným domom, v roku 2007. Netvrdila že navrhovateľ musí byť vlastníkom pozemku, ale nejakých základov už vybudovaných. S Tatra bankou to bolo dohodnuté tak, že mu peniaze poskytnú na tri časti. Fotili keď boli základy, fotili keď už boli múry a strecha a okná. Banka takéto doklady potrebovala, na základe toho mu potom púšťali peniaze. Nebola na obecnom úrade v rámci vybavovania, či komunikovala so starostom, ale vie o tom od navrhovateľa, napr. že tam boli nejaké problémy, starostka nechcela vydať stavebné povolenie. Raz sa zúčastnila konzultácií spolu s navrhovateľom v Tatra banke v súvislosti s vybavovaním úveru navrhovateľa, ohľadom toho že sa informovali kedy úver bude schválený, kedy pustia peniaze aby mohli začať v pokračovaní stavby. Vtedy už základová doska bola. Za účelom vybavenia úveru v Prvej stavebnej sporiteľni sa dostavil aj navrhovateľ, veľakrát. 3,4 rázy. Rozmýšľali aj inak ako získať peniaze. Pani P. im vtedy radila ako získať peniaze a že najlepší je spôsob z toho úveru ktorý tam má (odporkyňa) založený od roku 2008. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.07.2011, jej bolo vyplatené 10 000,- eur z ktorej sumy jej boli odrátané poplatky. Bolo jej to uhradené na jej účet v Slovenskej sporiteľni. Celú túto sumu odovzdala pánovi Š. ktorý jej dal rozpis prác na základovej doske. Bločky ktoré predložila PSS jej dal Š.. Zaniesla ich do PSS, niektoré vyradili a na základe týchto bločkov mi poskytli 10 000,- eur. Po zdokladovaní jej bolo vyplatených 10 000,- eur znížených o poplatky. Požiadala stavebný úver, resp. mimoriadny úver v PSS na základovú dosku, do žiadosti nič neuviedla. Na otázku ako sa podieľa alebo sa podieľala na splácaní hypotekárneho úveru navrhovateľa, uviedla, že spolu žili, spolu hospodárili. Každú korunu čo zarobil on alebo ona dávali do domu. Nespláca hypotekárny úver, spláca úver ktorý si zobrala na základovú dosku a elektriku na dome. Nepodieľa sa na platení dane z tohto rodinného domu. Mala kľúč od rozostavaného rodinného domu dal jej ho pán X. V. hneď ako namontoval dvere. Mali štyri kľúče, jeden mala ona (navrhovateľka), jeden mala jej dcéra, druhý mala druhá dcéra a ďalší mal V.. Na úhradu stavebného materiálu vo výške 5 076 eur a na úhradu ceny a montáže okien vo výške 3 929,94 eur mala z Prvej stavebnej sporiteľne z úveru ktorý si navýšila vo výške 10 tis. eur kvôli základovej doske a na okná mala na účte. Vyberala som si z účtu na ktorom si šporili na spoločnom účte. Š. dala celých 10 tis. ktoré boli z úveru z Prvej stavebnej sporiteľne. Na otázku súdu či 5 076 eur či na stavebný materiál poskytla z iného úveru uviedla, že mala len jeden úver. Ten navýšený z Prvej stavebnej. Stavebný materiál za ktorý zaplatila 5 076 eur je materiál na základovú dosku. Na otázku prečo teraz tvrdí že ide o spoločný dom a v mailovej komunikácii tvrdí že ide o jeho dom odporkyňa uviedla, že spoločne sa na tom podieľali. Podmienkou poskytnutia úveru bola základová doska, navýšila úver na základovú dosku. Keby nebolo jej 10 tisíc, v živote úver nedostane. Vie o tom že navrhovateľ má v jeho nehnuteľnosti trezor, ten trezor bol jej. Obaja mali od neho kľúče. Mali tam spoločné peniaze na dokončenie stavby. Keď si našiel milenku tak ho zahesloval. Má vedomosť o tom že je digitálny, bol zaheslovaný. O tom bolo aj priestupkové konanie, pretože navrhovateľ tvrdil, že ten trezor mu darovali moji rodičia. Obsahom trezoru boli peniaze, 5 500 eur. Nevybrala tieto peniaze,

vybral ich V. ktoré minul so svojou priateľkou na pobytoch. Dostala do tohto trezoru, jej otec ho rozpílil, v tomto trezore našla nožík a výplatnú pásku. Motorové vozidlo ktoré vlastní zakúpila z jej finančných prostriedkov, ktoré si šetrila. Nevie uviesť aká bola cena motorového vozidla ktoré zakúpila, bolo úplne nové. Má vo vlastníctve skúter, darovali jej ho moji rodičia na narodeniny. V listine - mailovej správy odporkyne s označením „Vec: Návrh na určenie výživného na mal. O. V. nar. XX.XX.XXXX“ sa uvádza, že „po roku sme sa presťahovali do jeho domu, ktorý mu pomáhal stavať aj môj otec, moja mama varila pre robotníkov, zadarmo“

Z listiny predloženej odporkyňou na pojednávaní dňa 03.06.2015 s tým, že sa jedná o listiny navrhovateľa a v ktorej sa uvádza, že v roku 2011 som „potreboval“ 10000,- € od navrhovateľky “ ako sama tvrdí na výstavbu základovej dosky, pretože mi ešte neschválili úver“ a tiež „tak sme sa dohodli na navýšení jej úveru o sumu 10000,- €“.

Navrhovateľ uviedol vo svojej výpovedi, že je výlučným vlastníkom rodinného domu ako aj pozemku pod rodinným domov, susediacich pozemkov a v niektorých susediacich pozemkoch je minimálne spoluvlastníkom. Predmetný rodinný dom staval výlučne sám svojpomocne z vlastných finančných prostriedkov a prostriedkov ktoré mu poskytli rodičia. Vlastné finančné prostriedky mal sčasti z úspor, z časti z úveru zo Slovenskej sporiteľne. Neskôr z hypotekárneho úveru z Tatra banky. Tento hypotekárny úver mu pomáhala vybaviť finančná poradkyňa J. Z., ktorá s ním chodila do Tatra banky, kde mal pridelených špecialistov a ako prvého mal prideleného špecialistu J. F.. S odporkyňou nikdy neuzatvorili žiadnu dohodu ohľadom nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, prípadne odporkyňa vlastníkom. Na žiadnej výstavbe sa nikdy nedohodli. Nemá nič spoločné s úverom z Prvej stavebnej sporiteľne ktorý odporkyňa predkladá v spisoch. Sám predtým mal úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý sa viazal na kúpu pozemku pod rodinným domom. V tom čase to bola parcela č. 428 ktorá sa neskôr geometrickým plánom rozdelila na stavebnú parcelu 428/1 a 428/2. Tatra banka nikdy od neho nežiadala aby figuroval ako jediný vlastník či už pozemku pod rodinným domom alebo domu. Nemá taktiež vedomosť o tom aká suma bola Prvou stavebnou sporiteľňou vyplatená odporkyni a na čo ich použila. Od nej nikdy finančné prostriedky nedostal, či už od nej alebo na účet. Predpokladá však, keď mala úver v Prvej stavebnej sporiteľni, že vie zdokladovať na aký účel úver použila, pretože v Prvej stavebnej sporiteľni je to podmienkou. Na stavbu nedodala žiaden stavebný materiál. Veci kupoval osobne, priviezol ich vlastným auto, prípadne autom rodičov. Je pravda že z tohto rodinného domu sa 21.11.2013 odsťahoval a bolo to preto, že mal strach o svoj život a zdravie, nakoľko ho 14.11.2013 odporkyňa fyzicky napadla a vyhrážala sa mu, o čom spravil aj úradný záznam na OO PZ BNB DÚ-729/BN-2014. Nikdy spolu finančne nehospodárili čo potvrdzuje odporkyňa sama predtým ako podala žalobu na súd. Čo sa týka spolužitia, počas obdobia odkedy spolu začali žiť sa niekoľkokrát rozišli a spoluzišli. Dôvod prečo s bývali u jej sestry je ten, že byt v ktorom spolu bývali bez jeho súhlasu, vedomia prenajala kolegovi z práce. V roku 2012 povedala jej setra že musia jej nehnuteľnosti opustiť a vysťahovať sa a keďže odporkyňa, jej dcéra L. a spoločná dcéra O. nemali kam ísť, pretože byt bol stále obsadený podnájomníkmi a rodičia ju odmietli na dlhšie ubytovať, povolil jej na čas dokedy neukončí nájom bytu bývať u neho v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania. Tento nájom neskôr ukončila a byt odpredala bratrancovi. Na otázku súdu aby uviedol či sa uskutočnilo stretnutie jeho, odporkyne, jej rodičov, jej sestry u jej sestry Q. Q. kde sa mal s odporkyňou dohodnúť na výstavbe rodinného domu s tým že tento rodinný dom bude aj jej a bude tam mať ona a mal. deti trvalý pobyt uviedol, že nikdy takéto stretnutie nebolo a nikdy takúto dohodu neuzavreli. Nepozná pani P. a v Prvej stavebnej sporiteľni bol za účelom úveru na pozemok pod rodinným domom, ktorý vyplácal úverom zo Slovenskej sporiteľne. Pozemok pod rodinným domom pôvodne chceli kúpiť jeho rodičia pre výstavbu rodinného domu jeho sestry. Neskôr keďže sestra tento pozemok nechcela, odkúpil ho od pani D.. Rokovania začali v roku 2008, odkúpil ho až v roku 2009. Dôvod bol ten, že bol spoluvlastníkom pozemku ktorý je vedľa parc. č. 429 za tým účelom, aby na týchto parcelách postavil rodinný dom v ktorom bude bývať, a to práve kvôli tomu, že po častých partnerských nezhodách s odporkyňou bol nútený niekoľkokrát sa z jej bytu vysťahovať a nemal kam ísť. Neskôr plánoval prvý postavený rodinný dom odpredať aby získal peniaze na postavenie druhého rodinného domu, resp. znížil zadlženie. V súčasnosti má záujem odkúpiť aj ďalšie podiely na parcele č. 429. Žiadosť o stavebné povolenie podal v septembri 2010 na stavebnom úrade v T.. K tejto žiadosti predkladal projektovú dokumentáciu, geometrický plán, neskôr ho žiadali o predloženie vyjadrenia od vodárov, plynárov, elektrikárov, telekomunikácii. Takisto bolo potrebné stanovisko obce, katastrálneho úradu, stanovisko SPF ktorým bol tento pozemok vyňatý z pôdneho fondu, aby z toho spravili stavebnú parcelu, predtým to boli záhrady. Dokonca z tohto pozemku musel odstrániť staré stavby ktoré v blízkosti tohto pozemku boli a starý orech na čo mal povolenie z Obecného úradu T.. Bol to náročný a komplikovaný

proces na čas a peniaze. Tieto doklady zabezpečoval sám osobne alebo prostredníctvom pošty. Na otázku aby uviedol v akej výške boli jeho úspory, ktoré vložil do rodinného domu a koľko mu darovali resp. požičali rodičia uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov to bolo asi 6,5 tis. eur a rodičia mu pomáhali takým spôsobom, že mu nedávali hotovosť v tisícoch eur, ale zabezpečovali stravu, pitie a vyplácali mu v hotovosti časť peňazí ktoré neskôr osobne odovzdával za prácu robotníkom, ktorí vykonávali prácu na stavbe. Stravu aj pitie zabezpečovala mama sčasti z potravín COOP Jednota a z vývarovne Penzión Omastiná. Tam to fungovalo tak, že ráno sa tam nahlásil počet a na obed dodali. Dni ktoré mama nebola v práci navarila ona a jedlo priniesla. Vždy keď sa pristupovalo k vyplateniu pracovníkov ktorí vykonávali prácu, toto sa vykonávalo vedľa na parcele 429 kde je starší rodinný dom kde sa poskytovalo občerstvenie a po skočení vyplácalo podľa odpracovaných hodín, zväčša 5 eur/ hodina. Finančné prostriedky mu dávala vždy mamina. Nikdy nemal dôvod počítať koľkokrát a akú výšku finančných prostriedkov mu dala. Nikdy si neviedol žiaden zošit koľkokrát a kedy vyplácal robotníkov a v akej finančnej čiastke. Vyplácal osoby elektrikár Q. F. s pomocníkom ktorého meno si nepamätám. Vodári U. S. s pomocníkom ktorého meno neviem. B. E. ktorý robil obklady a dlažby ktoré vyplatil priamo u neho doma, X. Q.. V júli 2011 pomáhal pri šalovaní, pri zabezpečovaní stavebného materiálu a to nie že pomáhal, robil. Zabezpečoval dodávky betónu, piesku, všetky tieto práce vyplácal. Ďalej zabezpečil vymurovanie prvého radu tvárnic od firmy YTONG a následne v septembri 2011 pokračoval vo výstavbe týchto múrov na základe ich inštruktáže. V októbri 2011 práce na dome zastavil, stavbu pripravil na prezimovanie a začal vybavovať potrebné náležitosti na rozostavanú stavbu pre Tatra banku. Počas obdobia zimovania stavby zabezpečil ďalší stavebný materiál, ktorý mu priviezli na parcelu 429 a posledný februárový deň roku 2012 pokračoval vo výstavbe obvodového muriva. Tieto práce ukončil koncom marca. Pracuje od roku 2001. Jeho pracovná doba je dlhý krátky týždeň, kde si vie pracovné dni svojvoľne posúvať. Stavebný materiál objednával zo stavebnín v Uhrovci. Ďalšiu časť materiálu objednával zo stavebnín Halás Bánovce nad Bebravou, časť materiálu priviezli firmy ktoré vykonávali práce napr. Mypo, pán S., Merkury Trenčín, Baumax, Hornbach, e-shop Ytongu. Celkovo v tomto dobe preinvestoval cez 80 000,- eur aj s prácami. Za materiál to bolo asi 70 000,- eur. Základová doska sa robila z prostriedkov, ktoré mal našetrené, z úveru a z prostriedkov od rodičov. Robil ich on (navrhovateľ), pomáhal mu jeho otec X. V., pán Š. a partia jeho robotníkov, myslí, že boli 4 a betón mu vozil pán z Bánoviec s domiešavačom. S odporkyňou nemali spoločný účet. Jeho meno od roku 2003 figurovalo na účte ktorý mala založený. Tento účet zrušila odporkyňa, on (odporca) k nemu nemal žiadny vzťah, ani mu naň nechodili peniaze. 10, 11 rokov na tento účet posielal mesačne 170,- eur. Bola to ich tichá dohoda za výživné na dcéru. Stavať sa rozhodol po partnerských nezhodách, keď nemal vlastné bývanie, potreboval mať vlastné bývanie. Prvý dom chcel postaviť aby ho predal a finančné prostriedky použil na výstavbu druhého rodinného domu. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere Slovenskej sporiteľne zo dňa 06.04.2011, čerpal úver vo výške 18 500 €. V apríli 2011, časť úveru išla na vyplatenie úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý si zobral na parcelu 428. Ďalšia časť bola na vyplatenie dlhu voči Slovenskej sporiteľni a časť na bežný účet, ktorý má v Slovenskej sporiteľni. Na bežný účet išla suma okolo 2 000

- 3 000 € a použil ich na výstavbu základov rodinného domu, na ktoré použil aj úspory. Úspory boli vo výške asi 2 000 - 2 500 €. Rodičia mu poskytli zhruba 6 000 €, nikdy si to neevidoval, nepredpokladal, že bude súdny proces. Za prítomnosti X. Š. pánovi Š. neodovzdal nikdy žiadne finančné prostriedky. Š. odovzdával finančné prostriedky priebežne, v júli 2011, mu prvýkrát dal sumu asi 400 € na prenajatie strojov a robotníkov z firmy STAVOKAV, postupne mu dával, podľa toho, koľko si pýtal, povedal napr. že kúpil železo, treba mu dať toľko a toľko peňazí, za betón mu neplatil, p. Š. mu vždy dal lístok, koľko má zaplatiť, tomu, čo doviezol betón a tomu zaplatil osobne. P. Š. zaplatil celkom okolo 8 000 € z úveru, z úspor a poskytli mu na to rodičia. A. za betón platil trikrát, najväčšia položka bola 3 700 €, dokopy to bolo niečo do 5 000 € komplet za všetok betón, čo doniesol na stavbu. Nebolo to naraz, bolo to po častiach, bolo to z finančných prostriedkov od jeho rodičov.

V čestnom vyhlásení A. P. vyhlasuje dňa 02.06.2014, že odporkyňa a odporca viedli v roku 2011 v pobočke PSS v Bánovciach nad Bebravou finančné poradenstvo ohľadne financovania rodinného domu. A. P. bola v konaní vypočutá ako svedok kde na otázku či ju oslovila pani Š. v súvislosti s vysporiadaním majetku, ktorý stavali a či si pamätá že sa zastavili v jej kancelárii ohľadom úveru poradenstva uviedla, že je to už dávno, pre pani Š. našla produkt a pre pána V. u nich nebolo nič také, čo by bolo pre neho výhodné. Myslí, že vybavoval produkt v banke. Na otázku či ponúkala služby PSS za prítomnosti oboch, aj pani Š. aj pána V. uviedla, že na jednom stretnutí boli obaja, potom už komunikovala s pani Š.. Je istá že bol pri stretnutí prítomný navrhovateľ. Na stretnutí kde boli obaja spomínali že idú stavať rodinný dom a potrebujú finančné prostriedky. Nepamätá si či uviedli akým spôsobom idú stavať tento rodinný dom, je to dlhá doba. Nemyslí, že pred ňou spomínali vlastnícky vzťah k tomuto rodinnému domu, nemá

k tomuto poradenskému rozhovoru nejaké poznámky, vtedy to ešte nebolo povinné viesť si poznámky, ale vie, že tam bol jediný produkt čisto pre pani Š. so záložným právom na byt ktorý vlastnila. Stretnutie sa uskutočnilo určite pred podaním žiadosti pani Š. o úver ktorý žiadala.

Na otázku, aby uviedla o aký úver išlo konkrétne, či išlo o úver na financovanie rodinného domu alebo o úver pani Š. uviedla, že všeobecne sa bavili a jediná možnosť bola úver pre pani Š.. O možnostiach pre pána V. sa nebavili. Teoreticky načrtli čo by bolo pre neho možné, nebol záujem, ďalej sa už o tom nebavili. Na otázku aby uviedla či to nebolo poradenstvo pre pána V. smerujúce k poskytnutiu úveru, uviedla, že vedela, že chcú stavať nehnuteľnosť ale oficiálna ponuka vytlačená mu odovzdávaná nebola. Na otázku či bol tento úver ktorý poskytli na stavbu rodinného domu, uviedla, že nie priamo na výstavbu domu nebol. Myslí, že na modernizáciu. U nich klient môže modernizovať nehnuteľnosť ktorú vlastní, alebo v ktorej má trvalý pobyt alebo ho ide nadobudnúť kúpou. Na otázku aby uviedla čím odporkyňa vydokladovala tento úver uviedla, že určite ich vydokladovala. Akými konkrétnymi dokladmi to nevie, ale tie doklady museli mať stavebný účel. V prípade, že klient potrebuje úver za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti nepotrebuje zmluvu o nadobudnutí pokiaľ sa táto nehnuteľnosť nezakladá. Keby mala byť predmetom záložného práva, potrebuje o nej vedieť viac. Vtedy potrebujú o tejto nehnuteľnosti znalecký posudok. Na otázku aby popísala nehnuteľnosti o ktorých sa bavili na stretnutí uviedli, že sa bavili o tom, že chcú stavať dom. Nevie v akej výške bol odporkyni poskytnutý úver ktorý riešili, vie že si uhradila predchádzajúce záväzky a bol jej poskytnutý ďalší vyšší úver. Na otázku či úver pani odporkyni bol vyplatený pred predložením vydokladovania alebo až po ňom uviedla, že u nich je situácia tak, že po schválení úveru sa klientovi poskytne 80 % z výšky úveru a zvyšných 20 % je klientovi poskytnutých po zdokladovaní celej výšky úveru. Je záväzné to čo klient predloží, že na to sa poskytli finančné prostriedky, keď klient predloží doklady o tom že peniaze boli použité napr. na rekonštrukciu bytu, je pre nich záväzné že boli použité na rekonštrukciu bytu, , banka to takto berie. Berie to takto aj klientka a je poučená aj o trestnoprávnych následkoch, je to tam uvedené. Je to uvedené myslí, že už v návrhu zmluvy a v zmluve o medziúver. Poučenie je nad podpisom klienta. Na otázku čo by sa stalo keby sa preukázalo že to nie je pravda uviedla, že ešte pri takom nebola. Nemá taký prípad, nevie ako by banka postupovala. Nevie si spomenúť aký účel poskytnutia úveru bol uvedený v žiadosti pani Š., ale určite bude uvedený v zmluve. Účel je uvedený aj v žiadosti a tento istý účel musí byť potom uvedený aj v zmluve o úvere. Svedkyňa po predložení originálu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi odporkyňou a Prvou stavebnou sporiteľňou uviedla, že v tejto zmluve tento účel konkrétne uvedený nie je. Je tam len to, na čo môžu byť použité a poučenie, ale účel určite v PSS bude archivovaný.

Zo žiadosti o úver so záložným právom na nehnuteľnosť alebo hnuteľným zabezpečením žiadateľa X. Š. zo dňa 07.07.2011 vyplýva účel použitia finančných prostriedkov modernizácia byt, rodinný dom.

Svedkyňa Q. Q., sestra odporkyne vo výpovedi dňa 13.11.2014 uviedla, že bola svedkom ako sa jej sestra X. Š., Q. V. rozprávali o výstavbe rodinného domu, rozprávali sa o tom oni spolu, stále. Rozprávali sa o kúpe pozemku, ako to budú stavať, z čoho ten dom bude, z akého materiálu, kto im to bude stavať, ako to budú financovať a o všetkom čo sa toho týka. Pán V. doniesol jej otcovi video ako sa stavia dom. Bavili sa o vlastníckych vzťahoch k tomuto domu, bolo to u nej doma, keď sa presťahovali ku nej. Rozprávali sa o tom, keď sa rozprávali o pôžičke. Rozprávali sa, že najskôr to bude na pána V. a keď sa to skolauduje, tak sa to prepíše na jej sestru. Rozprávali sa ohľadom toho preto, že ona s jej manželom poskytli veci ohľadom tohto domu. Na otázku súdu aby uviedla, či jej sestra X. Š. a pán Q. V. uviedli akým spôsobom sa to prepíše na sestru uviedla, že po skolaudovaní sa to prepíše a budú vlastníci obaja tohto domu, obidvaja to povedali, uviedli že budú vlastniť každý na polovicu, ako keby boli manželia. Jej sestra s tým súhlasila, bola z toho nadšená, to je to čo chceli. Pán Q. V. s tým súhlasil, bol tiež nadšený. Keď obaja povedali že sa to po skolaudovaní prepíše a budú obaja vlastníci tohto domu boli tam prítomní obaja rodičia X. Q., X. Q. a jej manžel W. Q., ale on nerozumel. Toto mali obidvaja povedať v júni pred dvoma rokmi. Už je to vyše 2,5 roka. Bolo to určite cez víkend. Nevie, či to bolo v sobotu alebo v nedeľu, konkrétny dátum nevie. Bolo to v roku 2011. Rok sú už rozídení, rok v dome spolu bývali a rok a pol bývali v jej dome. Vtedy sa stretli všetci preto, lebo sa vtedy hovorilo o peniazoch, ktoré oni a hlavne jej rodičia sestre dajú a čo potom bude s rodinným domom. Rozprávalo sa o tom aj preto, že pán V. povedal, že to bude za 4 mesiace hotové - stavba a ona im poskytla zadarmo ubytovanie. Konkrétna suma, ktorá sa mala jej sestre dať sa neuviedla. V čase keď mala takáto dohoda odznieť žila v rodinnom dome v T.. V U. žila od roku 2000 do roku 2010. Na otázku aby uviedla čo bolo presne povedané X. Š. a Q. V. pri tej dohode, uviedla, že rozprávalo sa o tom, že nemohli začať. Pán V. nemal

nič našetrené, že jej sestra si zoberie úver, založí byt a že potom sa to napíše na obidvoch a že potom všetky peniaze ktoré oni poskytnú nemusia vrátiť. Na otázku aby uviedla v ako čase počas dňa to bolo, uviedla, bolo to poobede. Tá dohoda odznela v kuchyni za stolom v jej dome. Na otázku aké bolo v tej dobe počasie, uviedla, že bolo pekne. Ďalej uviedla, že X. Š. a Q. V. sa bavili o kúpe pozemku na ktorom stojí nehnuteľnosť predtým keď bývali na byte, začiatkom roku 2011. Na otázku či vedela že Q. V. je vlastníkom tohto pozemku v čase keď sa o tom bavili uviedla, že viem o tom, že tam mal nejakú časť a ostatné odkúpili od D.. Vie, že dala nejaké peniaze do pozemku a mama pána V. si zobrala nejaký úver, myslí že vo výške 400 000,- Sk. Pozemok bol kúpený v roku 2011. Na otázku aby uviedla ako pán V. reagoval keď prejavoval údajné nadšenie, uviedla, normálne sa usmieval, všetci boli nadšení že idú už začať stavať rodinný dom. Na otázku aby uviedla či v čase keď mala táto dohoda odznieť, či mal Q. V. nejaký majetok, uviedla, že nie, nevie o nijakom čo by vlastnil. Na otázku aby uviedla či vie uviesť z akých finančných prostriedkov sa mala financovať výstavba rodinného domu jej sestry a Q. V., uviedla, že keďže nemali našetrené nejaké väčšie sumy a pánovi V. nechceli dať pôžičku, jej sestra zafinancovali základy ktoré jej staval pán Š. a odvtedy si potom pán V. bral úver. Prišli z banky, keď boli postavené múry, keď bola postavená strecha. Financie poskytli jej rodičia, nevie uviesť v akej výške, dokonca jej mama im poskytla platobnú kartu.Požičali (uviedla svedkyňa) im stavebný materiál, pomáhali na stavbe, stavalo sa to svojpomocne, okrem dosky ktorú spravil pán Š.. Keď u nej žili navrhovateľ a odporkyňa nezachytila niečo také že pán V. zmenil názor že by polovicu neprepísal na sestru, žili ako druh a družka počas celého pobytu u mňa. Počas obdobia keď u nej žila pani Š. a pán V. rodičia pána V. chodili na návštevy, dokonca aj jeho teta Ľ. so synovcom. Chodili tam keď sa niečo oslavovalo, narodeniny, meniny, pán V. mal kľúče od jej rodinného domu.

Svedkyňa X. Q., matka odporkyne dňa 13.11.2014 uviedla, že sa súdia o majetok, o rodinný dom. Pomáhali im pri výstavbe, nasťahovali sa k jej druhej dcére Q.. Povedali im že im budú pomáhať keď tá chalupa bude na polovicu. Q. povedal že áno, potom keď bude dom skolaudovaný. Všetko čo bolo treba robil jej muž, Q. bez neho neurobil ani čiarku a ona (svedkyňa) varila. Keď mu povedala (svedkyňa) prečo tak dlho vybavuje ten úver povedal jej, že úver bude až keď bude základová doska. Dcéra si zobrala úver 10 000,- eur, Š. im to spravil. Keď nemali peniaze, tak mu dala mužovu kartu, aby mali na kuchyňu, na kúpeľňu, na plácajúcu podlahu. Q. jej povedal že to bude na polovicu keď to bude skolaudované, hneď ako sa nasťahovali k Q.. K Q. sa nasťahovali 01.06.2011. Čo povedal Q. počula ešte Q., druhá dcéra, Q. a jej muž. Nevie aký to bol deň. Na otázku aby uviedla kedy začali stavať dom a akou formou to bolo, svedkyňa uviedla, že začali stavať na jar 2012 a v decembri 2012 tam boli spolu prvé Vianoce. Všetko si robili svojpomocne okrem základovej dosky čo im robil Š.. Robil tam jej muž, jeho kamaráti, ich celá rodiny a otec pána V.. Keď stavali múry chodili tam murári. Dcéra volala odborníkov, keď bolo treba obkladať, elektriku. Na otázku v akom čase začala jej dcéra s pánom V. hľadať pozemok a kde to bolo, uviedla, že začali chodiť za W., Ľ. v T., začali hľadať pozemok aj v O., tam chceli stavať. Dva roky, aj tri roky predtým to hľadali ako začali stavať. Dohoda odznela u dcéry v jej rodinnom dome v obývačke, poobede keď prišli z roboty. X. Š. a Q. V. povedali, že keď sa skolauduje chalupa, dá prepísať polovičku na jej dcéru, toto uviedol Q.. Jej dcéra reagovala tak, bola s tým spokojná, súhlasila s tým. Svedkýňa sa jej pýtala, X. súhlasíš, povedala že súhlasí. Na otázku ako na toto reagoval Q. V., svedkyňa uviedla, aj on s tým súhlasil. Svedkyňa nemá vedomosť o tom že by medzi nimi o tomto existovala nejaká písomná dohoda. U jej dcéry sa stretli pri tej príležitosti, aby vedeli na čom sú, keď sa nasťahovali k dcére, či budú dávať peniaze. Nebude (uviedla svedkyňa) predsa dávať peniaze a potom bude vyhodená na ulicu ako to robí Q. teraz. V ten deň, keď odznela dohoda ju (svedkyňu) pozvali obidvaja. Q. a dcéra X.. Jej dcéra Q. žila v U. 10 rokov, vrátila sa pred štyrmi rokmi. Jej muž chodil pomáhať na stavbu celé dni keď prišiel z roboty, Q. ho už čakal o pol 4 a potom do večera. Keď bol Q. doma robil s ním, keď nebol doma robil s kamarátmi alebo s murármi. Aj počas soboty a nedele, stále, nemal voľnú ani sobotu a nedeľu. Na otázku kto postavil krov, kto zabezpečil drevo na krov, svedkyňa uviedla, muž so synom pomáhali stavať, dali tam čo zostalo z Q. stavbe. Nevie komu pomáhali, ona (svedkyňa) tam vtedy nebola, doma varila. Nevie či stavbu krovu a tejto strechy zabezpečovala aj nejaká firma. Cvičenia dobrovoľných hasičov, prebiehajú v sobotu, nedeľu. Muž tam občas chodil ale keď prišiel, išiel na stavbu, Q. ho už čakal, alebo si zariadil, že išiel niekto druhý na tieto cvičenia, na cvičenia išli ráno o 9 a prišli o 13 alebo o 14.

Svedok X. Q., otec odporkyne dňa 13.11.2014 uviedol, že na otázku či vie o existencii nejakej dohody o tom že by nehnuteľnosť ktorú staval Q. V. mala patriť do spoluvlastníctva s X. Š. uviedol, že sa dohodli pred začatím stavby keď sa dokončí stavba, že Q. prepíše polovicu na dcéru X.. Počul túto konkrétnu dohodu, bolo to v dome mladšej dcéry Q., tam sa o tom vyprávali. V kuchyni za stolom. Bolo to v kuchyni s obývačkou, je to spojené. Konkrétna dohoda znela že Q. V. prepíše polovicu stavby na dcéru X. .

Dátum si nepamätá, môže to byť tak tri roky dozadu. Viem že to bolo v lete. Nevie pri akej príležitosti, sa to uskutočnilo že sa tam stretli, možno niesol drevo, išiel opravovať na dom tak ako vždycky robí. Nevie kto ho vtedy pozval k X. Š. a Q. V., chodí na každú stavbu každý deň, k X., k synovi. Keď odznela táto dohody boli prítomný X., Q., W. zať, Q. a jeho žena. Drevo a stavbu strechy na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto pojednávania robila firma. Cvičenia dobrovoľných hasičov začínajú od mája, chodia cvičiť dvakrát, trikrát do týždňa na ihrisko, trvá to celé leto, počas týždňa, v sobotu alebo v nedeľu býva súťaž a táto býva od 9 do 12 približne. Ďalej svedok uviedol, že pomáhal pri výstavbe komína, robil to súkromný podnikateľ. Na otázku aby uviedol či vie z akých finančných prostriedkov sa realizovala výstavba rodinného domu ktorý je predmetom tohto konania uviedol, že väčšinou sa jeho dcéra aj Q. obracali na jeho manželku. Na otázku aby uviedol či vie uviesť z akých finančných prostriedkov sa financovala základová doska a kto ju robil, svedok uviedol, že to robil súkromný podnikateľ. Jeho dcéra si vybavila úver a z toho sa platili práce od základov až po deku. Svedok uviedol, že výkopové práce začal kopať ručne s Q. otcom, dokopali až po cestu a cez cestu to robila firma s bágrom. Materiál na stavbu rodinného domu zo stavebnín priviezlo auto. Na otázku aby uviedol kto financoval materiál na túto stavbu, svedok uviedol, že myslí, že už mal vybavený úver, z toho to potom financoval. Elektriku v dome robil nejaký súkromný podnikateľ z Bánoviec. Pomáhal na výstavbe rodinného domu keď ho požiadali, napr. Q. otec alebo on, vždy prišiel. Tie hodiny sa nedajú spočítať. Mal by sa viesť denník pri každej stavbe ale bohužiaľ sa to neviedlo. Na otázku či pomáhali na stavbe jeho manželka a dcéra X. uviedol, že dcéra vyplácala pracovníkov, zabezpečovala materiál, zametala, varila. Navrhovateľ sa snažil zabezpečovať okolo stavby, kládol kvádre, prvé základové múry mu založila firma, ostatné sme začali murovať. Všetky práce okolo chalupy. Kľúče od brány a od domu ktorý sa staval mala dcéra, O. a viac asi nikto, presne nevie od akého termínu tieto kľúče mali. Nemá vedomosť o tom že by dohoda ktorú počul existovala v písomnej podobe, tá dôvera čo bola medzi nami bola lepšia ako písomná.

Svedkyňa A. V., matka navrhovateľa uviedla, že vie že predmetom tohto konania je aj akási dohoda medzi jej synom Q. V. a X. Š.É. pričom uviedla, že žiadna takáto dohoda neexistuje a ani neexistovala. Vie len toľko, že X. mala svoj byt, o ktorom tvrdila že jej len jej. Synovi povedala, že už má dosť rokov, aby si zabezpečil bývanie, pretože boli medzi nimi stále nezhody. Raz býval u sestry a raz u nás. A väčšinu času trávil v O., kde má svoju ubytovňu. Myslí si, žeby jej syn neuzatvoril takúto dohodu, syn jej hovoril, mama ja si to idem sám stavať, že ide stavať dom sa dozvedela tak, že v roku 2008 chcela kúpiť pozemok pre dcéru. Dcéra si však zabezpečila iné bývanie. Syn jej povedal, aby to ešte nechala tak, že sa dohodnú, rozmyslí si či ho kúpi. Rozhodol sa tento pozemok kúpiť, začal si to vybavovať sám. Keď oslavoval meniny, ukázal jej vtedy papiere, plány od domu a kópiu žiadosti o stavebné povolenie. Na otázku, aby uviedla keď sa uskutočnila oslava ,čo odznelo, či povedal ako to ide stavať, či to ide stavať sám uviedla, že len to odznelo, nikto sa k tomu nevyjadril. Ich rodina vedela, že to ide stavať a oni sa k tomu nevyjadrovali, boli tam vtedy prítomní X. Š., jej mama a otec. Mal financie zo Slovenskej sporiteľne a potom si vybavil úver z Tatra banky. Stravu a pitie zabezpečovala s manželom. Stavbu si financoval sám a oni mu pri tom pomáhali. Boli na tej stavbe dennodenne, otvárali, kľúče mali len oni a Q., nikto iný nemal kľúče. Dávala (svedkyňa) mu aj peniaze na vyplatenie. Z Omastinej objednávala stravu. Otec X. Š., X. Q. sem-tam prišiel, pomohol. Jej mama, X. Q. sa tam neukázala ani raz. V živote tam nič neurobila a ani X.. Vozila sa na bicykli, usmievala sa ale nepomáhala. Pri vybavovaní úveru v Tatra banke na stavbu nehnuteľnosti bol syn Q. s dcérou J.. K hospodáreniu navrhovateľa a odporkyne uviedla každý samostatne, nemali spoločný účet. Keď prišiel na víkend nakúpil, lebo tam mal dcéru a bolo na celý týždeň nakúpené. Išiel na celý týždeň do O.. Vždy vedela aké to bolo medzi nimi, že medzi nimi nebola láska. Vždy jej to tvrdil syn. Vedela (svedkyňa) ako je nemala rada, ako ju nevedela nazvať, ohovárala ju po dedine. To, čo robila s prvou rodinou Š. robí aj s nimi Na otázku ako často sa stretávala so synom, uviedla, že keď chodieval na týždňovky prišiel v piatok a v nedeľu odišiel, vtedy s ním bola. V týždni si telefonovali, boli v kontakte. Potom robil trojdňovky. Keď prišiel bola (svedkyňa) s ním v kontakte, musela mu povedať všetky novinky, ktoré pani X. Š. robila. Stretli sa doma (u svedkyne) alebo keď videla auto že je doma, prišla aj ku X. Š.S.. Doma bol prítomný manžel, žijú len sami dvaja. Keď sa pohádali, O. mala tri alebo štyri roky, bol u svedkyne cez víkend. U dcéry býval dvoje Vianoce. Neviem uviesť roky. Vtedy jej to dcéra J. zatajila. Vzťah medzi jej synom a pani Š. trval 10 rokov. Trval, netrval, boli menej spolu ako viac. V roku 2011 dala do prenájmu kolegovi z prokuratúry byt. Odsťahovala sa k sestre Q.. Prehovorila syna, išiel tam kvôli dcére. Bola na návšteve u X. Š. a jej syna u pani Q. Q., pozvala ju jej staršia dcéra L. na narodeniny a ešte tam bola raz na nejaké narodeniny. Pracuje v COOP Jednota Topoľčany ako zástupca vedúcej predajne. Jeden týždeň pracujem od 6 do 14 a druhý od 12 do 18. Pracuje aj cez víkendy, v sobotu od 6 do 13 a v nedeľu od 8 do 11, ale nepracuje každý víkend. Chodila otvárať nehnuteľnosť, ráno o 6 a aj muž, bol doma. Z Omastinej nosili jedlo v roku 2011 aj v roku 2012.

Počas celej stavby. Jedlo z Omastinej zabezpečovala vtedy keď robili strechu a vodárom a kúrenárom. Nepamätá si kedy robili strechu. Nepamätá si ako často chodil jej syn z práce na stavbu, keď mal voľno prišiel. Všetko si robil sám, aj múry. Okrem vody, strechy a dôležitých vecí. Pomáhal mu V. O. a firma čo mu dodala kvádre, tá mu spravila základ. Otec X. Š. jej synovi s nepomáhal, pomáhal až potom keď sa robil veniec. Postupne dávala synovi peniaze na vyplácanie robotníkov, na dlaždice pred domov. Dlaždice v dome sú od dcéry, čo doteraz nevie. Keby to vedela, tak ich teraz rozbije. Nerátala koľko takto finančných prostriedkov poskytla synovi, myslí si, že to je okolo 6 000,- eur. Peniaze dávala na starej chalupe podľa toho koľko tam mal robotníkov a podľa toho koľko robili. Vždy mala peňaženku pri sebe. Brali 5,- eur na hodinu. Na stavbe robili X. O., X. Q., V. Z. boli platení. V. O. nebol platený, môj manžel nebol platený, X. Q. nebol platený, X. Q. nebol platený. Potom tam už boli elektrikári, vodári, kúrenári, a to boli firmy. Práce na základovej doske robil pán Š.Ú. so svojimi robotníkmi, aj tomu bola otvárať a doniesla im občerstvenie. Pána Š. postupne vyplácal syn. Nebola prítomná keď ho vyplácal. Vie že bol vyplácaný postupne, pretože to robil postupne. Vozil betón z tatrovky. Vie to od manžela, pretože mu to povedal pán Ž., od ktorého si pán Š. bral betón. Pánovi Š. sa vyplácalo len za betón. A pán Š. za tento betón platil pánovi Ž.. Nevie v akej výške mal jej syn úspory ktoré použil na výstavbu domu, mal ich nasporiť úspory od 18-tich rokov. Mal aj stavebné sporenie ktoré mu založila, aj mu naň dávala peniaze. Z poistky mal 2 000,- eur. Pán Š. práce robil dobrovoľne, nikto ho nevyplácal. Na starej chalupe mali hydinu, robili tam zabíjačky, syn vedel že tam ich vždy nájde. Boli na tejto starej chalupe aj počas výstavby. Aj na tejto starej chalupe robotníkov vyplácali, aj sa tam robotníci stravovali. Má vedomosť o tom prečo Q. V. dovolil pani X. Š. bývať v jeho nehnuteľnosti, pretože ju sestra Q. vyhadzovala. Svedkyňa vie, že sa nasťahovala 4. októbra a zmluvu na byte mala do apríla. Manžel svedkyne jej poskytol staré peterky. To, čo tvrdí X., že ich poskytol jej otec nie je pravda. X. Š.Á. mala kľúče od domu a od brány až po tom, keď sa nasťahovala. To bolo v októbri rok 2012.

Svedok X. V., otec navrhovateľa dňa 13.11.2014 uviedol, že dom v ktorom býva pani Š. si postavil syn Q. z jeho prostriedkov a z prostriedkov ich rodiny. Chceli kúpiť pozemok pre našu dcéru J. od pani R. D. v T. v roku 2008 ale nakoľko ona potom nejavila záujem, išla bývať na rodičovský dom jeho rodičov, tak sme od toho upustili. Potom sa ohlásila pani D. či majú záujem. Riešili čo a ako, syn nemal kde bývať a povedali, mu že by si mal zabezpečiť vlastné bývanie. Tak sa rozhodol a od R. D. sa pozemok na stavbu kúpil. Q. povedal že si sám pripraví veci okolo stavby, pripravil si projekt. Pozemok sa kúpil v roku 2009, v priebehu roku 2010 si pripravil projekt, ktorý ukázal aj so žiadosťou o stavebné povolenie svedkovi, dcére J., X. Q., X. Q. a X. Š. na starej chalupe, ktorá je na vedľajšom pozemku, kde povedal, X. má byt, on bude mať svoj dom. Nikto voči tomu nič nenamietal. Koncom roka 2010 dostal stavebné povolenie z obecného úradu a v priebehu prvého polroka 2011 sa začal pripravovať pozemok, aby tam bola prístupová cesta, splanírovať stromy a nerovnosti. Vypílil sa jeden strom pri susedoch a pripravila sa studňa. V lete v roku 2011 firma Stavokan začala kopať základy, betón vozil z Tatrovky A. G. a nalievať základy pomáhal Š. s jeho partiou. Ďalej to pokračovalo naliatím betónu do základových tvárnic a spravila sa deka. Potom s Q. odizolovali základy, drenáže sa kopali, oni dvaja. S u manželkou A. lepil ipu, osobne aby to mal pripravené pre firmu Ytong ktorá založila rohy stavby do roviny. To spravil Q. do výške dvoch alebo troch radov ešte v roku 2011. Stavbu zazimovali tak, že s manželkou A. pozakrývali tvárnice aby boli chránené voči poveternostným vplyvom a počas zimy 2011/2012 am chodili odpratávať prípadný sneh a ľad keď bolo potopené. Potom vo februári 2012 firma Ytong priviezla všetky kvádre na stavbu domu. Ako náhle bolo v marci, apríli 2012 počasie vhodné na murovanie, Q. sám uložil ďalšie rady obvodových múrov po okná, na čo im susedia J. povedali, dobre ste ho vychovali, jak si to všetko sám robí. Potom, keď chceli aby stavba pokročila, plánovali drevo, strechu, volali brigádu na vytiahnutie múrov kde sa stavali priečky a obvodové múry. Ďalej sa zabetónoval veniec kde bola zvolaná ďalšia brigáda kde materiál na tento veniec, železo, cement, piesok, všetko zabezpečil syn Q.. Svedok, jeho švagor X. Q., krátky čas R. V. pripravili obvodové železá, ktoré sa vložili do venca. Pri tom pomohol aj X. otec X.. Keď sa kládli železá do venca a išlo sa betónovať bol tam Q. F., švagor svedka, syn Q., X. Q., X. O., V. O.. Pri venci ešte pomáhali miešať betón X. Q. ml. Zabetónoval sa veniec, bolo to pripravené pod strechu. V priebehu apríla firma Drevostav Ducho s.r.o. s jeho robotníkmi priviezli drevo na stavbu krovu. Doviezol to kamión, poskladal to vysokozdvižným vozíkom do dvora X. Q.. Toto drevo konzervovali, pričom mu zo začiatku pomáhala manželka A. s dcérou J.. Keď ho X. oco videl, že to robia tak sa tam zastavil a pomohol toto drevo prekladať a konzervovať. Strechári začali robiť až niekedy v máji a tento krov bol v rekordne dlhom čase stavaný. Buď bolo teplo alebo prehánky, tak sa to natiahlo. Ukončili to do konca mája. Položili škridlu a urobili odkvapy. V ďalšom období sa pripravovala voda a podlahové kúrenie, prípojky alebo elektrika, nespomína si. Pri elektrikároch, ktorí chodili väčšinou po víkendoch bol (svedok), pretože im otváral bránu a uskladňovali materiál ktorý nechávali na starej chalupe. Všetky detail elektriky, kde sa má

čo robiť si pripravil syn Q.. Elektrikári tam chodili Q. F. ktorého poznám s pomocníkom X. E.. Priebežne ich vyplácal Q. za materiál aj za prácu. Vyplácal to Q. F. podľa odrobených hodín a minutého materiálu. V priebehu doby ako sa robili vnútorné práce, ten pomocník sekal aj si upratoval po sebe neporiadok a ostatný prach aj všetko upratoval on (svedok) s manželkou. Keď tam nebola strecha, nanosilo sa tam blato, upratovali to svedok a jeho manželka, dcéra J. a sestra Ľ.. Keď požiadal X., povedala že na čo, ešte sa to tam navláči. Potom sa robilo podlahové kúrenie S. a Z. pripravili vodu, podlahové kúrenie a odpady po vonkajšiu stranu. Potom prišli betonári ktoré toto kúrenie zabetónovali a urobili podlahy do roviny. Firma Mipo spravila kotolňu v garáži. následne sa urobili prípojky elektriky, plynu, vody a firma Stavokan osadila žumpu 10 kubíkovú. Urobila sa dlažba pred bránou. S Q. a X.Ý. otcom X. Q. napojili prívody na túto žumpu. Dozvedeli sa že Q. nemá kde bývať, X. mu vysťahovala veci, ona sa nasťahovala do tohto domu s jeho dovolením. Bol kúpiť plávajúce podlahy, ktoré sa po večeroch robili, v prvom rade v spálni, potom sa robili detské izby, kde sa musel nábytok presúvať z jednej strany na druhú, O. sa nábytok kupoval. 4 októbra 2012 pani X. Š. a vnučka O. s L. Š. prvý krát prespali. Dvere a okná Q. kúpil od firmy Beny plast. Vnútorné dvere kúpil z Poľska. Medzitým Q. kúpil automatickú garážovú bránu, bohužiaľ ju nemôže využívať. K vzťahom medzi X. Š. a Q. V. uviedol, že to boli trvalé nezhody, osočovanie zo strany X.. Myslí si, že by sa jeho syn v živote nikdy nedohodol na tom aby rodinný dom dal do podielového spoluvlastníctva s X. Š.. Takisto to nebolo spomenuté od X. alebo od ďalších osôb. Nepočul to od pani Š. ani od jej rodinného príslušníka. Stavbu financoval Q. z úveru z Tatra banky. Predtým mal nejaký úver v Slovenskej sporiteľni a s pomocou rodiny, jeho (svedka) a manželky. Občas keď bola brigáda X. Q., otec X. Š. prispel na stavbe nehnuteľnosti, ďalšie osoby sa tam nepodieľali ani prácou ani inými činnosťami. Ani X., nevidel ju tam ani metlu držať. Na návštevu k jej synovi a k pani Š. chodil na narodeniny a meniny L., O., X. alebo Q., s plnými taškami. S výnimkou týchto sviatkov sa stretával so synom, s X. minimálne. V roku 2011 keď bývali u sestry pani Š. v dome nebol, bol pri dome. Syn na stavbe rodinného domu bol vždy, keď bol dom a a keď boli brigády. Synovi pomohli s vyplácaním robotníkov alebo so zaplatením materiálu. Boli v Partizánskom vymeniť škridly, kúpili v Partizánskom časť odkvapového systému. Synovi takto poskytol 5, 6 tisíc eur. Tieto finančné prostriedky mu syn nevracal. Bol prítomný pri tom ako jeho manželka vyplácala robotníkov, na starej chalupe. Syn mal úspory, ktoré vložil do tej stavby, výšku nevie uviesť. Ináč by toho nebol išiel.

Svedkyňa H.. J. Z., sestra navrhovateľa dňa 13.11.2014 uviedla, že brat si tento dom staval sám. Nebola vedomosť, že by sa na výstavbe tohto rodinného domu mali podieľať spoločne. Brat si v roku 2011 robil projekt, ukazoval jej ho, radil sa s ňou, konzultoval, radil sa s otcom o technických veciach. Keďže vtedy vykonávala prácu finančnej poradkyne, vypomáhala mu aj s financiami od úplného prvopočiatku. Keďže brat nemal nič čo by mohol založiť, hľadala pre neho možnosti. Najskôr sa zaujímali o možnosti zobratia si hypotekárneho úveru v Slovenskej sporiteľni, a to z toho dôvodu, že tam mal účet, na ktorý mu chodili finančné prostriedky, chodila mu tam výplata mal tam iný spotrebný úver. Keďže brat išiel stavať nehnuteľnosť od základov, išlo to o postupné financovanie, v Slovenskej sporiteľni boli prekážky. Informovala sa aj v iných inštitúciách, a to vo VÚB banke a v Tatra banke. Po zvážení vybrali Tatra banku a tam v novembri 2011 podali žiadosť o úver. Podávala ju na pobočke v Bánovciach nad Bebravou. Konzultovala s Tatra bankou, potom to ja konzultovala s bratom ale neskôr nastali zmeny. Potom už konzultoval brat nie len v Bánovciach ale aj v Bratislave v hypotekárnom centre. Okrem nej a brata sa nikto konzultácií v banke nezúčastnil. Nastali zmena čo sa týka záložného práva a to v čase keď už mal brat úver schválený. Brat mal schválený úver v januári 2012, myslí že vo výške 64 000,- eur. Zmeny ktoré nastali, brat zakladal pozemky na ktorom stojí jeho rodinný dom a pozemky ktoré sú priľahlé k domu a ktorých je majiteľom. Z dôvodu vykonávania ROEPu bol brat povinný meniť záložné právo. Toto si už riešil brat priamo v Bratislave. Má (svedkyňa) vedomosť, že mu bola za to uložená sankcia a bol vypracovaný dodatok k úverovej zmluve, nevie však kedy bol vypracovaný. Pozemok na ktorom je rodinný dom mala pôvodne nadobudnúť svedkyňa, mali jej ho kúpiť rodičia na výstavbu rodinného domu. Toto sa neuskutočnilo a tento pozemok kúpil brat za účelom výstavby, a to z dôvodov že ho pani Š. počas roka vyhadzovala dva, trikrát z domu, a to aj počas Vianoc dvakrát. Chcel mať niečo svoje, v roku 2009 kúpil tento pozemok. Celé sa to spustilo keď pani Š. dala do podnájmu svoj byt a odsťahovala s k svojej sestre. Absolútne netuší prečo pani Š. dala do podnájmu svoj byt, možno preto aby sa jej sestre starala o dom pretože v tom čase jej sestra na Slovensku nežila. Predmetom zálohu úveru v Tatra banke boli na začiatku pozemky a priľahlé pozemky a potom tieto pozemky a rodinný dom ktorý postavil. Jej brat zabezpečoval výstavbu rodinného domu predtým ako sa stal predmetom zálohu z úveru v Slovenskej sporiteľni a prostriedkov ktoré mal našetrené. Nevie koľko mal našetrených finančných prostriedkov, nevie koľko mal brat na účte v Slovenskej sporiteľni keď vybavovala úver, brat mal v čase keď vybavoval úver príjem 1 200 -1 300,- eur. Zo spotrebného úveru zo Slovenskej sporiteľne a z úspor brata boli

vykonané práce úprava terénu, výkopové práce až po vystavanie múrov aby to mohol založiť, brat na to vynaložil možno nejakých 10, 15 tisíc eur. Pani Š. sa absolútne nepodieľala finančne alebo iným spôsobom na prácach a výstavbe tohto rodinného domu dovtedy, kým sa táto stavba stala predmetom zálohu. Svedkyňa sa radila s bratom o výstavbe rodinného domu v období roku 2011 kedy začali skúmať úvery kde to bude brať a financovanie. Navrhovateľ a odporkyňa spoločný účet kam by im chodili peniaze nemali, o tomto sa s bratom bavila. Nemali účet kde by spoločne vkladali peniaze. Má vedomosť, brat spomínal že mali taký účet kde boli vedení obaja, myslí že na účet pre O., pravdepodobne. Brat mal úver v Slovenskej sporiteľni a tento použil na výstavbu rodinného domu, na začiatky. Keď sa začala zaoberať financovaním brata, brat mal v Slovenskej sporiteľni spotrebný úver a tento použil na začiatku pri stavbe. Nespomína si v akej výške, bolo to ešte v slovenských korunách. Nevie kedy mu Slovenská sporiteľňa tento úver v skutočnosti poskytla. S časťou úveru brat naložil tak, že začal stavať tento rodinný dom. Nemá vedomosť o tom že z úveru v Slovenskej sporiteľni ktorý si zobral jej brat si kúpil auto. Jej brat mal uložené úspory v hotovosti alebo na účte v Slovenskej sporiteľni. Ona (svedkyňa) mu nezakladala žiadne sporenia. Má vedomosť o tom že všetky finančné prostriedky poskytnuté Tatra bankou išli na stavbu rodinného domu. S bratom sa stretávala vždy keď bol doma. S pani Š. sa stretávala vtedy keď ešte bývala na byte, často ich navštevoval kvôli O., je to jej krstná dcéra. O. tiež často bývala u jej rodičov. Prespávala (svedkyňa) aj na byte pani Š. keď a starala o O.. Do bytu prišla aj vtedy keď jej (svedkyni) volali malé neplnoleté osoby, ktoré O. merkovali, aby prišla. O. mohla mať vtedy rok a pol. V U. bola do roku 2006. Absolútne nikdy X. Š. nespomenula, že je s jej bratom dohodnutá a spoluvlastníctve rodinného domu. O rodinnom dome sa rozprávala (svedkyňa) vždy iba so svojim bratom. Pani Š. to absolútne nikdy nespomínala. Podieľala na výstavbe rodinného domu tak, že pomáhala mamine upratovať. Spolu s maminou a otcom vymetali vodu z rodinného domu, spolu s manželom zabezpečovali stavebný materiál. Finančne nepomáhala. Vie, že rodičia mu finančne pomáhali s výstavbou rodinného domu, presnú výšku nevie. Viem, že mamina mu pomáhala s vyplácaním robotníkov a zabezpečovala stravu robotníkom. Kupovala pre robotníkov stravu, pivo. Vie, že jeden krát zabezpečovala stravu z Omastinej, platila tieto obedy. K vzťahom medzi X. Š. a bratom uviedla, že hádky, osočovania, vyhadzovanie z bytu. Hovoril že od nej odíde, ale ona ho vydierala mal. O.. Svedkyňa má vedomosť o tom, že X. Š. bývala v tomto rodinnom dome a býva tam aj teraz. Býva tam odvtedy, ako jej (svedkyni) povedala “Q. ma už vyhodila.“ Býva tam so súhlasom brata. Keď tam začala bývať v októbri, neboli tam ešte podlahy ani kúrenie. otec svedkyne tam aj zo starej chalupy zo starej pajty doniesol kachle, zakúril tam. Svedkyňa nemá vedomosť, že jej brat mal záujem vybaviť si nejaký finančný produkt v PSS. Jej brat v PSS má založené sporenie, nevie či úver ale v tom čase keď vybavovali hypotéku stavebné sporenie už mal. O tom, že brat ide stavať dom sa svedkyňa dozvedela pri príležitosti jeho menín. V septembri alebo v októbri 2010. Mamina mu zorganizovala oslavu na starej chalupe čo je hneď vedľa. Povedal im, že nemá kde bývať, že ide stavať dom, ukazoval im kompletný projekt a povedal že si už podal žiadosť o stavebné povolenie. Bol tam aj otec svedkyne, mamina, potom prišla mamina pani Š., pani Š.. Bol tam aj otec pani Š.. Pani Š. bola prítomná keď jej brat povedal že nemá kde bývať, že ide stavať, pani Š. sa k tomu nevyjadrila. Vždy tvrdila že ona má svoj byt. Rodičia pani Š. nezareagovali. Na otázku aby uviedla či má vedomosť o tom ako pani Š. a jej brat hospodárili, svedkyňa uviedla, čo je moje, to je moje, čo je tvoje, to je tvoje. Nemali spoločný účet. Keď boli na dovolenke, pani Š. platila L. a brat platil O.. Kľúče od nehnuteľnosti Q. V. aj od domu aj od brány mali rodičia svedkyne a jej brat. Od tejto nehnuteľnosti mala pani Š. kľúče odvtedy ako tam začala bývať. Nemá vedomosť či niekedy na stavbe pracovala X. Š., občas tam pomáhal jej otec pán X.K. Q.. Nemám vedomosť že by sa inak podieľali. Mama pani Š. tam nechodila vôbec. Keď svedkyňa žila v U. pravidelne chodievala na Slovensko. Trikrát do roka na 10 - 14 dní.

V čestnom prehlásení zo dňa 01.03.2014 P. Q. vyhlasuje, že X. Š. býva v rozostavanom rodinnom dome na parcele č. 428/2 k.ú. T.. Bývala so svojím druhom Q. V. na jej byte. Celá rodina počas stavby ich rodinného domu bývala u jej sestry. X. zabezpečovala stavebný materiál na rodinný dom, potraviny, nábytok do domu, každý deň kontrolovala chod prác na rodinnom dome, stavala rodinný dom spolu aj s jej otcom za tým účelom, že po kolaudácii rodinného domu bude spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a pozemkov k nej prislúchajúcich. Viackrát navštívila rozostavaný dom kde vždy spolu s jej otcom a inými jej známymi pracovali na uvedenej stavbe.

Svedkyňa P.Š. Q. kamarátka, dlhoročná kolegyňa odporkyne, navrhovateľa pozná od narodenia dňa 16.12.2014 uviedla, že vie o tom, že sa súdia ohľadom majetku, stavali chalúpku, bola tam, viac sa o to nezaujíma. Podpísala čestné prehlásenie pani X. Š., jeho obsahom bolo, že odporučila jej sedačku v obci Nadlice, to že chodila k nej, chodí na bicykli do T. za kamarátmi, sem tam zašla aj k X., jej rodičom, zašla i na rodinný dom, ktorý stavala. Mala tam ešte napísané, že spolu stavali chalupu. To že X. a Q. V.

spolu stavali chalupu vie od X., keď chodili na návštevu. Spolu s X. sa bavili, že po kolaudácii rodinného domu bude X. Š. spoluvlastníčka rodinného domu a pozemkov. Svedkyňa počula, ako to uviedla X. Š.. Iba od X. počula vetu, že X. Š. bude spoluvlastníčkou rodinného domu a pozemkov. X. Š. navštívila na rozostavanom rodinnom dome asi trikrát. Raz tam bola, keď mali spravenú deku, rozprávala sa pri bráne s X. a jej otcom, potom tam ešte bola, keď mali spravené okná, a raz tam bola, keď tam boli X. a jej otec, Q. rodičia, vtedy neboli pri dome, boli v starej chalupe, debatovali, Q. mama priniesla koláče. Debatovali o všeličom možnom, len nie o spoločnej chalupe. Videla na tomto rodinnom dome otca X., keď tam bola prvýkrát aj s nejakými robotníkmi, X. nevidela. Videla len ako X. niesla v aute nákup pre robotníkov, ktorí tam pracovali. Nikdy sa nerozprávala s Q. V. o tomto rodinnom dome. X. Š. jej neuviedla na základe čoho sa má stať po kolaudácií spoluvlastníčkou tohto rodinného domu, svedkyňa sa nepýtala. Pri návštevách rodinného domu nebol prítomný pán V., nestretla ho tam ani raz. Vetu, že má nadobudnúť nejaký podiel k rodinnému domu, alebo že sa má stať po kolaudácii spoluvlastníčkou rodinného domu, počula od X. Š. možno trištvrte roka dozadu. Nevie kedy to počula, pri akej príležitosti, na akom mieste Na otázku aby uviedla ktorý stavebný materiál na rodinný dom konkrétne zabezpečovala X. Š. uviedla, že jej rozprávala, že otec zabezpečí drevo na strechu, spomínala, že ide robiť deku. Na otázku či videla tento stavebný materiál uviedla, že len hovorila, svedkyňa nič nevidela. Hovorila jej X. Š.É., že chodila (X. Š.) každý deň na stavbu rodinného domu. Počula od X. Š., že zabezpečovala stavebný materiál, potraviny, nábytok do domu a to že po kolaudácii rodinného domu bude spoluvlastníčkou. S X. Š. sa stretáva každý deň v práci, o tomto procese sa v práci nerozprávajú. Raz počula od X. Š. že po kolaudácii sa stane spoluvlastníčkou rodinného domu, keď to počula od X. Š. tento rodinný dom stál celý.

V čestnom prehlásení zo dňa 13.05.2014 Q. F. vyhlasuje, že X. Š. býva v rozostavanom rodinnom dome na parc. číslo 428/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. T.. Ohľadom vykonávania elektriky v tomto rozostavanom rodinnom dome vyhlasuje, že X. Š. mu po celú dobu otvárala stavbu, zametala vysekaný materiál, súhlasila aby nakúpil všetok potrebný materiál na vybudovanie elektriny, robila fotodokumentáciu a za zakúpený materiál a vykonanú robotu mu riadne zaplatila. 14.09.2012 1 280 eur, 28.09.2012 655 eur. Zabezpečila mu drobné občerstvenie a pitný režim.

Svedok Q. F. dňa 16.12.2014 uviedol, spísal pani Š. čestné vyhlásenie a je pravdivé toto čestné vyhlásenie X. Š., krstný otec X. Š. mu povedal, že jeho neter, pani Š. X., bude stavať a že by tam mohol robiť elektriku. Robil na tomto rodinnom dome elektriku, požiadali ho obidvaja, pán V., pani Š., stretli sa na záhradkách, boli na návšteve u pána Š.. O tomto rodinnom dome sa nerozprávali, len sa bavili, že tam bude robiť na komplet elektriku aj s bleskozvodom. Nepýtal sa (svedok) ohľadom vlastníctva tohto rodinného domu. Robil elektriku po poobediach alebo v sobotu, kto tam bol, toho požiadal, aby mu dom niekto otvoril, alebo dal peniaze na materiál, v týždni mu otvárala a peniaze dávala pani Š., po sobotách pán V.. Zaplatila mu pani Š. ale dal mu peniaze aj pán V.. Vídaval tam otca pána V., prišiel pozrieť v sobotu. Uviedol,, že netvrdí, že tam pán V. nebol v týždni, mohol tam byť, ale viac menej tam bol v sobotu. Svedok uviedol, že kupoval veci uvedené na dodacích listoch, že tieto dodacie listy patria k stavbe rodinného domu pána V. vie preukázať podľa toho, že je to na chalupe, ktorú robil nainštalované. Videl projektovú dokumentáciu k domu, podľa toho to robil. Presne nevie, kto predložil túto projektovú dokumentáciu, ale myslí si, že pán V.. Rozmiestnenie zásuvok, vypínačov, kde majú byť konzultoval s pani Š. aj s pánom V.. Po sekaní väčšinou to upratovala pani Š.. Občerstvenie a pitný režim zabezpečoval aj Q. V., keď tam prišiel jeho otec ponúkli aj jeho kolegu, pána E.. Nevie uviesť akú prevzali finančnú čiastku prevzal od pána V., koľkokrát to bolo a v akých sumách, raz to bolo asi 400 eur. V čase, keď vykonával túto činnosť, nebol živnostník. Pani Š. nevystavil doklad o prijatí tejto finančnej hotovosti, pánovi V. nevystavil doklad o prijatí finančnej hotovosti. Boli nejaké káble od otca pána V., ale nie veľa, boli to väčšinou nepoužiteľné káble, ktoré sa už nepoužívajú, ale niektoré sa dali použiť. Fotodokumentácia vo všetkých izbách, robila pani Š., lebo jej kázal, aby si to nafotila. Túto fotodokumentáciu nevidel. Nevie čím robila fotodokumentáciu, asi fotoaparátom.

Svedkyňa H.. X. O. dňa 16.12.2014 uviedla, že pozná p. V. ako partnera p. Š., pani X. Š. pozná lepšie, je to vnučka bývalej susedy. S p. V. a s p. Š. boli za ňou v práci, na Okresnom úrade katastrálny odbor, kde ako vedúca odboru. V práci prišla za ňou p. Š., predstavila svedkyni p. V. ako svojho partnera, uviedla, že sa im páči pozemok p. W. a prišla za ňou ohľadom informácií tohto pozemku. Tento pozemok je vedľa jej (svedkyne) pozemku a povedala im, že nie je nadšená, že sa im ten pozemok páči, pretože je malý, pretože ak by tam dom postavili, zatienil by jediné slnečné miesto pri jej rodinnom dome. Minimálne ešte raz boli za ňou v práci ohľadom rodinného domu, toho, kde teraz bývajú, čo spolu postavili. Ostatné razy

si už nepamätá, pretože v práci sa stretáva s veľa ľuďmi. Potom ju navštívili aj každý sám. Vybavovali si veci s tým pozemkom a s tou stavbou, kde teraz bývajú. Pán V. chodil za ňou skrz pozemok, na ktorom majú postavený rodinný dom a pozemok, ktorý slúži ako príjazdová cesta v T. bol ROEB a toto on vybavoval spolu so svojimi rodičmi, toto vybavovali hlavne jeho rodičia. Určite bola za ňou p. Š. minimálne raz sama, za tým účelom, že vybavovala pôžičku na rodinný dom a minimálne raz bol za ňou aj p. V., tiež skrz tú pôžičku - hypotéku. P. Š. prišla za ňou, ani nevedela, čo chcela, povedala, že ju poslal p. V., že si chcú zobrať pôžičku, p. V. kúpil pozemok, kde je postavený ten rodinný dom, p. Š. prišla za ňou (svedkyňou) opýtať sa, ako sa zbaviť záložného práva na pozemku, ktorý bol v spoluvlastníctve p. V. a p. O., a myslí si, že si chceli zobrať novú pôžičku, na pozemok, ktorý po uskutočnení reálnej deľby bude len p. V.Í.. Na otázku čo s ňu riešil p. V. viedla, že vysvetlila im, aké majú možnosti. Poradila im, že musia doniesť kvitanciu od banky na ten pozemok, ktorý po rozdelení pripadne p. O. a potom môžu predložiť novú záložnú zmluvu, na ten pozemok, ktorý po deľbe pripadne p. V.. Potom prišiel p. V., keďže on bol vlastníkom pozemku, určité veci sa mohli riešiť len s ním. Tieto stretnutia sa realizovali v čase, keď sa realizovala záložná zmluva na dom a pozemok, kde majú postavený nový dom. Nemá vedomosť o tom, kto vypracoval projekt stavby na rodinný dom p. Š. a p. V.. Na otázku aby uviedla či spomínali pre ňou p. Š.Á. alebo p. V. budúce vlastnícke práva k domu, ktorý stavali uviedla, že nespomínali. Pamätala (svedkyňa) si, že pozemok pod týmto domom kupoval p. V. sám a vedela z ROEPU že vedľajšie pozemky vlastnia jeho príbuzní, brala ako samozrejmé, že pozemky sú jeho a dom stavajú spolu. Ona (svedkyňa) sa ich na to nevypytovala. Neskôr už ani nesledovala, aké záložné zmluvy podali. Nesledovala či pôžička, ktorá sa riešila bola p. V. alebo p. Š.. Vôbec nesledovala koho prospech je to záložné právo, podstatné bolo, aby to záložné právo z toho pozemku odišlo. Nevie či p. V., vedel o tom, že bola za ňou p. Š. aj p. V., povedala jej, že p. V. pracuje v O. a poslal ju, aby sa išla opýtať. Priamo jej p. V. nepotvrdil, že by p. Š. za ňou (svedkyňou) poslal, ale keď neskôr potom prišiel za ňou a začali si to vyjasňovať, uviedol, že tu za ňou (svedkyňou) bola X..

V čestnom vyhlásení X. Š. zo dňa 04.02.2014 vyhlasuje, že v júli 2011 prijal od X. Š. sumu 1 000 eur na nákup stavebného materiálu použitého na výstavbu základovej dosky rodinného domu postaveného na parc. číslo 428/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. T.. A v čestnom vyhlásení X. Š. zo dňa 06.02.2014 vyhlasuje, že Q. V. zadovážil stavebný materiál a staval rodinný dom sám, resp. svojpomocne. Pri výstavbe základov mu pomáhal ako budúci sused a nie ako nejaká spoločnosť. Pomáhal mu aj so zhotovením nápočtu na vybudovanie základov jeho domu. Nezištne mu pomohol radami a zapožičaním náradia. Q. V. pozná od času kedy začal s prípravami na výstavbu nehnuteľnosti.

Svedok X. Š. dňa 16.12.2014 uviedol, že pomohol im pri stavbe po deku, potom skončili, nemali finančné prostriedky. Vybavovali úver, riešili nejaké bločky. S tým im pomohol. Pomohol obidvom, vykopať základy, zamerať základy, vytiahnuť základy do výšky po základovú dosku. Pri stavbe ho požiadali o pomoc obidvaja, p. Š., p. V.. Prišli ako susedia obidvaja, povedal im, čo to bude stáť. Pani Š. alebo p. V. neuviedli, kto bude vlastníkom toho, čo budú stavať. Nepamätá sa, že by boli spomínané, p. V. alebo p. Š.S. vlastnícke vzťahy k tomuto domu, jeho (svedka) to ani nezaujímalo. Zúčastňovali sa tam obidvaja, jej otec a jeho otec a mama, tak si myslí, že to stavali obidvaja. Vedel, že stavba bola povolená, spolupracuje so stavebným úradom, v minulosti bol predseda stavebnej komisie, poslancom. Vykonal stavebné práce, výkop základov, vytiahnutie základov do výšky terénu, základovú dosku. Požičiaval im tiež stavebné stroje, ako UNC-čko a žaba, keď prišiel buď Q. alebo otec X.. Finančné prostriedky v súvislosti so stavebnými prácami, prvú splátku, doniesla X. s Q., bolo to na materiál, betón, asi 6 000 €, potom betón vyplácali tomu, kto vozil betón, potom prišli z dovolenky a X. mu myslím že doniesla ešte 2 300 €. Sumu asi 6 000 € a sumu 2 300 € použil na tvárnice, železo, teda na materiál. Z tých 2 300 išlo ešte aj jeho pomocníkom za vykonanie prác, asi polovica. Zo sumy 6 000 € a 2 300 € sa betón neplatil, vie o tom, že to potom zaplatili oni, keď prišli z dovolenky, a jemu (svedkovi) vtedy zaplatili tých 2 300 €. Nevie, kto to vtedy zaplatil, či p. Š. alebo p. V., že to zaplatili mu povedal A., A. je ten, čo im vozil ten betón. P. Š. chodila na rodinný dom, kde robil tieto práce, bola tam, čo tam on (svedok) bol, ale pre ženu to nebola prác. Financie za práce a materiál mu boli vyplatené od p. Š. a p. V. v hotovosti. Na otázku či je pravdivé tvrdenie v jeho čestnom prehlásení že v júli 2011 prijal od X.. Š. sumu 10.000 uviedol, že to bolo to myslené tak, že to je od obidvoch. Bolo to v dvoch dávkach, či to bolo v júli 2011 si nepamätá, ale dá sa to zistiť, že tá druhá časť bola vyplatená, keď sa vrátili po ich dovolenke. Je to možné, že to bolo v júli, ale naraz tie peniaze mu neboli dané. Podpísal obidvom čestné prehlásenie. Konzultoval práce, ktoré vykonával aj s jedným aj s druhým, dal im rozpis a rozprával im, čo je za čo. Projektovú dokumentáciu

mu predložili obidvaja. Fyzicky prišli ku nemu a doniesli projektovú dokumentáciu. Jeden večer priniesli projektovú dokumentáciu, povedali, že je stavebné povolenie a že idú na to. Dal im rozpis prác len na bežnú chalupu. Obidvaja mu povedali, že chcú stavať rodinný dom - bungalov, taký ako má on (svedok). Keďže bol Q. na stavebnom povolení, myslím si, že Q. tam bude uvedený ako investor na projektovej dokumentácii. Videl, že tam doniesli napr. tvárnice, ale či už to zadovažovali spoločne, alebo sám, to nevie povedať. A videl, že tam robil (navrhovateľ) pomáhal, tak mu podpísal, že to robil svojpomocne.

Dňa 03.06.2015 svedok X. Š. na otázku aby uviedol, či v súvislosti s vykonávaním stavebných prác pri základovej doske na rodinnom dome v T. ktorý je v jeho susedstve sumu asi 8 tis. eur od pána Q. V. uviedol, že od obidvoch. Na otázku či okrem súm asi 6 tis. eur. a 2 300 eur obdržal aj iné sumy uviedol, že si nepamätá, možno ešte drobné sumy ktoré chýbali na materiál. Na otázku či obdržal od pána Q. V. sumu 400 eur na prenajatie strojov od firmy Stavokan, uviedol, že kopal tam niekto zo Stavokanu ale nevie, kto platil. Osobne vykonával práce v súvislosti s výstavbou základovej dosky, pomohol im uložiť tvárnice, usadenie stavby, výšky z cesty na čo má prístroje. Na otázku či mu za túto prácu bola vyplatená nejaká odmena uviedol, že nič od nich nebral. Či im už požičal stroje alebo poradil. Tieto listiny s oynačením Rozpis prác a materiálu (ktoré vo fotokópii k veci predložila odporkyňa) vyhotovoval, je to jeho písmo. Tieto listiny odovzdal obidvom, aj X. aj Q.. Prišli za mnou obidvaja tak im to dal obidvom v jednom vyhotovení. Pod poznámkou práca tejto listine, je to čo by ich to stálo za tú prácu. Je to súčet robôt. Jemu nebola za práce vyplatená žiadna suma. Na otázku či mu uviedla pani Š. alebo p. V.Í., keď mu dávali sumu 6 000 €, odkiaľ tieto peniaze majú uviedol, že vie, že vybavovali pôžičku, on (svedok) povedal, že potrebuje toľko na materiál, doniesli. Nevie, kto z nich mu odovzdával sumu 6000, eur, nepamätá si, kto ich doniesol. Sumu 2 300 € mu odovzdala X.. Na otázku aby uviedol či dával p. Š. nejaké bločky svedok uviedol, že potrebovala zdokladovať, tak nejaké bloky jej dal, ale nevie, v akej sume to boli bločky, boli to bločky so stavebným materiálom, nepamätá si, či to boli tvárnice, alebo bločky od železa. Boli to bločky, ktoré mu boli vydané v súvislosti so stavebným materiálom na rodinný dom, kde vykonával práce a boli to aj iné, čo mal on (svedok). Na otázku súdu či v súvislosti so stavebnými prácami na rodinnom dome, pomáhal niekto z príbuzných p. Š. alebo p. V. uviedol, že Q. alebo otec pani Š., otec p. V. tam bol, upratoval orech, brat p. Š. tam robil suché WC, upratoval okolie. Nespomína si žeby spomínala pred ním p. Š., že medzi ňou a p. V. je nejaká dohoda ohľadne tohto rodinného domu, bol (svedok) za to, že to stavajú obidvaja. Nespomína si žeby p. V. niekedy pred ním spomínal, že by mal nejakú dohodu ohľadne rodinného domu s p. Š.. Po čase videl stavebné povolenie, ukazoval mu ho p. V.. Na stavebnom povolení, ako stavebník bol uvedený Q.. Nepýtal sa ho, prečo je tam iba on ako stavebník. Vedel, že nie sú zobratí, myslel si, že majú dohodu, pretože aj u nich v rodine jeho dievka bola slobodná, keď sa začalo stavať a keď sa zobrali, tak sa to prepísalo 1/1. Svat dal pozemok a oni postavili. Polieval základovú dosku, pokyn bol jeho, deka by sa bola znehodnotila, keby bola praskla. Nebol sám, kto ju polieval, polieval ju otec p. V., a otec p. Š.. Videl p. Š. na rodinnom dome, kde on robil tieto, chodila tam, bola tam, čo tam on, ale pre ženu to nebola práca. Videl ju tam, bola tam aj s rodičmi, aj so sestrou, ale čo tam robili nevie. Videl vykonávať práce na rodinnom dome príbuznými pani Š. a pána V. napr. pri múroch bol otec p. Š., ďalej otca p. V., otec p. Š. a otec p. V. tam stavali lešenie, opravovali komín, iné nevidel. Počas celej stavby tam videl aj mamu p. Š. aj mamu p. V., ale čo konkrétne robili, to nevidel. Keď robili bránu, bol tam opäť otec p. V. aj otec p. Š., otec p. V. kládol dlažbu. Taktiež svedok

Z výzvy navrhovateľa adresovaného odporkyni zo dňa 26.12.2013 (čl. 6)vyplýva, že navrhovateľ vyzýva odporkyňu aby opustila, sa odsťahovala aj so svojimi vecami s rozostavaného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. 428/2 katastrálne územie T., obec T..

Zo zmluvy účelovom splátkovom úvere č. 2011138680 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 11.01.2012 (čl. 7) je zrejmé navrhovateľ v tento deň uzatvoril túto zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru - účelového úveru vo výške 64.000,- eur za účelom výstavby financovanej nehnuteľnosti, a to rozostavaný rodinný dom na pozemku parc. č. 428/2 v k.ú. T., obec T., okres O. K. O. zapísaný GP č. 37453254-67/2011 overenom dňa 10.11.2011 Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správa katastra Bánovce nad Bebravou.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k.ú T., pripojeného k návrhom súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. a to: rozostavaný rodinný dom postavený na pozemku parcela registra "C" parcelné číslo: 428/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres O. K. O. v podiele 1/1. Ďalej súd zistil z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T. že navrhovateľ je vlastníkom aj

nehnuteľností, a to pozemku parcela registra "C" parcelné číslo: 425/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, pozemku parcela registra "C" parcelné číslo: 428/1, druh pozemku: záhrady o výmere 385 m2 a pozemku parcela registra "C" parcelné číslo: 428/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2. Vyššie popísané nehnuteľnosti odporca nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 121/2009 dňa 11.3.2009 a Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1673/12 dňa 08.10.2012.

Z listín - Rozhodnutie o určení súpisného čísla budovy č. 772/2013 zo dňa 21.11.2013 a Kolaudačné rozhodnutie č. 591/2013, obe vydané Obcou T. súd zistil, že pre budovu - rodinný dom, ktorý sa nachádza v katastrálnom území T. na parc. č. 428/2 obec určila súpisné č. XXX a orientačné číslo XX, na ul. V., pričom Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel vydala Obec T. dňa 23.10.2013 pod č. 591/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2013.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2009 (ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 11.03.2009) vyplýva, že navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti a podiel nehnuteľnostiach v tom čase evidované na LV č. XXXX a XXX, k.ú. T. medzi, ktorými nehnuteľnosťami bol aj pozemok parc. reg. „C“ č. 428 do jeho výlučného vlastníctva.

Zo Zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere s dátumom 15.07.2011 vyplýva, súd zistil, že odporkyňa s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2826223 9 04 vo výške 17000,-€, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2826223 1 03 vo výške 10200,- €.

Z listín predložených vo fotokópii odporkyňou označenej ako „Rozpis prác a materiálu“ a „Š. betón“ (č.l. 66, 68) vyplývajú jednotlivé položky a vyčíslenie, pričom práca vo výške 2 595,- € a materiál 6 058,- € a betón 3 554,16 s DPH.

Listiny doručené odporkyňou (č.l. 109-141) preukazujú úhradu za tovar, vykonanie prác v týchto listinách uvedené.

Z listín označených ako Čestné vyhlásenia vyplýva, že osoby, ktoré tieto čestné vyhlásenie podpísali vyhlasujú, že sa svojou prácou podieľali na výstavbe rozostavaného rodinného domu na parc. č. 428/2 k.ú. T., že odporkyňa bola na stavbe, zabezpečovala celodennú stravu a pitný režim spolu s matkou odporkyne, pri prácach bola účastná, otvárala stavbu, rodinný dom, že prác sa zúčastňoval aj otec odporkyne, o spôsobe a výške odmeny za vykonané práce.

Zo spisu Obec T. vo veci stavebného konania č. 876/2010 súd zistil, že obec T. dňa 12.11.2010 na základe žiadosti stavebníka - navrhovateľa vydala pre stavebné povolenie pre stavbu - Rodinný dom na pozemku parc. č. 428 v katastrálnom území T., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2010. Pričom stavebný úrad - Obec T. na výzvu súdu oznámila, že nedisponuje oznámením stavebníka o začatí stavby.

Z listín Prvej stavebnej sporiteľne a. s. označené ako Oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 27.07.2011 že dňa 26.07.2011 a zo dňa 14.09.2014 Prvá stavebná sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o medziúvere č. 2826223 9 04 odporkyni poukázala na č.ú. XXXXXXXX/XXXX sumu 6779,- eur a dňa 13.09.2011 sumu 3270,78 eur. Z listiny Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že odporkyňa z účtu č. XXXXXXXX/XXXX vybrala dňa 02.08.2011 sumu 6780,- eur a dňa 16.09.2011 sumu 3270,- eur.

Z listín predložených listín označených ako Ročne zúčtovanie na daň navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ mal v roku 2008 úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti vo výške 502643 Sk, v roku 2009 vo výške 19370,36 eur, v roku 2010 vo výške 19937,70 eur a v roku 2011 vo výške 22188,31 eur.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0264601176 zo dňa 06.04.2011 uzatvorenej medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom ako dlžníka vyplýva, že títo sa dohodli na poskytnutí spotrebného úveru vo výške 18 500 eur.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXX na meno navrhovateľa za obdobie 01.01.2011-05.08.2011 vyplýva, že z tohto účtu bola dňa 29.04.2011 poukázaná suma 6575,62 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, suma 9418,63 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a suma 2266,75 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Z listín označených ako Čestné vyhlásenia v pripojenom spise Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. vyplýva, že osoby, ktoré tieto čestné vyhlásenie podpísali vyhlasujú, že navrhovateľ ako stavebník rodinného domu na parc. č. 428/2 k.ú. T., zapísaného na LV č. XXXX vybavil potrebné povolenia, zadovážil stavebný materiál a staval rodinný sám, resp. svojpomocne za účelom, že bude výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, odporkyňa, ktorá žila s navrhovateľom niekoľko mesiacov v uvedenom rodinnom dome sa na výstavbe tohto domu nepodieľala a nikdy nespomínala, že majú akúkoľvek dohodu o prevode vlastníckych práv na jej osobu.

Listiny doručené navrhovateľom (č.l. 88-130 z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. ) preukazujú úhradu tovaru, vykonanie prác v týchto listinách uvedené.

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou , dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru , akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Predmetom tohto spoločného konania bolo posúdiť existenciu resp. neexistenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, t.j. či je odporkyňa je spoluvlastníkom nehnuteľnosti uvedenej v návrhu spolu s navrhovateľom, a to z dôvodu dohody o spoluvlastníckych vzťahoch a to vzhľadom na návrh navrhovateľa o vypratanie z nehnuteľnosti, ktorý toto právo odporkyne popiera.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia). V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je

aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať. V daných veciach, o ktorých súd konal v spoločnom konaní (o vypratanie a o určenie práva) bolo potrebné tiež posúdiť či odporkyňa, ktorá sa domáha určenia spoluvlastníckeho práva má na takomto určení naliehavý právny záujem. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla však vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zmeny vlastníckeho práva vlastníka. Súd je toho názoru, že odporkyňa, ako účastníčka konania, ktorá sa v tomto spojenom konaní domáha určenia práva preukázala naliehavý právny záujem na určení, že je podielovou spoluvlastníkom na nehnuteľnosti - rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T. voči navrhovateľovi, pretože navrhovateľ je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, a len vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností v prospech odporkyne, pretože navrhovateľ jej spoluvlastnícke právo, ale aj akékoľvek iné právo k nehnuteľnosti preukázateľné popiera, pretože sa tento samostatným návrhom domáha vypratania spornej nehnuteľnosti - rodinného domu odporkyňou. Občiansky zákonník rozlišuje medzi nadobudnutím vlastníckeho práva pôvodným a odvodeným spôsobom. O pôvodný (originálny) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy, ak sa vlastnícke právo nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho nadobúdateľa a vzniká nezávisle od neho. Medzi originálne nadobudnutie vlastníckeho práva patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvorenej veci , ktorého typickým príkladom je uskutočnenie stavby. Ak ide o novovytvorenú stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 119 ods. 2) platí, ak nie je medzi zainteresovanými osobami dohodnuté inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto uskutočnil stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Stavebník je osoba , ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo z okolností zrejmé ,že táto osoba len pomáha inému (napr. remeselník, susedská alebo rodinná výpomoc). V prípade spoločne realizovanej stavby je pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, ani nie je potrebné, aby sa jej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe .Takáto dohoda potom založí spoluvlastníctvo , len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Zmluva o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe pritom môže byť platne uzavretá aj v dobe , ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci. Z hľadiska posúdenia toho, či medzi účastníkmi konania k novovytvorenej stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo nie je relevantné to, na ktorého z nich bolo vydané stavebné povolenie, ani to, kto z nich je vlastníkom pozemku , na ktorom sa stavba stavia. Taktiež pre posúdenie tejto veci nebolo podstatným to, ako bola stavba financovaná, a z tohto pohľadu ani existencia zmlúv o úveroch a zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, čo však ale súd posudzoval ako okolnosti vedúce k uzatvoreniu dohody o založení spoluvlastníctva. Podstatným bolo to, že odporkyňa, ktorá tvrdila, že je podielovým spoluvlastníkov stavby v rozsahu 1-ici mala preukázať, že existencia jej podielového spoluvlastníctva vychádza z dohody uzavretej s navrhovateľom o tom, že k danej stavbe vzniklo ich podielové spoluvlastníctvo. Vo veci bolo potrebné zistiť či na výstavbe novovzniknutej veci nehnuteľnosti - rodinného domu s.č. XXX na parc. č. 428/2, k.ú. T. sa podieľali obaja účastníci, t.j. či táto vec stavba, nehnuteľnosť, rodinný dom bola postavená spoločnou činnosťou účastníkov konania resp. viacerých osôb a v prípade, že bola postavená len spoločnou činnosťou navrhovateľa a odporkyne, či medzi navrhovateľom a odporkyňou vopred, pred začatím stavby existovala dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe. Vzhľadom na konštantnú judikatúru táto dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z jej obsahu však musí byť nad všetky pochybnosti jasné, že účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli založiť.

Sporné v konaní nebolo, že navrhovateľ je toho času výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. T., a to rodinného domu s.č. XXX stojaceho na par. č. 428/2 - Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ a odporkyňa, ako druh a družka žili spoločne minimálne počas 10 rokov a majú spoločné dcéru O. nar. XXXX. Taktiež nebolo sporné, že pred začatím stavby - rodinného domu žili v nehnuteľnosti - v byte odporkyne, a potom v čase keď sa začala stavba rodinného domu navrhovateľ a odporkyňa žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve sestry odporkyne, a to počas obdobia jún 2011 až október 2012.

V rámci dokazovania obaja účastníci preukazovali predložením rôznych dokladov výšku a spôsob nákladov, ktoré použili na úhradu materiálu a prác v súvislosti so stavbou rodinného domu, predkladali súdu doklady o platbách na kúpu materiálu, s tvrdením, že išlo o materiál na výstavbu, pričom navrhovateľ popieral, žeby sa odporkyňa akýmkoľvek spôsobom podieľala na výstavbe tohto rodinného domu. Odporkyňa za týmto účelom predložila tiež Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.07.2011 a navrhovateľ tiež Zmluvy účelovom splátkovom úvere č. 2011138680 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 11.01.2012.

Vykonaným dokazovaním vypočutím svedkov, mal súd preukázané, že na výstavbe rodinného domu sa podieľali obaja účastníci konania, navrhovateľ a odporkyňa. Aj keď mal súd preukázané, že na výstavbe rodinného domu sa podieľali viaceré osoby - príbuzní navrhovateľa i odporkyne, súd mal preukázané, že uvedené osoby práce na rodinnom dome nevykonávali s úmyslom mať túto stavbu pre seba Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto uskutočnil stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Stavebník v občianskoprávnom zmysle slova je osoba , ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo z okolností zrejmé ,že táto osoba len pomáha inému (napr. remeselník, susedská alebo rodinná výpomoc). Uvedené mal súd preukázané z vykonaného dokazovania, a to výsluchom svedkov. Vypočutá svedkyňa P. Q. uviedla, že videla na tomto rodinnom dome otca X., aj s nejakými robotníkmi. Taktiež svedkyňa Ing. X. O., zamestnankyňa katastrálneho úradu uviedla, že odporkyňa spoločne s navrhovateľom boli za ňou v práci ohľadom rodinného domu, toho, kde teraz bývajú, čo spolu postavili. Vypočutý svedok X. Š. uviedol, že pri stavbe ho požiadali o pomoc obidvaja, p. Š., p. V.. Prišli ako susedia obidvaja, povedal im, čo to bude stáť. Vyhotovoval listiny z označením rozpis prác a materiálu a tieto listiny odovzdal obidvom, aj X. aj Q.. Prišli za ním obidvaja tak im to dal obidvom v jednom vyhotovení. Podpísal obidvom čestné prehlásenie. Konzultoval práce, ktoré vykonával aj s jedným aj s druhým, priniesli mu projektovú dokumentáciu, povedali, že je stavebné povolenie a že ideme na to. Obidvaja mu povedali, že chcú stavať rodinný dom - bungalov, taký ako mám on. Taktiež uviedol, že peniaze v súvislosti s vykonávaním stavebných prác pri základovej doske na rodinnom dome obdržal od obidvoch. Videl, že tam navrhovateľ robil pomáhal. Videl p. Š. na rodinnom dome, kde on robil tieto, chodila tam, bola tam, čo tam on, ale pre ženu to nebola práca. Videl ju tam, bola tam aj s rodičmi, aj so sestrou. Videl vykonávať práce na rodinnom dome príbuznými pani Š. a pána V.. Taktiež svedok Q. F. uviedol, že robil na tomto rodinnom dome elektriku, požiadali ho obidvaja, pán V., pani Š.I., v týždni mu otvárala a peniaze dávala pani Š., po sobotách pán V.. Zaplatila mu pani Š. ale dal mu peniaze aj pán V.. A. P. uviedla, že ponúkala služby Prvej stavebnej sporiteľne za prítomnosti oboch, aj pani Š. aj pána V. uviedla, že na jednom stretnutí boli obaja, potom už komunikovala s pani Š.. Je istá že bol pri stretnutí prítomný navrhovateľ, na stretnutí kde boli obaja spomínali že idú stavať rodinný dom a potrebujú finančné prostriedky. Aj na základe týchto vykonaných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa vykonávali činnosť na stavbe budúceho rodinného domu spoločne v úmysle tento rodinný dom vybudovať pre seba. Všetci rodinní príbuzní matka navrhovateľa, otec navrhovateľa, sestra navrhovateľa ale aj otec odporkyne, matka odporkyne a sestra odporkyne pri svojej výpovedi uviedli, že im s výstavbou rodinného domu určitým spôsobom pomáhali, pričom rodičia navrhovateľa i odporkyne i finančne, otec odporkyne jej poskytol svoju kartu od účtu a rodičia navrhovateľa finančnou čiastkou asi šesťtisíc eur. O spoločnej účasti na výstavbe rodinného domu vypovedal aj svedok Q. F., ktorou v celom dome vykonávala elektriku, o ktorú ho požiadali spoločne navrhovateľ s odporkyňou, a na prácach sa podieľala aj odporkyňa, ktorá im tiež umožnila vstup do tohto rodinného domu ak aj navrhovateľ, s obidvoma svedok konzultoval napr. umiestnenie vypínačov, zásuviek.

Vzhľadom na preukázanú skutočnosť že rodinný dom bol vytvorený spoločnou činnosťou navrhovateľa a odporkyne súd skúmal, či medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorých spoločnou činnosťou došlo k výstavbe rodinného domu existovala vzájomná dohoda o ich vlastníckych vzťahoch k tejto novovytvorenej veci. Navrhovateľ poprel existenciu takejto dohody, z ktorého dôvodu, žiada odporkyňu z

rodinného domu vypratať, pričom odporkyňa od tejto dohody odvodzovala svoje právo, ktorého určenia sa v tomto konaní domáha. Za rozhodujúce vzhľadom na okolnosti danej veci súd považoval aj tieto preukázané skutočnosti, a to že dlhú dobu navrhovateľ a odporkyňa spolu žili, mali spoločné dieťa a plánovali spoločné bývanie tým, že spoločne hľadali miesto svojho budúceho bývania, čo potvrdila nielen matka navrhovateľky ale aj svedkyňa X. O., ktorá uviedla, že sa u nej zaujímali pozemok v susedstve jej rodinného domu, s tým že tam chcú stavať dom. Dlhú dobu, 10 rokov žili spoločne v byte, ktorý vlastnila odporkyňa, ktorá tvrdená skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou samotného navrhovateľa, matky navrhovateľa, ktoré ho v tomto byte navštevovala a aj sestry navrhovateľa, ktorá v byte odporkyne občas zabezpečovala starostlivosť o spoločné dieťa navrhovateľa a odporkyne. Vykonaným dokazovaním - svedeckými výpoveďami s prihliadnutím na okolnosti tejto veci mal súd jednoznačne preukázane, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvoril dohodu o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe, ktorú uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa v presne nezistenom dni mesiaca jún 2011, a ktorej svedkami boli X. Q., X. Q. a Q. Q., ktorí ako svedkovia uzatvorenie tejto dohody vo svojich výpovediach potvrdili. Svedkyňa Q. Q. uviedla, že X. Š. a pán Q. V. uviedli, že po skolaudovaní sa to prepíše a budú vlastníci obaja tohto domu, obidvaja uviedli že budú vlastniť každý na polovicu, čo potvrdili aj ďalší svedkovia X. Q. a X. Q.. Svedkyňa, matka odporkyne uviedla, že dohoda odznela u dcéry v jej rodinnom dome v obývačke. X. Š. a Q. V. povedali, že keď sa skolauduje chalupa, dá prepísať polovičku na jej dcéru. Jej dcéra s tým súhlasila. Q. jej povedal, že to bude na polovicu keď to bude skolaudované hneď ako sa nasťahovali k Q., k Q. sa nasťahovali 01.06.2011. Svedok, otec odporkyne uviedol, že Q. V. a X. Š. sa dohodli pre začatím stavby, že keď sa dokončí stavba, Q. prepíše polovicu na dcéru X.. Počul toto v kuchyni s obývačkou u mladšej dcéry Q.. Navrhovateľ a jeho príbuzní - matka, otec a sestra však existenciu takejto dohody popreli. Matka, otec a sestra v rámci výpovede vylúčili možnosť, že by sa navrhovateľ s odporkyňou takto mohli dohodnúť, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ sa vyjadril, že rodinný dom ide stavať sám, čo mal uviesť na rodinnej oslave septembri -októbri 2010 , na ktorej bola prítomná odporkyňa spolu s jej rodičmi a kde mal uviesť, že podal žiadosť o stavebné povolenie a predložiť projekt budúceho rodinného domu. Súd však poukazuje, že toto vyjadrenie navrhovateľa nemá žiadny vplyv na uzatvorenie dohody navrhovateľa a odporkyne z neskoršieho obdobia. Súd mal v konaní preukázané stavebným povolením a výsluchom svedkov, že potom, ako bolo navrhovateľovi ako stavebníkovi vydané právoplatne dňa 15.12.2010 stavebné povolenie sa s odporkyňou dohodol o spoluvlastníckom vzťahu, a to aj pod vplyvom tej skutočnosti, že riešil otázku financovania tohto rodinného domu, tak ako bolo v konaní preukázané, keďže navrhovateľ nemal potrebné investície na začiatok výstavby a preto sa s odporkyňou dohodli na spoluvlastníckom vzťahu, a to aj v súvislosti so zabezpečením finančných prostriedkov odporkyňou na začatie stavby preukázateľne odporkyni poskytnutých od veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľne. Súd mal jednoznačne preukázané výpoveďou svedka X. Š., že navrhovateľka poskytla vlastné finančné prostriedky (svedok mal vedomosť o pôžičke) na vybudovania základovej dosky na rodinný dom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľa. Toto tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ potreboval v roku 2011 finančné prostriedky od odporkyne mal súd preukázané listinou, ktorú odporkyňa predložila a o ktorej navrhovateľ uviedol, že túto listinu on vyhotovoval, a v ktorej sa uvádza, že „v roku 2011 som „potreboval“ 10000,- € od navrhovateľky “ a tiež „tak sme sa dohodli na navýšení jej úveru o sumu 10000,- €“. Aj keď navrhovateľ tvrdil, že základovú dosku v celom rozsahu financoval s vlastných finančných prostriedkov a prostriedkov od rodičov, hodnoverný dôkaz o tom nepredložil. Aj keď predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere, tento mu bol poskytnutý v apríli 2011, z ktorého ešte v mesiaci apríl 2011, dňa 29. 04.2011 bola poukázaná suma vo výške 6 575,62 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, suma 9 418,63 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a suma 2 266,75 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX (t.j. celkom 18.261,- eur). V konaní bolo preukázané výpoveďou svedka X. Š. že finančné prostriedky, ktoré sa poskytovali v súvislosti s vykonávaním prác na základovej doske a zaobstarávaním stavebného materiálu na základovú dosku rodinného domu boli uhrádzané v júli 2011 a následne postupne. Zmluva o poskytnutí úveru nepreukazuje, že navrhovateľ disponoval v tom čase finančnými prostriedkami na úhradu nákladov spojených s vybudovaním základovej dosky rodinného domu, ako ani navrhovateľom predložené doklady o ročnom zúčtovaní na daň a lebo doklad o vyplatení poistného plnenia navrhovateľovi z februára 2011. Ani jedna z týchto listín nepreukazuje, že navrhovateľ v júli 2011 disponoval finančnou hotovosťou, ktorá bola vyplatená X. Š.. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že mal finančné prostriedky na vybudovanie základovej dosky rodinného domu nebolo preukázané ani výpoveďou sestry navrhovateľa, ktorá napriek tomu, že bola finančnou poradkyňou navrhovateľa výšku jeho našetrených finančných prostriedkov neuviedla. Aj keď matka navrhovateľa tvrdila, že finančne mu pomáhala vyplácaním robotníkov, vo výpovedi uviedla, že X. Š. nič nevyplatila, pričom v konaní svedok X. Š. uviedol, že sumy, ktorú obdržal vo výške 2300,- eur išlo aj jeho pomocníkom za vykonanie prác,

z čoho súd ustálil, že matka navrhovateľa robotníkov, ktorý sa podieľali prácou na základovej doske domu nevyplácala.

Na základe všetkých týchto okolností v danej veci vychádzajúc v konaní preukázaného dlhodobého spolužitia navrhovateľa a odporkyne ako druh a družka, ktorý majú spoločné dieťa a ktorý mali v úmysle zaobstarať si vlastné spoločné bývanie mal súd preukázané, že z týchto dôvodov ale i z dôvodu finančného krytia začiatku stavby zo strany odporkyne došlo medzi ňou a navrhovateľom k uzatvoreniu dohody o vzniku spoluvlastníctva k novostavbe-rodinnému domu s.č. XXX nachádzajúceho sa na par. č. 428/2 v k.ú. T., pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, sa navrhovateľ a odporkyňa okrem vzniku spoluvlastníctva k tomuto rodinnému domu dohodli aj na výške spoluvlastníckeho podielu, vo výške jedna polovica. Aj keď odporkyňa tvrdila vo svojej výpovedi, že sa s navrhovateľom dohodla na podiely na tejto nehnuteľnosti vo výške 1 spolu aj spolu s deťmi, ani jeden z vypočutých osôb, ktorí mali byť prítomní uzatvorenia ich dohody, toto nepotvrdili. Z ich výpovede súd zistil, že táto dohoda o spoluvlastníckom vzťahu sa mala týkať len navrhovateľa a odporkyne. K Obrane navrhovateľa spočívajúcej v tom, že celú stavebnú dokumentáciu pripravoval a vyhotovoval navrhovateľ bez akejkoľvek účasti odporkyne, čo opäť nedáva záver, že aj ona mienila participovať na vlastníckom režime rodinného domu, keď si už v tomto štádiu nepočíňala ako spolustavebníčka, tu súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 16/1983 a NS SR ), z ktorých je zrejmé, že samo vydanie stavebného povolenia nerieši vlastníctvo k budúcej stavbe. V stavebnom povolení totiž stavebný úrad určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, ktorými predovšetkým zabezpečuje ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem, a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy. Na svoju obranu navrhovateľ tiež poukázal na samotnú výpoveď odporkyne, kedy výslovne uviedla, že navrhovateľ až po dokončení rodinného domu a po jeho kolaudácii „prepíše“ 1 domu na ňu a mal. deti z čoho logicky vyplýva, že stavebníkom bol iba navrhovateľ a po dokončení domu ako nehnuteľné veci v právnom slova zmysle mohol voľne s ňou disponovať ale spôsobom výlučne uvedeným v ustanoveniach § 46 ods. 1 OZ, § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 OZ, k čomu však zatiaľ nedošlo a tiež že samotné poskytnutie finančnej či vecnej pomoci pri výstavbe nehnuteľnosti či jeho užívanie, nenahrádza platný právny dôvod jeho nadobudnutia do spoluvlastníctva, iba môže založiť obligačný vzťah odporkyne voči navrhovateľovi, pravda za predpokladu, že sa jej pomoc preukáže. V tejto súvislosti súd poukazuje, že odporkyňa sa svojim návrhom nedomáha plnenia titulom ich obligačného vzťahu, ani jeden z účastníkov netvrdil, že takýto vzťah medzi nimi bol, navrhovateľ popiera, žeby sa akýmkoľvek plnením, či pomocou odporkyňa na výstavbe podieľala. Ďalšia obrana navrhovateľa zároveň spočívala v tom, že trvá na tom, že dohody týkajúce sa nehnuteľnosti musia byť urobené v písomne forme, inak sú neplatné. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na konštantnú judikatúru, že dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe nemusí byť písomná. Zákon, § 46 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou nedodržania písomnej formy právneho úkonu pri prevodoch nehnuteľností (v konkrétnom čase jún 2011 nehnuteľnosť v právnom slova zmysle neexistovala, keďže ako bolo v konaní preukázane výpoveďou X. Š. s výstavbou rodinného domu bolo začaté až na základe ním vykonaných prác so začiatkom v júli 2011, sám navrhovateľ začatie stavby na príslušný stavebný úrad neoznámil). I z výpisu LV č. XXXX, k.ú. T. a zo zmluvy účelovom splátkovom úvere č. 2011138680 je zrejmé, že rozostavaný rodinný dom bol zapísaný do katastra nehnuteľností až na základe GP č. 37453254-67/2011 overenom správou katastra dňa 10.11.2011. Súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť vypočutých svedkov, ktorí existenciu dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou vo svojich výpovediach potvrdili, keď opísali kde, ako, pri akej príležitosti a za akých podmienok k dohode medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo. Že navrhovateľ a odporkyňa takúto dohodu uzatvorili, preukazuje aj skutočnosť že následne po jej uzatvorení z ich strany boli vykonávané kroky za účelom už samotnej realizácie stavby, či už po finančnej stránke a kroky spojené s uskutočňovaním prác na výstavbe rodinného domu, na ktorých sa podieľali osobne alebo za účasti svojich rodinných príslušníkov. Spoločne vykonali prvé kroky za účelom získania informácii o možnosti navýšenia úveru odporkyne o 10.000,- €, dňa 07.07.2011 odporkyňa podala žiadosť o úver v prvej stavebnej sporiteľni, oni a ich rodinní príslušníci sa podieľali na úkonoch spojených s prípravou stavby, a potom i na začatí stavby, kedy sa spoločne obrátili na X. Š., aby im pomohol so začatím stavby, čo aj urobil, či už radami, požičaním stavebných strojov a jeho prácou a prácou jeho pomocníkov. Svedok X. Š. uviedol, že im obidvom odovzdal ním vypracovaný rozpis prác a materiálu a následne od obidvoch dostával peniaze za účelom zabezpečenia stavebného materiálu a prác. Existenciu takejto dohody preukazuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľ a odporkyňa a jej deti v tomto dome od októbra 2012 spoločne žili. Tvrdenie navrhovateľa, že súhlasil len preto, že odporkyňa

nemala kam ísť aj spolu s ich spoločnou dcérou a dcérou odporkyne, z dôvodu, že ich sestra odporkyne mala z domu vyhodiť navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by sa navrhovateľ s odporkyňou na spoločnom bývaní v tomto rodinnom dome nedohodol, určite by odporkyňu vyzval na opustenie rodinného domu skôr, keďže mal vedomosť že je vlastníčkou inej nehnuteľnosti, ktorú prenajímala, a to podľa výpovede svedkyne, matky navrhovateľa do apríla 2013. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkazy, že by odporkyňu hneď potom v čase, po apríli 2013 vyzval na vypratanie nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrhu odporkyne vyhovel a určil, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“, parcela č. 428/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres O.K. K. O. v spoluvlastníckom podiele 1, a to na základe uzatvorenej dohody s navrhovateľom o vzniku spoluvlastníckych vzťahoch k tejto nehnuteľnosti. Tak odporkyňa preukázala vzťah k nehnuteľnosti, ktorej vypratania odporkyňou sa navrhovateľ domáha a preto súd návrh navrhovateľa o vypratanie rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“, parcela č. 428/2 v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli úspešným účastníkom trovy konania vyčíslené a lehota na ich vyčíslenie trov konania ešte neuplynula, vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., súd o trovách rozhodol i podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. podľa ktorého ustanovenia, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.