Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky B. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. V. XXXX/XX, V., zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky a manžela V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. V. XXXX/XX, V., t.č. bytom F. XXX, A., H. republika, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom W.: K., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo B. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a V. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:

„Maloleté deti K. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 130 Eur mesačne a na výživu maloletej W. výživným vo výške 110 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.“

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2022 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, aby súd maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného na maloletého K. sumou 130 Eur mesačne a na maloletú W. sumou 110 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala ponechať neupravený.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, hádky začali vznikať postupne. Názorové rozpory vyústili postupne v citové ochladnutie a celkové odcudzenie sa. Maloletý K. navštevuje 2. ročník strednej školy v Bratislave. Maloletá W. navštevuje druhý stupeň základnej školy v V.. Po zdravotnej stránke sú obe deti v poriadku. Mesačné náklady na deti tohto času uhrádza len manželka,

nakoľko manžel je dlhodobo nezamestnaný. Matka je toho názoru, že pre zdravý vývoj a vývin maloletých bude najlepšie riešenie zverenie na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom bydlisko ani školské zariadenie maloletých detí sa meniť nebudú. Navrhovateľka pracuje ako poštárka v V.. Manželka má čistý mesačný príjem cca vo výške 780 Eur. Manželia žijú v sociálnom byte mesta, kde nájomné činí sumu 233 Eur mesačne a elektrika sumu 66 Eur mesačne. I tieto platby uhrádza výlučne navrhovateľka. Manželka i manžel sú si vedomí, že napätie, názorové rozpory a hádky medzi nimi, pozitívne nevplývajú na výchovu detí. Manžel je podľa názoru manželky extrémne žiarlivý. Rovnako finančná situácia nepôsobí priaznivo na ich veľmi naštrbený vzťah. Manželka zabezpečuje deti a celú domácnosť sama, pričom z jej mesačnej mzdy je to náročné a niekedy nezvládateľné. Manželstvo je z pohľadu navrhovateľky trvalo rozvrátené a vážne narušené a nemôže plniť svoj účel.

3. Dňa 19.09.2022 bola súdu doručená uzavretá rodičovská dohoda podpísaná navrhovateľkou a manželom a predložená súdu na schválenie. Manželia sa dohodli na tom, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého K. sumou 130 Eur mesačne a na výživu maloletej W. sumou 110 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Spolu s rodičovskou dohodou bolo súdu doručené aj vyjadrenie manžela, že s rozvodom súhlasí a navrhuje schváliť predloženú rodičovskú dohodu.

4. Podľa čl. 1 písm. a) a b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj len „nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.

5. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/20033, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

6. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

7. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/20033, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

8. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

9. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ

sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

10. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

11. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria určovania právomoci a rozhodného práva súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať rozhodnúť a to tak vo vzťahu k rozvodu manželstva, keď navrhovateľka má a aj vždy mala obvyklý pobyt na území SR, ako aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorých obvyklý pobyt je rovnako na území Slovenskej republiky, pričom je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia slovenského právneho poriadku.

13. Súd rozhodol na pojednávaní s poukazom na ust. v neprítomnosti manžela, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávame sa však nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

14. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, rodičovskou dohodou a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých detí, lustrácia v registri obyvateľov účastníkov konania a lustrácia v Sociálnej poisťovni na otca a matku, potvrdenie o príjme navrhovateľky (matky), oznámenie mesta V. o výške nájomného, potvrdenie o návšteve školy maloletého K., potvrdenie o návšteve školy maloletej W., výpisom z účtu navrhovateľky, nájomnou zmluvou na sociálny byt, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu uviedla, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo, že ju manžel vo vzťahu značne obmedzoval, nemohla sa kontaktovať s inými osobami. Tiež bol k nej vulgárny. Začal sa stretávať s nevhodnými ľuďmi, bol dlhodobo bez práce. V júli 2022 opustil spoločnú domácnosť a odišiel do H. republiky. Bližšie informácie o ňom nemá. Vôbec spolu nekomunikujú. Dcéra otca odmieta, syn bol u otca 2-krát. Otcovi v kontakte s deťmi nebráni. Otec doposiaľ odmietal prispievať na výživu maloletých detí. Deti sú zdravé. K. je v tretom ročníku Strednej školy a v W. je v siedmom ročníku Základnej školy. K. navštevuje pravidelne fitnes centrum, W. nemá platenú záujmovú činnosť. Otec má základné vzdelanie, vykonával stavebné práce alebo pracoval ako vodič vysoko zdvižného vozíka, ale nemá vodičské oprávnenie. Otec mal problémy po tom, čo bol dlhodobejšie práceneschopný nájsť si stabilnú prácu, stratil pracovné návyky. Navrhovateľkin príjem je okolo 800 Eur v čistom.

16. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí.

17. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

19. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

22. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

23. Podľa , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

24. Podľa , súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

25. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.

26. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.

27. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 22.07.2005 a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia spolu nežijú, manžel sa presťahoval do H. republiky. Manželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a maloleté dieťa a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. a .

28. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku, spôsobené rozdielnymi povahami manželov, názormi na život a nedôverou vo vzťahu. K rozvratu manželstva prispela aj dlhodobá nezamestnanosť manžela a to, že celá domácnosť, starostlivosť o deti a finančné zabezpečenie rodiny bolo na pleciach navrhovateľky.

29. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky ako aj zo strany jej manžela (ktorú možno vyvodiť mimo iné z jeho správania v konaní) k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav. Aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základ pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia už nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné prostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

30. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

31. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

32. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

33. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

34. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

38. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

39. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

42. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ).

43. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletých detí. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.

44. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

45. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

46. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

47. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

48. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

49. Zároveň platí, že súd pri stanovení výšky výživného vychádza z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

50. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie uzatvorenej rodičovskej dohody by nebolo v záujme maloletých detí a bránili by súdu v jej schválení. Zverenie maloletých detí, ktoré sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, ako aj výšku výživného 130 Eur na maloletého K. a 110 Eur na maloletú W., na ktorej sa rodičia dohodli, ako aj ponechanie styku bez úpravy, teda jeho ponechanie na dohodu rodičov, považuje súd za súladné s najlepším záujmom maloletých detí. Jej schválenie odporučil aj kolízny opatrovník maloletých detí.

51. Matka je zamestnaná v spoločnosti Slovenská pošta, a.s. a podľa doloženého potvrdenia o príjme dosahuje priemerný mesačným príjem vo výške 859,88 Eur v čistom. Ďalej poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 60 Eur. Matka ani otec nemajú iné vyživovacie povinnosti. Otec sa aktuálne zdržiava v zahraničí v Českej republike, v minulosti pracoval ako vodič vysokozdvižného vozíka a na stavbách, má základné vzdelanie. Matka má s maloletými deťmi bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku, obe deti sú zdravé, maloletý K. navštevuje strednú školu 3. ročník, matka jeho mesačné výdavky vyčíslila na sumu cca vo výške 300 Eur (strava 150 Eur, električenka 20 Eur, oblečenie 50 Eur, vreckové 30 Eur, šport 40 Eur, školské pomôcky 150 Eur ročne, t.j. 12,5 Eur mesačne). Maloletá W. je žiačkou druhého stupňa základnej školy 7. ročník a jej mesačné výdavky boli matkou vyčíslené na sumu cca vo cca výške 240 Eur (strava 150 Eur, oblečenie 50 Eur, vreckové 30 Eur, školské pomôcky 150 Eur ročne, t.j. 12,5 Eur mesačne).

52. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že dohodu rodičov je možné schváliť, táto neodporuje zákonným požiadavkám a je súladná so záujmom maloletých detí. Rodičia by sa mali vždy prioritne na rodičovských právach a povinnostiach k dieťaťu dohodnúť, keďže sú to práve rodičia, ktorí nesú plnú zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. V tomto prípade, keďže rodičia sa na všetkom riadne dohodli a svoju rodičovskú dohodu predložili súdu na schválenie, súd túto ich dohodu rešpektoval a schválil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

53. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody nemôžu rodičia podať odvolanie, a to s poukazom na ust. .

Inak možno voči rozsudku podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).