Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-98-2024.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Subarea
15CoP/98/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591 a otec: G. H. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, o návrhu matky a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 54P/64/2024-145 zo dňa 29.04.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého B. vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rovnako tak uložil matke povinnosť platiť výživné pre maloletú A., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Zároveň oprávnil matku na styk s maloletými deťmi každý párny týždeň v piatok v čase od 15:00, kedy maloleté deti vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení, do pondelka do 8:00 hod., kedy maloleté deti odovzdá do predškolského alebo školského zariadenia. Každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00, kedy maloleté deti vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení, do piatka do 8:00 hod., kedy maloleté deti odovzdá do predškolského alebo školského zariadenia. V prípade, že deti nemajú predškolské alebo školské vyučovanie, maloleté deti preberie a odovzdá v mieste bydliska otca. Otca zaviazal povinnosťou maloletých na stretnutie s matkou pripraviť. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ust. § 52 a § 366 CMP, ďalej aj ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 a §329 ods. 2 CSP. Vo svojom odôvodnení objasnil, že zveril maloleté deti do starostlivosti otca, pretože u neho neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletých. Rodičia sú síce manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Z podaných návrhov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi rodičmi je vyhrotený konflikt, ktorého svedkom sú aj maloleté deti. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo podľa prvostupňového súdu za preukázané, že je v záujme maloletých detí upraviť pomery účastníkov, pretože rodičia sa nevedia dohodnúť a vytvárajú svojím konaním pre maloletých stresujúce a emočne vypäté prostredie. Zverením detí otcovi do osobnej starostlivosti tieto ostanú v prostredí, na ktoré sú
zvyknuté, čo vyplynulo aj z doporučenia kolízneho opatrovníka. Predbežne rozhodol o povinnosti matky platiť výživné na maloleté deti, pričom poukázal na ust. CMP, že neodkladným opatrením možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, na uspokojovanie základných životných potrieb, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť prípadne vyššiu sumu výživného. Zároveň upravil aj styk maloletých detí s matkou, nakoľko medzi rodičmi existujú konflikty a nevedia sa v tejto otázke dohodnúť. Odovzdávanie a preberanie v predškolskom alebo školskom zariadení má zabrániť tomu, aby boli deti vystavené ďalším konfliktom. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
2. Proti výrokom I. až VI. a výroku VIII. uznesenia podala, prostredníctvom zástupcu a v zákonom stanovenej lehote, odvolanie matka maloletých detí. Podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S rozhodnutím súdu v odvolaní napadnutej časti nesúhlasí, pretože nie je správne a nie je v záujme maloletých detí, pričom vychádza z tendenčných a nepravdivých tvrdení otca. Matka uviedla, že otec nechápe skutočnosť, že medzi ňou a ním už nie je nič, čo by ich ako manželov spájalo a ich rozchod je definitívny. Nič z toho, čo uvádza v jeho vyjadreniach, nie je pravda. Matka o sebe tvrdí, že je dobrý rodič, o deti sa vždy starala a domácnosť nikdy nezanedbávala. Údajná otcom deklarovaná dohoda, podľa ktorej si mali rodičia v ich byte a v intervale každé tri dni striedať maloleté deti, nie je pravdivá. Uviedla, že rozumie, že deti sa cítia komfortne v ich spoločnom byte a z toho dôvodu je matka v horšej pozícii. Túto skutočnosť má zneužívať otec maloletých detí, ktorý sa snaží manipulovať ich proti matke. Matka sa vyjadrila, že chce, aby deti bol spokojné, šťastné a zdravé a neboli zaťahované do jej problémov s otcom. To však podľa jej názoru otec nerešpektuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené najmä na nepravdivých skutkových tvrdeniach otca. Súd pri rozhodovaní, napríklad, nezohľadnil podanie matky, v ktorom sa nachádzal jej pohľad na vec a jeho obsah nie je zohľadnený vo výrokovej časti a ani v odôvodnení rozhodnutia. Viackrát zdôraznila, že tak ako na strane otca, rovnako tak ani na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky v otázke starostlivosti o maloleté deti. Aj v minulosti to bola práve ona, ktorá v prevažnej miere zabezpečovala akúkoľvek starostlivosť o maloletých. Po nariadení neodkladného opatrenia otec riadne neplnil jeho povinnosti voči deťom a nekomunikuje s matkou verbálne ani písomne. Na základe vyššie uvedeného preto matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a vyhovie jej návrhu, prípadne zverí deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
3. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 16.05.2024 súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
4. Otec maloletých detí sa vyjadril k odvolaniu matky prostredníctvom svojho zástupcu a uviedol, že neodkladné opatrenie vydané súdom prvej inštancie je rozhodnutie, ktoré je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Podľa názoru otca to odzrkadľuje aj jeho súčasná realizácia, ktorá prebieha v súlade s rozhodnutím súdu, a ktorá má na obe deti veľmi pozitívny vplyv. V súčasnosti teda deti nemusia čeliť konfliktným a stresovým situáciám, ktoré matka pred deťmi opakovane vytvárala. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnako tak nie je pravda, že súd založil jeho rozhodovanie prevažne na nepravdivých skutkových tvrdeniach otca, pretože prihliadal jednak na vyjadrenia oboch rodičov a rovnako tak aj na správu o šetrení pomerov ÚPSVaR a na listinné dôkazy, ktoré predložili súdu navrhovatelia, a ktoré zistil z úradnej činnosti. V súvislosti s vyššie uvedeným otec upozornil aj na rozporné tvrdenia matky, ktoré sa nachádzajú v jej jednotlivých vyjadreniach. Otec naďalej trvá na tom, že pred svedkami bola medzi rodičmi uzavretá na polícii ústna dohoda, na základe ktorej sa mali rodičia striedať v domácnosti, kde majú maloleté deti obvyklý pobyt. Matka v podanom odvolaní síce tvrdila, že žiadne z detí sa od nej neodvracia, avšak otec poukázal na jej písomné vyjadrenie zo dňa 16.04.2024, v ktorom vyslovene uviedla, že A. je po príchode predovšetkým voči nej negatívne naladená, čo sa má v priebehu 2-3 hodín zmeniť a začne sa správať normálne. Aj toto vyjadrenie matky má byť nepriamym dôkazom toho, že matka súd čiastočne zavádza. Otec neustále trvá na tom, že deti majú negatívne reakcie pri odchode do domácnosti matky. Dôvodom postoja maloletých detí je podľa otca opakované agresívne správanie sa matky voči jeho osobe, ktorého žiaľ boli často prítomné aj ony. Otec popiera, že by s matkou nekomunikoval. Prirodzene sa však vyhýba kontaktu s matkou mimo verejných miest, pretože sa po fyzických útokoch bojí a zároveň sa snaží vyhnúť jej provokáciám. Matka naďalej výhradne používa osobné motorové vozidlo, ktoré slúžilo potrebám rodiny, hoci deti sú zverené otcovi a tento nemá vozidlo, ktoré by mohol používať. Matka otcovi vozidlo neposkytla aj napriek jeho viacerým
žiadostiam. Otec trvá na tom, že s matkou komunikuje a o deťoch ju riadne informuje. Práve naopak, po nariadení NO matka s otcom nekomunikuje, neodpovedá na správy a deťom neposkytla ani žiadne ich oblečenie, okrem toho, ktoré mali na sebe. Z tohto dôvodu musel otec nakúpiť všetko oblečenie pre deti. Tvrdenia matky, že deti sa s jej novým partnerom cítia dobre, sú opäť zavádzajúce. Nie je pravda, že deti s matkiným súčasným partnerom a jeho deťmi boli len dvakrát. Deti otcovi sami hovoria, že keď sú v starostlivosti matky, berie ich na stretnutia s jej partnerom, kde si majú pred deťmi prejavovať vzájomné intímnosti, čo sa deťom nepáči a je to pre ne nepríjemné. Otec k tomuto uvádza, že sa žiaľ nejedná o prvú neveru zo strany matky, a teda ani jej súčasný partner nemusí byť stabilný či dlhodobý. Matka rovnako tak ničím neprispela k tomu, aby sa manželia ako partneri porozprávali o ich prípadných vzájomných problémoch. Opakovane odmietla aj otcom navrhované riešenie cez párového terapeuta. Otec popiera tvrdenia matky, že by mal byť pri striedaní detí vulgárny a agresívny a rovnako tak, že sa má snažiť manipulovať deti proti matke. Rovnako tak aj výčitky, že sa otec nevenuje deťom, respektíve, že sa im začal venovať až v poslednej dobe sú ďalším účelovým tvrdením matky. Otec sa, prihliadnuc aj na jeho pracovné povinnosti, deťom venoval a venuje. Za dôležité považuje momentálne súčasné nastavenie starostlivosti o deti, ktoré sú spokojné a vedia už vyjadriť svoj názor. Pokiaľ by slobodne prejavili iný záujem, bude akceptovať ich rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP uznesenie prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Neodkladné opatrenie umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný jeho okamžitý zásah. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na ich strane. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na takejto dočasnej úprave pomerov. Pri posudzovaní sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, resp. ohrozenie jeho vývinu a pod.
7. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, stačí len tzv. osvedčovanie. V tomto prípade je zrejmé, že súd vykonal aj základné šetrenie, keď prostredníctvom kolízneho opatrovníka mal správu o aktuálnej situácii v domácnosti otca, kde sa maloleté deti zdržiavajú. Súd prvej inštancie tak mal osvedčené, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, aby bol zabezpečený zdravý vývoj maloletých detí. Je zrejmé, že každý z rodičov má právo podieľať sa na výchove detí a povinnosťou rodiča, ktorému maloleté dieťa bolo zverené do dočasnej starostlivosti, je primeraným spôsobom vplývať na dieťa tak, aby nedošlo k narušeniu vzťahov k druhému rodičovi, resp. umožniť stretávanie sa, aby mohli byť zachované väzby medzi dieťaťom a druhým rodičom. V tomto prípade matka dieťaťa namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má byť v rozpore so záujmom maloletých detí. Odvolací súd po preskúmaní odvolania matky nemôže súhlasiť s jej tvrdeniami, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tendenčných a nepravdivých tvrdení otca maloletých detí. Práve naopak prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní správne poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti manželov, z ktorej sa následne matka maloletých odsťahovala. Odvolací súd má taktiež za preukázané, že doposiaľ medzi manželmi pretrvávajú určité konflikty, ktoré majú za následok zlú, respektíve žiadnu komunikáciu manželov a vzájomné obviňovanie. Matka vo svojom odvolaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by maloleté deti mali naliehavú potrebu alebo chcenie žiť v aktuálnej domácnosti matky. Práve naopak aj samotná maloletá prejavila záujem ostať v domácnosti otca, v prostredí na ktoré je zvyknutá a jej mladší brat ju prirodzene nasleduje. Rovnako tak stretávanie matky s maloletými deťmi je, tak ako ho dočasne upravil súd prvej inštancie, nastavené úplne adekvátne. Súd prvej inštancie tiež primeraným spôsobom stanovil výšku vyživovacej povinnosti matky k maloletým, ktorej uložil povinnosť platiť výživné len v naozaj nevyhnutnej miere. Pokiaľ teda dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so záujmami maloletých detí a potreba nariadenia bola osvedčená, s týmto sa odvolací súd stotožnil. Rozhodnutie prvostupňového
súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, považuje odvolací súd za logické a správne.
8. Vzhľadom na to, že sa jedná len o úpravu dočasnú, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia a dočasne upravil práva a povinnosti rodičov a maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie za vecne správne a v celom rozsahu ho potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).