Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/398/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: U., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Bc. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Tr. A. T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Sládkovičova 7 a L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Fraňa Mojtu 43, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamieta.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a na maloletého XX,- B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 1,5 roka a za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery ako aj výdavky na obe maloleté deti.

Otec sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2013 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k.: XXC/XXX/XXXX v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloleté deti B. tak, že znižuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú U., nar. XX.XX.XXXX na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na maloletého E., nar. XX.XX.XXXX na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnil otec tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na jeho strane k výraznej zmene pomerov. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zrušenia prevádzky zamestnávateľa nedošlo k predĺženiu jeho pracovnej zmluvy a súčasne mu boli zistené zdravotné problémy, v dôsledku čoho bol dlhodobo práceneschopný. Od 01.02.2013 je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eura mesačne.

Matka maloletých detí vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaniach pred tunajším súdom uviedla, že maloletý E. navštevuje 1. ročník Základnej školy v Nitre na Topoľovej ulici a maloletá U. 9. ročník Základnej školy na Nábreží mládeže. Bývajú v trojizbovom byte spolu s jej priateľom A. E., ktorý

byt je v osobnom vlastníctve jej priateľa. Tento je zamestnaný, k jeho príjmu sa vyjadriť nevie. Ona na výdavky spojené s bývaním prispieva sumou 80,- eur mesačne a platí stravu. Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje ako predavačka na živnosť, pričom jej mesačný príjem je okolo 283,- eur mesačne. Na deti poberá prídavky vo výške 45,08 eura, deti sa stravujú v škole, kde mesačne platí zhruba okolo 20,- eur na jedno dieťa, čo však závisí od počtu pracovných dní. Ďalej maloletému E. uhrádza každý mesiac 5,- eur školský klub, navštevuje s ním imunológa G.. C., každý druhý mesiac má výdavky na lieky, a to okolo 17,- eur. Dcéra chodí do školy autobusom, čipovú kartu jej dobíja mesačne na 12,- eur a dobíja jej aj kredit na mobil vo výške 7,- eur. Obom deťom platí poistky, pre U. je to polročne okolo 83,- eur a pre maloletého E. mesačne okolo 33,27 eura. Diaľkovo študuje na vysokej škole sociálnu prácu, kde školné platí vo výške 480,- eur polročne. Otec si výživné plní pravidelne, nad rámec súdom určeného výživného neprispieva. Deti nenavštevuje, od minulého roka ich nevidel, nekomunikuje s nimi, ani v rámci sviatkov ako sú meniny narodeniny a Vianoce. Ona ďalej spláca pôžičku, ktorú použila na zakúpenie zariadenia pre deti, kúpila im postele, ktoré spláca po 30,- eur. Taktiež vlastní osobné motorové vozidlo TOYOTA YARIS, kde platí ročnú poistku vo výške 83,- eur. Zo spoločnosti LYONESS nie sú jej vyplácané žiadne príjmy od roku 2011, kedy tam ukončila zmluvný vzťah, previedla to na známych, za tento prevod nedostala žiadne finančné prostriedky, jej táto kamarátka požičala finančný obnos 1.300,- eur. Je pravdou, že v roku 2006 prepísal otec dom na ňu, avšak z toho dôvodu, že sa viedlo konanie o výživné na syna z predchádzajúceho manželstva, otec sa zbavil svojho majetku. Nie je pravdou, že im otcov bratO.požičal finančné prostriedky, žiadna pôžička nebola, bolo to robené len z toho dôvodu, aby sa nemusel finančne vyrovnávať s bývalou manželkou, pôžičky ktoré uvádzal boli fiktívne. Otcov otec bol hospodáriaci roľník, ktorý mal vždy nulové až mínusové daňové priznanie, takže nemal otcovi detí z čoho požičať 1.000.000,- korún a navyše otec už v iných konaniach uviedol, že suma vo výške 1.000.000,- korún bola už splatená. Čo sa týka motorového vozidla NISSAN QASHQAI, toto bolo prevedené na ňu preto, že jej matka požičala peniaze, čo bolo zase robené len z dôvodu, aby nevedel preukázať majetok v konaní o výživné pre maloletéhoO.

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe býva v podnájme u svojho brata, tento rodinný dom patril jemu, začal ho stavať v roku 2001, jednu polovicu domu prepísal na brata, nakoľko dostal výzvu, aby si vysporiadal pôžičku, peniaze nemal, tak to takto vyriešil. Nakoľko mal podlžnosti z čias podnikania, tak aj druhú polovicu prepísal na toho istého brata. Počas manželstva musel vysporiadať pohľadávky, ktoré mal, brat mu poskytoval finančné prostriedky a keď to presiahlo 30.000,- eur, tak na neho previedol dom. On je v súčasnej dobe nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce od 01.02.2013, predtým bol sedem mesiacov práceneschopný. Pracoval v Leviciach v pekárni, kde mal príjem okolo 400,- eur, avšak pekárenská spoločnosť zanikla, pekáreň zrušili. Pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú, pracovný pomer bol ukončený k 30.06.2012. V súčasnej dobe je bez akéhokoľvek príjmu, nemocenské dávky poberal vo výške okolo 300,- eur. Mesačne potrebuje 30,- eur na lieky, za mesiace august a september mal výdavky na lieky po 150,- eur. On nevlastní žiadne motorové vozidlo. Čo sa týka siete LYONESS, táto bola vybudovaná počas manželstva, do tejto firmy investoval finančný obnos vo výške 7.000,- eur za trvania manželstva. V priebehu rozvodu manželstva sa s matkou dohodol, že sa to napíše na ňu, príjem sa bude deliť na dve osoby, pričom ona túto pozíciu previedla na tretiu osobu na XXXX I.. On je vyučený elektrikár, má maturitné vzdelanie, v súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce, zúčastnil sa aj výberového konania, v ktorom ale neuspel. Na svoje deti investoval čiastku v roku 2006 alebo 2007 a to sumu 16.000,- amerických dolárov na syna a 16.000,- eur na dcéru. Ďalej by chcel uviesť, že v januári 2013 prišla na účet matky suma 1.750,- eur, je pravdou, že on dostal 1.500,- eur, sú to finančné prostriedky zo zložených prostriedkov, avšak táto firma už skrachovala a z tejto firmy bola vyplatená táto čiastka. Výživné sa aj napriek nízkemu príjmu snaží platiť. V súčasnej dobe je voči nemu začatá exekúcia za dlh na výživnom, ktorý mu vznikol. Je pravdou, že prededil byt v dedičskom konaní po svojom nebohom synovi XX.XXX,- predmetnú nehnuteľnosť predal za čiastku 38.000,- eur, z čoho 2.000,- eur vyplatil realitnej kancelárii a zvyšnú čiastku vložil na účet svojmu bratovi, od ktorého mal požičané peniaze, a ktorý začal stavať dom.

XXX,- C., nar. XX.XX.XXXX vypočutý ako svedok na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou a podniká v odbore elektromontáží. Jeho mesačný príjem je zhruba 700,- až 1.000,- eur. Z týchto peňazí uhrádza svoje základné potreby na živobytie a ešte si niečo našetrí. Ročne si vie ušetriť čiastku okolo 10.000,- eur. Je pravdou, že otcovi detí poskytol viackrát finančný obnos, napríklad na auto mu poskytol 400.000,- Sk v roku 2007, čiže zhruba od roku 2000 do dnešného dňa je to 32.500,- eur. Väčší finančný obnos si dorovnali tak, že otec detí na neho previedol vlastníctvo k rodinnému domu. Prvá polovica rodinného domu bola prevedená v roku 2011, pričom týmto

spôsobom sa dorovnal dlh čo bol vo výške 1.000.000,- Sk, išlo o sumu, ktorá bola poskytnutá ich otcom na výstavbu tohto rodinného domu. Druhá polovica rodinného domu bola prevedená na základe dlžnej sumy, ktorú mal u neho otec detí od roku 2007 z toho dôvodu, že bratovi poskytol finančnú čiastku 400.000,- Sk, plus iné finančné čiastky, čo sa nakopilo na tú čiastku 32.000,- eur a z toho titulu sa uskutočnilo to, že sa na neho previedla druhá polovica rodinného domu. Výdaje, ktoré bratovi vznikajú v súvislosti s bývaním si uhrádza on sám. V rodinnom dome býva sám, pozná jeho terajšiu priateľku, táto tam občas prespáva, ale nebýva tam. Svedok na otázku či má vedomosť o tom, že jeho brat predal byt v Leviciach a či sa vie vyjadriť k finančnej čiastke, ktorú otec detí dostal, uviedol, že o predaji predmetného bytu vie, z tejto finančnej čiastky mu otec detí vrátil sumu 400.000,- Sk, ktorú si následne zase požičal. Matka detí vedela o finančnej čiastke 1.000.000,- Sk, ktorá bola poskytnutá na výstavbu predmetného rodinného domu od ich otca.

M. H., nar. XX.XX.XXXX vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že ona býva s deťmi v trojizbovom byte v Leviciach, kde má výdaje okolo 150,- eur mesačne. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, v súčasnej dobe poberá sociálne dávky vo výške 74,- eur. Na deti poberá výživné 150,- eur a rodinné prídavky po 46,20 eura. Finančne jej vypomáha jej matka, ktorá je na dôchodku, o výške jej dôchodku sa nevie vyjadriť. Brigádnicky pracovala v Kozárovciach od novembra 2012 do 31.6.2013, mesačne si privyrobila čiastku okolo 30,- eur. Je pravdou, že prespala niekedy aj u pána B., nakoľko pracovala v Kozárovciach, deti odtiaľ chodili do Levíc do školy. V súčasnosti chodí pána F. navštevovať, nevedú spoločnú domácnosť ani spolu nežijú.

B.ášXX.XX.XXXXXd, nar. 25.10.XXXXX vypočutý ako svedok na pojednávaní uviedol, že po jeho nebohom bratovi G. zostal byt, ktorý bol predmetom dedičského konania. S otcom sa dohodli tak, nakoľko bol otec jediným dedičom, že nehnuteľnosť sa predá a že peniaze budú vložené na jeho účet z toho titulu, že otec má svoj účet zablokovaný. Prišla tam čiastka 36.000,- eur, z tohto finančného obnosu čiastku 22.000,- eur presunul na svoj iný účet keďže má pôžičku, nakoľko zvažoval možnosť zobrať si pôžičku na svadbu. Potom, čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, približne 3. decembra peniaze opätovne previedol na svojho otca. Medzi ním a otcom nebola žiadna dohoda, že si môže niečo z týchto peňazí ponechať.

Právna zástupkyňa matky v závere pojednávania uviedla, že má za to, že otec detí si má zabezpečiť reálny príjem v takej výške, z ktorého príjmu bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem výživného otec na deti neprispieva, obýva dom v hodnote 165.970,- eur, jazdí na motorovom vozidle, ktoré daroval svojej matke, ale benzín si kupuje za vlastné a jeho matka nejazdí. Bratovi daroval tento dom s tým, že si požičal od rodičov sumu 33.000,- eur, pričom táto dohoda už bola riešená v konaní pri úprave výživného s XX.XXX,-. Po nebohom G. predal byt za 36.000,- eur. Brat R. na základe daňového priznania nemohol požičiavať otcovi sumy do výšky 30.000,- eur. Má za to, že pri týchto darovacích zmluvách otec detí absolútne nemyslel na svoje maloleté deti, pokiaľ bol v zlej finančnej situácii mohol pred darovaním tento dom predať, vrátiť dlhy a kúpiť si menší byt, prípadne pokiaľ sa stal vlastníkom bytu, ktorý predal vo výške 36.000,- eur, mohol v tomto byte bývať a dom predať. Má ďalej za to, že otec si nehľadá ani zamestnanie, skôr hľadá dôvody, prečo sa to nedá. Poukazuje na skutočnosť, že otec detí by si mal uvedomiť, že sú to jeho deti, ktoré nemajú možnosť sa o seba postarať, navrhovateľka s deťmi nemá vlastné bývanie. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že zmení rozsudok Okresného súdu v Leviciach č.k.: XXC/XXX/XXXX v časti určenia vyživovacej povinnosti tak, že otec je povinný platiť maloletej XXX,- B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne dňom podania návrhu a maloletému E. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100,- eur mesačne.

Právna zástupkyňa otca v závere pojednávania uviedla, že má za to, že návrh na zníženie výživného je dôvodný vzhľadom na to, že na strane otca sa zmenili pomery od poslednej úpravy výživného. Otec maloletých detí sa nevzdal zamestnania, navyše sa mu pridružili zdravotné problémy a momentálne nie je schopný sa zaradiť do pracovného pomeru. Pokiaľ ide o prevody nehnuteľného majetku, na ktoré poukazovala navrhovateľka, podrobne sa vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 11.4.2014. Ohodnotenie nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu nepovažuje za relevantný dôkaz, je to len tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené. V prípade úspechu v konaní žiada priznať náhradu trov konania.

Kolízny opatrovník v závere pojednávania uviedol, že vzhľadom na doterajšie dokazovanie má za to, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného

došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí avšak nesúhlasí so sumou, ktorú navrhovala matka a taktiež nesúhlasí s tým, aby bol návrh zamietnutý, ale navrhuje na každé dieťa 10,- eur navyše.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o návšteve školy maloletou U., potvrdenie o návšteve školy maloletým E., potvrdenie o prijatí maloletej U. na gymnázium, potvrdenie o prijatí maloletého E. do 1. ročníka, potvrdenie o výške výdavkov, ktoré má matka v súvislosti s úhradou výdavkov na školu, daňové priznanie matky za rok 2012 a 2013, náklady na bývanie matky, potvrdenie o výške nákladov v školskom klube maloletého Samuela, pracovnú zmluvu ohľadom matky, správu zo spoločnosti LYONESS, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o výške rodinných prídavkov, ktoré poberá matka na maloleté deti, výpis z listu vlastníctva otca číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, dohodu o skončení pracovného pomeru, pracovnú zmluvu otca, správu zo Sociálnej poisťovne ohľadom otca, potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom otca, dohodu o zapožičaní peňazí medzi otcom maloletých detí a jeho rodičmi, potvrdenie o príjme osôb, s ktorými žije otec maloletých detí v spoločnej domácnosti, správu zo šetrenia pomerov v rodine otca, daňové priznanie brata otca maloletých detí - R. B., prehľad zamestnávateľov otca, spisové obaly V XXX/XX, V XXX/ XX, potvrdenie o výške nemocenských dávok otca za čas od 01.01.2011 do 30.06.2012, rozhodnutia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom priznania dávok otcovi detí v hmotnej núdzi, výpisy z účtu otca vedeného v Tatra banke za čas od 09.09.2011 do 31.07.2013, potvrdenia o zdravotnom stave otca maloletých detí, nájomnú zmluvu uzavretú medzi otcom maloletých detí a jeho bratom, náklady na bývanie otca (voda, elektrika, plyn, TV), kúpnu zmluvu ohľadom prevodu bytu v Leviciach, správy ohľadom hodnoty nehnuteľnosti otca maloletých detí a to rodinného domu v Kozárovciach, zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel otec maloletých detí, zápisnicu z Okresného súdu v Leviciach ohľadom vyporiadania BSM, zápisnice zo spisu XXC/XXX/XXXX a to zápisnicu zo dňa 20.10.2009, 15.06.2010, 04.10.2010, 09.12.2010 a zo dňa 07.04.2011, rozsudok z predmetného spisu XXC/XXX/XXXX - 286 zo dňa 07.04.2011, spis Okresného súdu Levice XP/XXX/XXXX a z neho zápisnicu zo dňa 24.03.2006, rozsudok XP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 29.09.2006 a odvolanie otca voči predmetnému rozsudku z č.l. 151 až 152 a zistil tento skutkový stav:

Maloleté deti B.: U., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov Bc. K. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k.: XXC/XXX/ XXXX - XXX zo dňa 07.04.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej U. sumou vo výške 60,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou vo výške 40,- eur mesačne. Súčasťou predmetného rozsudku bola aj dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi. Matka maloletých detí bola v čase rozvodu manželstva samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom podľa svojho vyjadrenia dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 420,- eur mesačne. Okrem toho dosahovala nepravidelné príjmy zo spoločnosti Lyoness cca vo výške 200,- eur mesačne. Otec bol v čase rozvodu manželstva evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške cca 130,- eur mesačne. Okrem maloletej U. a E. nemali rodičia v čase rozvodu manželstva iné vyživovacie povinnosti.

Maloletá U. je v súčasnosti študentkou 2. ročníka Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre a maloletý E. žiakom 3. ročníka základnej školy. Výdavky na maloleté deti majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky ako aj z výdavkov na rôzne školské či mimoškolské aktivity. Matka býva s maloletými deťmi v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej bývalého partnera. Podľa vyjadrenia matky obýva tento byt len do doby, kým si nenájde nové bývanie. Na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispieva matka svojmu bývalému priateľovi podľa svojho vyjadrenia sumou 80,- eur mesačne. Poplatok združeniu rodičov uhradila matka na začiatku školského roka pre maloletéhoXX,XX vo výške 11,60 eura, pre maloletú XX,-vo výške 30,- eur, za identifikačnú kartu 15,- eur, za učebnice a plášť sumu 73,60 eura. Cestovné do školy pre maloletú U. predstavuje sumu 12,- eur mesačne. Za školské stravovanie pre obe deti uhrádza matka spolu sumu cca 45,- eur mesačne. Poistku pre maloletého E. uhrádza vo výške 19,08 eura mesačne, pre maloletú U. vo výške cca 83,- eur polročne. Matka má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého E., nakoľko s ním pravidelne navštevuje imunológa, pričom výdavky na lieky predstavujú sumu okolo 8,- eur mesačne. G. je vlastníčkou osobného motorového vozidla Toyota Yaris, povinné zmluvné poistenie predstavuje sumu 60,- eur ročne, poplatok za komunálny a drobný

stavebný odpad uhrádza vo výške 69,- eur ročne, výdavky na pohonné hmoty za účelom dopravy do práce, predstavujú podľa matky sumu cca 45,- eur mesačne. Matka v čase začatia konania externe študovala na vysokej škole odbor: Sociálna práca, kde za jeden semester uhradila sumu 480,- eur, pričom toto štúdium v priebehu konania aj úspešne ukončila. V čase podania návrhu bola matka samostatne zárobkovo činnou osobou, podľa potvrdenia o podaní dňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 dosiahla základ dane vo výške 3.720,37 eura. Za zdaňovacie obdobie 2012 dosiahla základ dane vo výške 3.466,22 eura a za zdaňovacie obdobie 2013 nulový základ dane. Od 01.07.2013 je zamestnaná v spoločnosti Slovakia Trend - Veľkoobchod s.r.o. Sobrance, kde dosahuje zo závislej činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 345,47 eura vrátane daňového bonusu na dve maloleté deti. Okrem toho poberá matka aj prídavky na obe maloleté deti a to v celkovej sume 47,04 eura mesačne. Matka nemá podľa svojho vyjadrenia príjem zo spoločnosti LYONESS Slovakia, s.r.o. od roku 2011, kedy previedla svoje práva a záväzky vyplývajúce z tejto nákupnej pozície na manžela svojej kamarátky, ako protihodnotu pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá z jej strany vo výške 1.300,- eur. Otec v konaní spochybňoval tvrdenie matky, že jej nie sú aj naďalej vyplácané príjmy z tejto pozície, nakoľko podľa neho má takáto pozícia hodnotu aj 100.000,- eur, v dôsledku čoho považuje tento prevod len za formálny, čo neznamená aj jeho finančné vysporiadanie. Dopytom na spoločnosť LYONESS Slovakia, s.r.o. Bratislava bolo zistené, že matka detí previedla práva a záväzky vyplývajúce z registrácie v predmetnom nákupnom spoločenstve dňa 14.07.2011 na A. I., pričom od 14.07.2011 do 31.12.2013 predstavoval príjem z tejto registrácie sumu 4.458,49 eura, čo predstavuje priemerný mesačný príjem vo výške 153,74 eura. Matka je ďalej vlastníčkou akcií spoločnosti GPT, Inc. U. podľa jej vyjadrenia v hodnote 16.000,- amerických dolárov, ktoré jej však nemôžu byť vyplatené, nakoľko certifikát má podľa nej k dispozícii otec. Otec v konaní namietal, že má len kópiu, že akcie sú zakúpené na meno matky, pričom upresnil, že ide o 21.600 kusov akcií, a podľa jeho vyjadrenia je v súčasnosti hodnota jednej akcie vo výške 0,55 amerického dolára.

Otec maloletých detí obýva rodinný dom, ktorý je v súčasnosti v osobnom vlastníctve jeho brata. Predmetný rodinný dom staval a bol vo vlastníctve otca, postupne však previedol najskôr jednu a neskôr aj druhú polovicu tejto nehnuteľnosti na svojho brata R. B.. Na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti si otec podľa svojho vyjadrenia požičal sumu 1.000.000,- Sk od svojho otca, ktorú však mal po čase vrátiť a o vrátenie ktorej ho písomne vyzvala jeho matka dňa 26.02.2011. Keďže nemal finančné prostriedky, dlh voči svojim rodičom splatil tak, že prepísal 1 svojho rodinného domu na svojho brata R. v roku 2011. Na preukázanie svojich tvrdení predložil otec Dohodu o zapožičaní peňazí, na ktorej sú podpisy účastníkov overené notárom dňa 12.03.2001. Matka detí však existenciu tejto pôžičky popierala a tvrdila, že ide o fiktívnu pôžičku, a už v konaní o zvýšenie výživného na otcovho nebohého syna G. sa hovorilo o tom, že otec už túto sumu vyplatil, pričom rovnako poukázala aj na skutočnosť, že nebolo v možnostiach rodičov otca požičať mu tak vysokú sumu. Vyššie spomenutý brat mal ďalej podľa otca od roku 2007 opakovane na úhradu jeho bežných potrieb ako aj za účelom úhrady výživného na vtedy ešte tri maloleté deti, požičiavať peniaze, nakoľko otec o svoje peniaze prišiel a to po neúspešnej investícii do spoločnosti TOUREX. Výška požičaných finančných prostriedkov sa mala do decembra 2013 vyšplhať na sumu 32.000,- eur, v dôsledku čoho za účelom zabezpečenia tejto pôžičky prepísal otec aj druhú časť svojho domu na brata R.. Byt, ktorý otec vlastnil v Leviciach na Pereckej ulici predal v roku 2007 za sumu 780.000,- Sk, pričom z uvedených peňazí vyplatil podľa svojich tvrdení bratovi XXX.XXX,- sumu 400.000,- Sk, ktorú mu brat požičal na zakúpenie osobného motorového vozidla NISSAN QASHQAI, ktorého vlastníčkou bola najskôr matka maloletých detí, neskôr bolo toto osobné motorové vozidlo prepísané na matku otca K. B.. Otec v rámci dedičského konania po svojom nebohom synovi G. B. nadobudol byt na Mochovskej ulici v Leviciach, ktorý predal za sumu 38.000,- eur. Z tejto sumy uhradil za sprostredkovanie predaja sumu 2.000,- eur realitnej spoločnosti, sumu 34.000,- eur uhradil bratovi R., na základe čoho považuje R. pôžičky pre otca, ktoré dosiahli medzičasom výšku 34.000,- za vyrovnané a základe čoho podľa jeho vyjadrenia prevedie 1 rodinného domu späť na otca. Zo vyšnej sumy 2.000,- eur z predaja bytu dal otec podľa svojho vyjadrenia časť svojej matke, ktorá má zabezpečiť pomník pre nebohého syna G. a zvyšok použil na svoje bežné potreby. Pravdivosť týchto tvrdení potvrdil aj otcov brat R., ktorý bol v predmetnom konaní vypočutý ako svedok ako aj otcova matka, pani K. B., nar. XX.XX.XXXX svojím čestným prehlásením. Matka však popierala finančné a majetkové schopnosti R., ktoré mali spočívať v dispozícii a následnom požičiavaní peňazí pre otca maloletých detí, pričom poukázala na skutočnosť, že pokiaľ žila s otcom v spoločnej domácnosti finančné problémy určite nemali, a preto nebol dôvod na požičiavanie týchto peňazí, poukázala na

skutočnosť, že v roku 2008 boli na luxusnej dovolenke v Egypte, že otcov brat začínal podnikať len v roku 2006, pričom jeho príjmy boli nižšie ako výdavky. Okrem toho si prerábal byt, kúpil auto a motorku. Z predložených daňových priznaní R. B. vyplýva, že R. B. dosiahol za zdaňovacie obdobie 2013 základ dane vo výške 6.580,81 eura, za zdaňovacie obdobie 2012 základ dane vo výške 3.699,72 eura, za zdaňovacie obdobie 2011 základ dane vo výške 1.459,27 eura a za zdaňovacie obdobie 2010 základ dane vo výške 5.299,76 eura. Sporné bolo aj vlastníctvo otca k rôznym pozemkom, ktoré mal spolu so svojimi súrodencami zdediť po svojom nebohom otcovi. Časť ornej pôdy, ktoré otec so svojimi bratmi zdedili po svojom otcovi boli v prenájme, nájomné je podľa zmluvy dohodnuté vo výške 70,- eur na 1 ha prenajatých pozemkov alebo v naturálnej forme 5,0 q obila na 1 ha prenajatých pozemkov. Podľa vyjadrenia nájomcu nevyplatil tento otcovi v roku 2010 ani 2011 žiadnu finančnú hotovosť, naturálie vo forme obilia prevzala otcova matka. Za rok 2012 si prevzal naturálie sám otec a to v hodnote 117,60 eura. Neskôr mal tieto nehnuteľnosti otec podľa svojho vyjadrenia previesť na svojho brata D. B., za čo mu brat poskytol finančnú čiastku vo výške 1.000,- eur a to na úhradu výdavkov spojených s pohrebom otcovho syna G. B.. Túto skutočnosť potvrdil D. B. svojím čestným prehlásením. V konaní bolo ďalej zistené, že otec má v súčasnosti spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na lesných pozemkoch v katastrálnom území Kozárovce, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Otec nie je v súčasnosti vlastníkom žiadneho osobného motorového vozidla, pre svoje potreby však používa osobné motorové vozidlo svojej matky. V rodinnom dome, ktorý obýva, býva otec podľa svojho vyjadrenia sám, čo však matka poprela predloženou e - mailovou komunikáciou, kde sa syn otcovej priateľky vyjadruje, že bývajú s matkou v predmetnom dome. Matka ďalej poukázala aj na skutočnosť, že otcova priateľka pracovala v pekárni v mieste bydliska otca v nočných zmenách. Otcova priateľka R. H. vypočutá pred tunajším súdom ako svedkyňa, potvrdila, že keď pracovala v predmetnej pekárni, u otca so svojimi deťmi prespávala, v súčasnosti však v predmetnej pekárni už nepracuje, s otcom detí sa navštevuje, ale nevedú spoločnú domácnosť. Výdavky spojené s bývaním uhrádza otec sám, tieto pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 53,40 eura, z úhrady preddavkov za spotrebu plynu a poplatku za rozhlas a TV vo výške 35,64 eura. Poplatok za potrebu vody predstavuje cca sumu 23,- eur ročne, palivové drevo sumu cca 424,- eur ročne, poplatok za odvoz fekálií sumu 26,40 eura ročne a poplatok za komunálny odpad vo výške 16,42 eura ročne, za internet uhrádza otec sumu 13,- eur mesačne. Zo zmluvy o nájme rodinného domu uzavretej medzi otcom a bratom XX.XX.XXXX vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu jedného roka a to od 01.01.2013 do 31.12.2013, pričom nájomné za užívanie domu je dohodnuté vo výške 50,- eur mesačne, túto sumu však otec podľa svojho vyjadrenia svojmu bratovi neuhrádza. Otec je od 01.02.2013 nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V predchádzajúcom období bol dlhodobo práceneschopný, poberal nemocenské dávky a to od júla 2012 do januára 2013 v priemernej výške 325,67 eura mesačne. Posledný pracovný pomer otca bol uzavretý v spoločnosti PEZA, a.s. Žilina a tento trval od 01.11.2011 do 30.06.2012, kedy bol ukončený z dôvodu uplynutia dohodnutej doby. Otec dosahoval v predmetnej spoločnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 480,28 eura. V predmetnej spoločnosti nemohol ďalej pracovať ani z dôvodu, že prevádzka v Leviciach bola zrušená. Otec má zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotným stavom, má viacero diagnóz, pričom podľa vyjadrenia všeobecného lekára MUDr. Birčáka je zdravotne nespôsobilý na prácu v noci, v zmennej prevádzke, v prašnom prostredí, na prácu v stoji a v prevádzkach s nadmerným tepelným zaťažením a nadmerným psychickým zaťažením. Mesačné výdavky otca na lieky predstavujú sumu cca 30,- eur. Otec je podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 25.03.2013 občanom v hmotnej núdzi a dňom 01.03.2013 mu bola priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 eura mesačne. Od 01.05.2014 bola predmetná dávka zvýšené na sumu 152,10 eura a to z dôvodu práceneschopnosti otca presahujúcej 30 dní, pričom od 01.04.2015 ju otec opätovne poberá v zníženej výške a to vo výške 117,40 eura.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, príp. výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkové stavu a z výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného nebol podaný dôvodne a preto súd oba návrhy rodičov mal. detí v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, matka sa svojím návrhom domáhala zvýšiť výživné, nakoľko od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v rozvodovom konaní v roku 2011 uplynula doba 1,5 roka a za túto dobu sa zmenili náklady, čo sa týka maloletých detí, maloletá X.ročníka v čase pôvodného určenia výživného bola žiačkou 7.ročníka a maloletý X.ročníka navštevoval materskú škôlku a v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného U. bola žiačkou 9.ročníka ZŠ a maloletý G.l začal navštevovať 1. ročník ZŠ, čím došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov, zvýšili sa výdaje, hlavne čo sa týka výdavkov spojených so školou, stravovaním, ošatením, ako aj výdaje na uspokojovanie soc. A kultúrnych potrieb mal. detí..

Matka svoj návrh ďalej odôvodnila tým, že vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu nemôže deťom zabezpečiť ich vzdelávanie a to hlavne dcére, ktorá má záujem študovať na jazykovej škole EKU štúdium anglického jazyka, taktiež sa nemohla zúčastniť tábora, mala záujem tiež študovať bilingválnom gymnáziu v Bratislave ruský jazyk, čo si taktiež nemohla z finančných dôvodov dovoliť. Od októbra 2011 má živnosť s obchodným menom K. B.. Od poslednej úpravy výživného sa jej príjem znížil, na jej strane taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko študuje na UKF Nitra, kde za každý semester uhrádza sumu vo výške 480 eur.

Z rozvodového spisu Okresného súdu v Leviciach a to konkrétne zo zápisnice zo dňa 4.10.2010 bolo zistené, že otec detí podľa jeho vyjadrenia zarábal slušne, jeho príjem bol okolo 100.000,-Sk mesačne, v priebehu celého pojednávania v zápisnici ani raz neuviedol, že by mu finančne v roku 2010 pomáhal jeho brat, zo zápisnice bolo zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorú otec v čase rozvodu vlastnil, časť prepísal na manželku, t.j. na matku detí, ktorá mu potom nehnuteľnosť následne vrátila. V čase poslednej úpravy, teda v čase rozvodu otec bol nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce, ako uviedol poberal podporu v nezamestnanosti, prácu si nevedel nájsť, výdaje, ktoré mal a náklady hradil zo sociálnych dávok a z toho, čo mu poskytla matka, ktorá je dôchodkyňa, toto otec uviedol vo svojej výpovedi o rozvod manželstva, pričom v konaní o rozvod manželstva bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej súd zaviazal ho prispievať na dcéru XX sumou 60 eur a na synaE. sumou 40 eur mesačne.

Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, matka svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že vzhľadom na vek detí sa zvyšujú aj ich potreby primerané k veku, nielen čo sa týka stravovania, ošatenia, ale aj výdaje na uspokojenie ich základných kultúrnych a sociálnych potrieb. V čase, kedy súd rozhodoval o návrhu matky, maloletý E. navštevoval 3. ročník ZŠ a mal. U. navštevovala 2. ročník gymnázia. Čo sa týka maloletej U., matka mala výdaje ohľadom stravného, výdaje v súvislosti s úhradou školských potrieb, s úhradou mimoškolských aktivít. Čo sa týka maloletého E., boli to tiež výdaje ohľadom školských potrieb, pomôcok, školskej družiny, uhrádzania stravného v škole, ktorého výška sa pohybovala od počtu stravných dní dieťaťa v škole a z príjmu, ktorý matka poberala v priemere vo výške okolo 350 eur spolu s rodinnými prídavkami, bola to suma nepostačujúca na úhradu všetkých výdajov, ktoré jej vznikli. Matka bývala v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, s ktorým tvorila pár do roku 2013, avšak od roku 2013 prestali pár spolu tvoriť podľa jej vyjadrenia a podľa čestného prehlásenia založeného v spise žijú len v spoločnej domácnosti pokiaľ si matka nevyrieši svoju bytovú otázku a prispieva len na náklady bývanie vo výške 80 eur mesačne. Čo sa týka príjmu matky v čase podania návrhu matka bola SZČO a z daňového priznania, ktoré predložila súdu bolo zistené, že jej príjem za rok 2012 predstavoval čiastku 288,85 eur, od 1.7.2013 sa matka zamestnala, pričom začala dosahovať príjem vo výške podľa pracovnej zmluvy 340 eur v hrubom. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že v súčasnej dobe matka je naďalej zamestnaná , podľa potvrdenia od zamestnávateľa jej príjem je vo výške 345,46 eur. Ďalej súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu matka dosahovala príjem aj zo spoločnosti LYONESS a do doby, dokiaľ nedošlo k prevodu . Podľa potvrdenia od predmetnej spoločnosti, matka tam dosiahla za čas od 1.4.2011 do 30.6.2011 vo výške 972,53 eur, čo je v priemere 324,17 eur mesačne za danú dobu. Matka prevod na ďalšiu osobu urobila dňa 14.7.2011, bolo to na osobu XX.XX.XXXX I., kde teda jeho príjem za čas od prevodu, teda od 14.7.2011 do 31.12.2013 predstavoval sumu celkovú 4.458,49 eur, čiže príjem vo výške 153,79 eur mesačne za predmetnú dobu. V čase poslednej úpravy, ako bolo vyššie spomenuté, ktorá bola v rozvodovom konaní, otec bol nezamestnaný, pričom rodičia v konaní schválili dohodu ohľadom výšky výživného, kde sa teda otec zaviazal na dcéru U. prispievať sumou 60 eur a na syna XX sumou 40 eur mesačne. Otec detí bol v tom čase nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce, následne od 1.11.2011 do 30.6.2012 sa zamestnal, kde jeho príjem bol v priemere 450eur a ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou z dôvodu, že firma, v ktorej otec vykonával prácu bola zrušená, čiže zanikla, čo sa ja otec snažil v konaní preukázať ústrižkami z novín. Otec od 1.7.2012 sa stal práceneschopný, práceneschopným bol až do 31.1.2013, dokedy poberal nemocenské dávky, pričom podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, tieto nemocenské dávky poberal vo výške 325,67 eur mesačne za dané obdobie, potom bol otec detí bez akéhokoľvek príjmu, nakoľko nepožiadal o poberanie dávok v hmotnej núdzi, následne na základe rozhodnutia vydaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, otec detí od

1.3.2013 začal poberať dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur, pričom predmetná dávka v hmotnej núdzi mu bola v súčasnej dobe znížená na sumu 117,46 eur. Otec detí v priebehu pojednávania uviedol, že naďalej býva v predmetnom rodinnom dome, ktorý začal ešte stavať pred uzavretím manželstva sám, tvrdenia matky , že tam býva spolu so svojou priateľkou v konaní neboli preukázané.

Otec žiadal, aby súd návrh matky na zvýšenie zamietol, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí finančnou čiastkou, pričom si počas konania dňa 5.11.2013 podal návrh na zníženie výživného, kde žiadal znížiť výživné na sumu 30 % zo sumy životného minima, pričom v priebehu celého pojednávania, ktoré teda na súde prebehlo poukazoval na skutočnosť, že má dlhy, že je dlžný bratovi, dlhy musí splácať, že si peniaze musí požičiavať, pričom súd mal za preukázané, že počas trvania manželstva účastníkov konania, účastníci konania žili na nadštandardnej úrovni, podľa vyjadrenia otca ich príjem bol vysoký, veľa peňazí investoval do zahraničných spoločností, dokonca daroval nehnuteľnosť na matku maloletých detí, pričom v dobe, kedy sa začali vzťahy medzi nimi zhoršovať matka mu darovacou zmluvou vrátila nehnuteľnosť a to dom späť darovacou zmluvou, ako aj predmetné vozidlo NISSAN QUASHAI , ktoré otec previedol na svoju matku, bez uvedenia dôvodu, pričom jeho matka vzhľadom na svoj vek motorové vozidlo nešoféruje, naďalej ho užíva a je v užívaní otca, čo aj otec sám potvrdil na pojednávaní. V priebehu celého konania otec neustále poukazoval na skutočnosť, že sú mu požičiavané peniaze, jeho výpovede boli rozporuplné, v dôsledku čoho súd bol nútený vykonávať rozsiahle dokazovanie. Otec v priebehu pojednávania neustále tvrdil, že mal požičané finančné prostriedky od svojho brata, bolo to od roku 2007, za dobu 5 rokov, čiže do marca 2013 zhruba celkom suma okolo 30.000 eur, pričom matka uviedla v priebehu pojednávania, že nemali žiadne dlhy a neboli nútení si požičiavať finančné prostriedky, otec v dôsledku týchto dlhov, ktoré mal voči svojmu bratovi R. B., previedol naňho darovacou zmluvou zo dňa 1.3.2011 bezplatne polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorej bol on výlučným vlastníkom ako dar a následne darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2011 previedol aj druhú polovicu nehnuteľnosti bezodplatne na svojho brata, pričom tam mal otec detí zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Z dotazov na realitnú kanceláriu bolo zistené, že nehnuteľnosť, ktorú otec previedol na svojho brata má hodnotu zhruba 90.000 eur, čiže by bolo nehnuteľnosť možné predať za túto sumu, čo súd považoval, že sa otec dobrovoľne vzdal svojho majetku, pričom dlhy, ktoré on uvádzal voči svojmu bratovi súd považoval za fiktívne, ktoré ani nikdy neboli, konanie otca považoval za účelné a to z dôvodu zbaviť sa svojho majetku. Ďalej súd skutočnosť, že otec sa zbavuje svojho majetku má za preukázanú aj z jeho výpovede, kde uvádza, že má požičanú sumu vo výške 1.000.000 Sk od svojho otca , ktorý mu ju požičal, keď začal v roku 2001 stavať dom a to za trvania predchádzajúceho manželstva, o čom je spísaná aj dohoda, pričom otec detí sa rozviedol 29.7.2002 a predmetná suma nebola ani predmetom vyporiadania BSM a v čase poslednej úpravy výživného ohľadom maloletého syna G., ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Leviciach a to z pripojeného spisu, konkrétne zo zápisnice zo dňa 27.9.2006 kde otec uviedol, že uhrádza pôžičku, ktorú má od rodičov vo výške 920.000,-Sk, pričom svedok, ktorý bol v konaní vypočutý a to jeho svokor uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by otec detí splácal niekomu finančné prostriedky a taktiež že jeho matka žiadala vrátiť peniaze sú zavádzajúce, nakoľko z uznesenia o dedičstve, ktoré sa viedlo po jeho nebohom otcovi a vedené pod spisovou značkou XX.XX.XXXX zo dňa 18.11.2008 bolo zistené, že predmetná dohoda nebola predmetom dedičského konania, čiže nebola zarátaná do majetku otca v rámci vyporiadania dedičského konania . Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že osvedčením o dedičstve č. k. XX.XXX, ktoré sa viedlo po jeho neb. synovi G. B., zomrelom X.X.XXXX, otec sa stal ako jediný dedič, a nadobudol celý majetok svojho syna, pričom sa jednalo o nehnuteľnosť, ktorú predal za sumu 38.000 eur, pričom vyplatená suma bola najprv poukázaná na účet jeho syna, ktorého súd v konaní vypočul a ktorý z obavy zo svojho otca odmietal vypovedať. Suma 34.000 eur bola následne poukázaná na účet jeho brata, pričom právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 13.1.2014 ozrejmila situáciu tým, že otec detí pripísal bratovi čiastku 34.000 eur z toho dôvodu, aby jeho brat naspäť previedol 1-icu rodinného domu, pričom súd takéto konanie otca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jeho brat, ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní uviedol, že otec detí dňa 13.12.2013 všetko uhradil, takže tam nemal žiaden nedoplatok a súd pochybuje o tom, že by od tohto obdobia ku dňu prevodu peňazí, teda za necelé 2 mesiace došlo k opätovnému požičaniu čiastky vo výške 34.000 eur.

Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, ako bolo vyššie uvedené, že celková hodnota nehnuteľnosti, ktorú otec daroval svojmu bratovi má hodnotu 90.000 eur, pričom on túto nehnuteľnosť daroval z dôvodu pôžičky vo výške 34.000 eur, pričom pôžička bola uhradená a následne si odkúpil za finančné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti po jeho neb. synovi, svoj vlastný podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Otec detí v konaní dôveryhodným spôsobom nepreukázal, že by si od svojho brata požičiaval finančné prostriedky, pričom všetko išlo len o fiktívne finančné prostriedky, nakoľko otec si všetky výdaje, čo sa týka nákladov na bývanie uhrádzal sám, z príjmu, ktorý dosahoval jednak u posledného zamestnávateľa, z nemocenských dávok, ako aj zo sociálnych dávok, čo bolo výpoveďou potvrdené aj jeho bratom, otec detí využíva pre vlastné potreby motorová vozidle, ktoré bez uvedenia dôvodu prepísal na matku, ktorá prihliadnuc k svojmu veku nevyužíva motorové vozidlo, čo aj uviedol samotný otec a v konaní aj jeho syn, toto vozidlo výlučne užíva otec detí, súd takéto správanie otca vyhodnotil ako účelové, s jediným cieľom zbaviť sa svojho majetku, prihliadnuc aj ku skutočnosti, že je podaná zo strany matky exekúcia, nakoľko si výživné neplatí a má zablokované účty. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, tento návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol, pričom vychádzal jednak zo skutočnosti, že v súčasnej dobe vzhľadom na príjem otca nie je v jeho možnostiach a schopnostiach podieľať sa na výživnom vyššou čiastkou, než bola naposledy určená v rozvodovom konaní, kde rodičia schválili rodičovskú dohodu. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že otec detí bol síce zamestnaný v spoločnosti, kde ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 30.6.2012, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že predmetná firma zanikla, následne bol otec od 1.7.2012 do 31.1.2013 práceneschopný, bol poberateľom len nemocenských dávok, ktoré poberal vo výške okolo 350 eur mesačne, potom bol zaevidovaný od 1.3.203 na úrade práce, pričom mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi , čiže súd mal za to, že nie je v súčasnej dobe v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa vyššou finančnou čiastkou, než bola naposledy určená na výživu maloletých detí

Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že matka sa vzdala svojho príjmu a to tým spôsobom, že obchodný podiel, ktorý mala v spoločnosti LYONESS previedla na osobu A. I., kde za 3 mesiace a to od 1.4.2011 do 30.6.2011 jej príjem celkový bol 972,53 eur, čo je 324,17 eur a po zistení, aký by bola bývala dosahovala príjem, keby to nepreviedla a na tej pozícii zostala bol robený dotaz, kde bolo zistené, že osoba, na ktorú previedla predmetný podiel za čas od 14.7.2011 do 31.12.2013 dosiahla celkovú sumu 4.458,49 eur, čo je celkový príjem vo výške 153,79 eur mesačne. Súd mal za to, že matka sa vlastnou vinou vzdala zamestnania, čiže matka sa dobrovoľne vzdala zhruba príjmu vo výške 153,79 eur mesačne, pričom tento príjem spolu s rodinnými prídavkami, s príjmom, ktorý dosahuje ako aj s výživným by dosahovala dostatočnú sumu na krytie výdajov, ktoré by jej vzhľadom na vek maloletých detí vznikli. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, pričom je pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov spočívajúce v tom, že nie vlastnou vinou sa stal nezamestnaný, dlhodobo bol práceneschopný v dôsledku čoho mu boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi a v súčasnej dobe vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný si nájsť prácu primeranú, pričom rozhodujúcou skutočnosťou, z akého dôvodu súd návrh otca na zníženie zamietol bola skutočnosť, že v priebehu celého konania, jednak z výsluchu svedkov, ako aj z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že otec sa vedome zbavuje svojho majetku, aby nemal povinnosť platiť výživné vo výške naposledy určenej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.