Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12Cpr-1-2012.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: K. proti odporcovi: A. zastúpený JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom, so sídlom Ľ. Štúra 33, 934 01 Levice, o zaplatenie 434 eur s prísl., sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Súd návrh o zaplatenie 434 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka písomným návrhom, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.3.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie odchodného vo výške 434 eur, odstupného vo výške 1.505 eur, vysporiadanie SF za rok 2010, škodu na majetku vo výške 100 eur spolu s úrokom z omeškania. Doplňujúcim podaním zo dňa 17.7.2012 v stanovenej lehote navrhovateľka doplnila návrh a žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.092,42 eur, ktorá dlžná suma pozostáva z doplatenia odchodného vo výške 434 eur , nakoľko jej bolo vyplatené odchodné vo výške 1.071 eur, pričom správne malo byť vyplatených 1.505 eur a žiadala vyplatiť zároveň odstupné vo výške 1.505 eur s úrokom z omeškania vo výške 153,42 eur od 1.10.2011 do 31.7.2012 zo sumy 1.939 eur. Navrhovateľka uviedla, že bola zamestnankyňou odporcu na základe pracovnej zmluvy v období od 1.12.2007 do 31.7.2011 ako ekonómka, účtovníčka, mzdová účtovníčka. Dňa 7.2.2011, ako súdu dokladovala, bola pracovne neschopná z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a dala výpoveď z pracovného pomeru, s tým, že uvedenú prácu nie je schopná vykonávať, s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav a pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.7.2011, ktorú výpoveď z pracovného pomeru zamestnávateľ akceptoval prípisom zo dňa 19.7.2011. Po skončení pracovného pomeru požiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou na sociálnu poisťovňu zo dňa 12Cpr/1/2012
1.8.2011. Po skončení pracovného pomeru si u zamestnávateľa uplatnila odchodné vo výške dvoch priemerných mesačných zárobkov. Spočiatku jej zamestnávateľ priznal odchodné len vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, neskôr jej odchodné doplatil aj za ďalší mesiac, avšak podľa jej názoru v neprávnej výške. Zamestnávateľ jej vyplatil odchodné vo výške 1.071 eur, avšak malo byť vyplatených 1.505 eur. Ďalej žalobkyňa v žalobe žiadala vyplatenie odstupného vo výške 1.505 eur, teda vo výške dvojnásobku jej priemerného funkčného platu, ktorý mesačne mal byť 752,50 eur, ktoré odstupné vyplatené nebolo a zamestnávateľovi zaslala výzvu na vyplatenie odstupného, ako aj vyplatenie nedoplatku na odchodnom, pričom zamestnávateľ jej prípisom zo dňa 20.9.2011 oznámil, že v zmysle Zákonníka práce zamestnancovi vznikne nárok na odstupné okrem iného vtedy, ak si s ním skončí zamestnávateľ pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnanec stratil, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
alebo ak sa pracovný pomer skončí dohodou s týchto istých dôvodov. Zo strany zamestnávateľa jej bolo oznámené, že výpoveď z pracovného pomeru dala ona ako zamestnankyňa a nebol predložený lekársky posudok, s tým, že vo výmennom liste od všeobecného lekára je iba odporučenie nezostať naďalej v pracovnom pomere a nie je teda strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Zároveň jej zamestnávateľ oznámil, že má nárok na dvojmesačné odchodné. Zamestnávateľ jej zároveň oznámil, že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou mzdy, pričom o priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení, alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zamestnávateľ nesprávne vystavil platobný dekrét dňa 1.2.2011, v ktorom je určený tarifný plat 586,50 eur, osobné ohodnotenie 100 eur, s tým, že v tomto platobnom dekréte je uvedené, že funkčný plat predstavuje 586,50 eur, čo správne malo byť 686,50 eur, takže v oznámení o funkčnom platene s účinnosťou od 1.2.2011 došlo k matematickej chybe. Tarifný plat jej bol znížený na sumu 535,50 eur a osobné ohodnotenie jej bolo odňaté bez odôvodnenia. Podľa jej názoru jej neoprávnene zamestnávateľ znížil funkčný plat a odňal osobný príplatok.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné podanú. Doznal, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu od 1.12.2007 do 31.7.2011. Pracovný pomer ukončila navrhovateľka výpoveďou, ktorá bola odporcovi doručená tak, ako navrhovateľka uviedla, pričom navrhovateľka mala záujem ukončiť pracovný pomer dohodou, čo zamestnávateľ akceptoval a pracovný pomer bol ukončený dňa 31.7.2011. Po skončení pracovného pomeru predložila k uvedenej dohode výmenný lístok od ošetrujúceho lekára, avšak nebol predložený lekársky posudok, z ktorého by sa dalo konštatovať, že pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Po skončení pracovného pomeru navrhovateľka požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku. Odporca vyplatil navrhovateľka odchodné, pričom každý krok zamestnávateľ konzultoval s odborom školstva Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pôvodne odporca navrhovateľke vyplatil odchodné len vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, potom na základe kolektívnej zmluvy vo výške dvojmesačného priemerného zárobku, celkovo vyplatil odchodné 1.071 eur, pričom zamestnávateľ pri výplate odchodného zohľadnil priemerný zárobok navrhovateľky za rozhodné obdobie, takže odchodné bolo vyplatené v správnej výške. Odporca uviedol, že navrhovateľke bol odňatý od 1.3.2011 osobný príplatok vo výške 100 eur a to z dôvodu problémov zamestnávateľa s navrhovateľkou a z dôvodu jej nevhodného správania, pričom uviedol odporca, že čo sa týka osobného príplatku, tento je nenárokovateľnou zložkou mzdy. Odporca žiadal návrh zamietnuť aj v časti uplatneného nároku na odstupné, nakoľko navrhovateľka nespĺňala zákonné nároky na odstupné v zmysle Zákonníka práce a navrhovateľka mala nárok len na vyplatenie odchodného, ktoré jej bolo vyplatené v plnej výške. 12Cpr/1/2012
Okresný súd Levice dňa 6.12.2013 návrh v celom rozsahu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenie 1.505 s príslušenstvom, vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 434 eur rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a to rozsudkom č.k. 8CoPr/1/2014-230. Odvolací súd v zrušujúcej časti rozsudku uviedol, že súd v rámci doplnenia dokazovania posúdi, či boli splnené podmienky na odňatie osobného príplatku navrhovateľke a zníženie platovej triedy od 1.3.2011, keďže tieto položky tvoria priemerný mesačný zárobok pre výpočet odchodného.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že trvá na návrhu v časti zaplatenia odchodného vo výške 434 eur s príslušenstvom. Navrhovateľka uviedla, že jej bolo vyplatené odstupné odchodné vo výške 1.071 eur, s tým, že zamestnávateľ pri výplate odchodného vychádzal z jej zárobku 535 eur, pričom sa malo vychádzať zo zárobku 752 eur, takže jej malo byť správne vyplatené odchodné vo výške 1.505 eur. Navrhovateľka uviedla, že sa nevie vyjadriť, kedy jej bol priznaný osobný príplatok vo výške 166 eur, ktorý jej bol znížený o sumu 66 eur na 100 eur, ktorý od 1.3.2011 jej bol odňatý. Čo sa týka odňatia osobného príplatku, uviedla, že nevie uviesť, z akého dôvodu jej bol odňatý, doznala, že mala nedorozumenia so zamestnávateľom, riaditeľkou, ktorá v tomto čase bola na materskej dovolenke, jej zástupkyňou p. L., ktoré na ňu tlačili na plnenie úloh, čo nebolo v súlade so zákonom. Zároveň navrhovateľka uviedla, že čo sa týka zníženia platobnej triedy z 9 na platobnú triedu 8, nevie sa vyjadriť, z akého dôvodu došlo k preradeniu, bol jej ponechaný platobný stupeň 12.
Právny zástupca odporcu uviedol, že trvá na zamietnutí predmetného návrhu, pričom uviedol, že žiada vypočuť v rámci doplnenia dokazovania svedkyňu G. Svedkyňa vypočutá bola, vypočutý bol štatutárny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že žiada návrh zamietnuť v časti navrhovateľkou uplatneného odstupného vo výške 434 eur, potom, ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na vyplatenie odstupného, takže predmetom konania zostal len uplatnený návrh na doplatenie odstupného vo výške 434 eur. Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka zníženia platobnej triedy 9 do platobnej triedy 8, navrhovateľka bola zaradená do platobnej triedy 9 po nástupe do pracovného pomeru dňa 1.12.2007, bola pôvodne zaradená do platovej triedy 8 s platobným stupňom č. 12. Do tejto platobnej triedy bola zaradená podľa svojho najvyššieho vzdelania v tomto čase. Následne došlo k preradeniu z platovej triedy 8 na platovú triedu 9 od 1.4.2009 na základe výnimky zo vzdelania. Odporkyňa uviedla, že udelila navrhovateľke výnimku zo vzdelania, avšak nepostupovala v súlade so zákonom, keďže v tomto čase túto výnimku zo vzdelania nemohla udeliť. Napriek tomu bola navrhovateľka zaradená do platovej triedy 9 do 1.3.2011. Skutočnosť, že navrhovateľka bola nesprávne zaradená do platovej triedy 9 sa dozvedela na základe kontroly Inšpektorátu práce vykonanej dňa 3.3.2009, pričom v tomto čase mala za to, že navrhovateľka je do platovej triedy 9 zaradená správne. Na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce v tom čase štatutárna zástupkyňa G. preradila navrhovateľku na základe oznámenia o funkčnom plate od 1.3.2011 z platovej triedy 9 do platovej triedy 8. Navrhovateľke bol priznaný osobný príplatok od nástup do pracovného pomeru. Tento osobný príplatok sa menil. Od 1.2.2011 jej tento bol znížený o 66 eur z dôvodu, že navrhovateľka si neplnila svoje pracovné povinnosti a od 1.3.2011 tento bol úplne odňatý z dôvodu ďalších skutočností. Navrhovateľka nemala priameho nadriadeného, vedúcim zamestnancom navrhovateľky bol teda štatutárny zástupca a v tomto čase N. Štatutárna zástupkyňa vydala oznámenie o funkčnom plate 24.3.2011 s účinnosťou od 1.3.2014, nakoľko nemohla osobný príplatok odňať so spätnou účinnosťou. Navrhovateľka bola zaradená do platovej triedy 8, s tým, že mala 12Cpr/1/2012
v tomto čase kvalifikačné predpoklady. V roku 2008, kedy bola preradená do platovej triedy 9 bolo kvalifikačným prepodkladom naďalej zaradenie do tejto skupiny úplné stredné vzdelanie, ktoré navrhovateľka spĺňala, pričom toto zaradenie vykonala ako štatutárna zástupkyňa nie v súlade so zákonom.
Vypočutá bola svedkyňa D., ktorá uviedla, že vykonávala funkciu štatutárnej zástupkyni počas zastupovania materskej dovolenky štatutárnej zástupkyni K. od októbra 2010 do mája 2011. Presne sa už nevedela vyjadriť. Počas výkonu jej funkcie bola vykonaná kontrola asi v mesiaci február 2011, pričom pri tejto kontrole boli zistené pochybenia aj u navrhovateľky v tom, že nesprávne bola zaradená do platovej triedy 9, nesprávne jej bola udelená výnimka zo vzdelania, pričom hneď, ako bolo odporcovi doručené rozhodnutie z Inšpektorátu práce, tieto nedostatky odstránili a navrhovateľka bola preradená z platovej triedy 9 na platovú triedu 8 a došlo k vypracovaniu oznámenia o funkčnom plate. Uviedla, že pôvodne navrhovateľka mala priznaný osobný príplatok pri nástupe do pracovného pomeru, pravdepodobne z dôvodu, že vykonávala prácu svedomite, avšak násl. jej osobný príplatok znížila z dôvodu, že nebola spokojná s jej prácou, od 1.3.2011 odňala navrhovateľka úplne osobný príplatok, nakoľko neodstránila nedostatky, ktorý jej boli vytýkané.
V rámci doplnenia dokazovania boli súdu predložené listinné dôkazy a to pracovná zmluva navrhovateľky čl. 253, vysvedčenie čl. 254, oznámenie o funkčnom plate čl. 257, zaradenie do platovej triedy z čl. 258, pracovná náplň z čl. 259, oznámenie o funkčnom plate čl. 260, základná stupnica taríf zamestnancov čl. 262, dodatok k pracovnej zmluve čl. 263, 264, oznámenie o funkčnom plate čl. 265, 266, výnimka zo vzdelanie čl. 267, oznámenie o funkčnom plate čl. 268, 270, základná stupnica platobných taríf čl. 271, záznam Inšpektorátu práce čl. 274.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.1.2007 s účinnosťou od 1.12.2007 v pracovnom zaradení ekonóm - účtovníčka, pričom pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 15.7.2011 v ktorej výpovedi navrhovateľka uviedla, že výpoveď z pracovného pomeru dáva zo zdravotných dôvodov ku dňu 31.7.2011, takže už z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že pracovný pomer trval u odporcu od 1.12.2007 do 31.7.2011. Navrhovateľka si uplatnila u zamestnávateľa vyplatenie odstupného ako aj
vyplatenie odchodného. Zamestnávateľ, ktorá skutočnosť nebola sporná a bola preukázaná listinným dôkazom vyplatil navrhovateľke odchodné vo výške 1.070 eur, pričom z predložených mzdových listov bolo preukázané, že priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie rozhodujúce pre vyčíslenie odchodného predstavoval sumu 535 eur. Pôvodne zamestnávateľ vyplatil zamestnankyni len odchodné vo výške jedného mesačného platu, násl. došlo k doplateniu uvedeného odchodného v celkovej výške 1.070 eur. Odstupné navrhovateľke vyplatené nebolo z dôvodu nedodržania zákonných podmienok na vyplatenie odstupného, ktorý si navrhovateľka uplatnila, avšak v tejto časti súd návrh, ako bolo uvedené zamietol, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z doplneného dokazovania bolo preukázané, že po nástupe do pracovného pomeru bola navrhovateľka zaradená do platovej triedy 9, ktorá skutočnosť bola potvrdená samotným odporcom. Odporca sám doznal, že pri zaradení navrhovateľky do tejto platovej triedy nepostupoval v súlade so zákonom, čo mu bolo vytknuté aj inšpektorátom práce pri vykonanej kontrole, takže ako bolo potvrdené štatutárnou zástupkyňou po vykonaní tejto kontroly bola navrhovateľka zaradená do platovej 12Cpr/1/2012
triedy č. 8 a to na základe dodatku č. 2 ( čl. 277), s tým, že týmto dodatkom č. 2 bol upravený dodatok č. 1 v bode tarifná trieda, ktorým sa menila tarifná trieda z 9 na 8. Ostatné časti dodatku zostali nezmenené. Ako bolo preukázané z dôkazu (čl. 267) s platnosťou od 1.4.2009 bola určená navrhovateľke výnimka zo vzdelania a navrhovateľka bola zaradená do platovej triedy 9, ktorý dokument je neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o funkčnom plate ku dňu 1.4.2009. Podľa oznámenia o funkčnom plate (čl. 268), bola navrhovateľka tak zaradená do platovej triedy 9 s platobným stupňom 12, s tarifným platom 580,50 eur a osobným ohodnotením vo výške 166 eur, teda celkovo funkčný plat predstavoval podľa uvedeného oznámenia čl. 268 sumu 746, 50 eur. Podľa oznámenia o funkčnom plate od 1.1.2010 predstavoval tarifný plat navrhovateľky 586,50 eur s osobným ohodnotením 166 eur. Od 1.12.2011 podľa oznámenia o funkčnom plate, t.j. v čaše zaradenia navrhovateľky do platovej triedy 9 s platobným stupňom 12 predstavoval tarifný plat 586,50 eur, osobné ohodnotenie 100 eur, ktoré oznámenie bolo zasielané navrhovateľke poštou dňa 4.2.2011 ( čl. 273). Po preradení navrhovateľky do platovej triedy 8 z platovej triedy 9 s platovým stupňom 12 predstavoval tak tarifný plat navrhovateľky už sumu 535,50 eur ( čl. 276) s účinnosťou od 1.3.2011. Samotný odporca uviedol, že pri zaradení navrhovateľky do platovej triedy 9 od 1.4.2009 porušil zákon, teda bolo povinnosťou odporcu tento nedostatok odstrániť, ktorý aj odstránil a to zaradením navrhovateľky do nižšieho platového stupňa s tarifným platom vo výške 535 eur podľa tabuľky ( čl. 271) základná stupnica platových zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ako bolo preukázané v rámci doplneného dokazovania navrhovateľke bol odňatý osobný príplatok, ktorý bol pôvodne vo výške 166 eur a ktorý bol znížený o 66 eur a od 1.3.2011 tento príplatok bol v celej výške odňatý. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka porušovala svoje pracovné povinnosti, bola viackrát upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, pričom súd opätovne dáva do pozornosti, že osobný príplatok sa zamestnancovi priznáva na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonanie práce nad rámec pracovných povinností. Zamestnávateľ pristúpi k zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku, ak nastala zmena podmienok stanovených pre poskytnutie osobného príplatku. Osobný príplatok bol navrhovateľke pôvodne priznaný v čase, keď navrhovateľka aj podľa vyjadreniu odporcu, si plnila svoje povinnosti, násl. ako bolo predložené z listinných dôkazov došlo na strane navrhovateľky k porušovaniu pracovných povinností, bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, aj odstránenie nedostatkov, dokonca bola upozornená aj na možnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ako vyplýva z dôkazu na čl. 127. Odporca upozornil navrhovateľku za porušenie pracovnej disciplíny a organizačného poriadku a ako vyplýva z tohto dôkazu bol jej od 1.2.2011 pôvodne osobný príplatok priznaný vo výške 166 eur znížený od 1.2.2011 o 66 eur, pričom zároveň upozornil odporca navrhovateľku za porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že toto upozornenie považuje za písomné upozornenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľ upozornil navrhovateľku, že bude nútený skončiť pracovný pomer. Od 1.3.2011 bol osobný príplatok navrhovateľke odňatý v celej výške a to z dôvodu ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny, na čo bola samotná navrhovateľka písomne upozornená ako aj ústne upozornená zo strany štatutárneho zástupcu. Navrhovateľke bolo uložené aj pokarhanie a to písomným pokarhaním zo dňa 7.2.2011 (čl. 152). Je teda zrejmé, že odporca dôvodne odňal navrhovateľke osobný príplatok, keďže tento ako už bolo uvedené nie je nárokovateľnou zložkou mzdy a tento sa priznáva zamestnancovi len za ocenenie mimoriadnych pracovných schopný a dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonanie práce nad rozsah pracovných povinností. Z uvedeného dôvodu tak je zrejmé, že zamestnávateľ pristúpil k z níženiu a následne k odňatiu osobného príplatku, keďže nastala na strane navrhovateľky zmena
podmienok stanovených pre poskytnutie osobného príplatku a to z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, písomného upozornenia zo strany 12Cpr/1/2012
zamestnávateľa, čo odporca dokladoval náležitými listinnými dôkazmi. Navrhovateľka sa domáhala doplatenia odchodného vo výške 434 eur z dôvodu, že podľa jej názoru malo byť jej vyplatené odchodné vo výške 1.505 eur, pričom jej nesprávne bola vyplatená len suma 1.071 eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľke bolo vyplatené odchodné vo výške 1.071 eur, keď vychádzal zamestnávateľ z jej tarifného platu vo výške 535 eur a to za obdobie rozhodné pre vyčíslenie tohto odchodného, ktorým je druhý štvrťrok roku 2011, t.j. apríl- jún 2011, takže odporca vyčíslil odchodné v správnej výške v súlade so zákonom. Zákon o odmeňovaní zamestnancov v § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 neustanovuje podmienky odňatia osobného príplatku, prípadne jeho zníženia ani viazanosť na dôvody priznania. Ak zákon stanovuje, že návrh na zníženie alebo odňatie osobného príplatku podáva vedúci zamestnanec, je zrejmé, že má existovať návrh a odsúhlasenie teda dva samostatné návrhy. V danom prípade vedúcim zamestnancom navrhovateľky a štatutárnym zástupcom bola N., teda ten istý subjekt, preto súd mal za to, že rozhodnutie štatutárneho zástupcu odporcu, t.j. N., ktorým znížila od 1.2.2011 a odňala od 1.3.2011 osobný príplatok subsumuje aj predloženie návrhu tak, ako to vyžaduje zákon. Každá zmena k osobnému príplatku musí byť vykonaná prostredníctvom oznámenia o výške a zložení funkčného platu, čo bolo v tomto prípade dodržané, Zákon č. 533/2003 Z.z. neupravuje nesplnenie povinnosti zamestnávateľa tak, ako konštatoval aj odvolací súd, že nesplnenie povinnosti o oznámenie dôvodov zníženia alebo odňatia osobného príplatku nemá za následok zachovania nároku zamestnanca na osobný príplatok v pôvodnej výške, pretože rozhodujúce je, či pre zníženie alebo odňatie osobného príplatku boli splnené podmienky vyplývajúce zo zákona.
Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce ( účinného ku dňu 31.7.2011) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely ( ďalej len " priemerný zárobok" ) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok, predchádzajúceho štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kal. mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky o doplatenie odchodného vo výške 434 eur nie je dôvodný z dôvodu, že samotný odporca dodržal zákonný postup, vyplatil navrhovateľke odchodné vo výške 1.071 eur, keď vychádzal správne z jej tarifného platu vo výške 535 eur, takže skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že odporca mal vyplatiť odchodné vo vyššej sume, ako žiadala, teda vo výške 1.505 eur nie je dôvodné, keďže došlo k zníženiu a následne odňatiu osobného príplatku navrhovateľke pre porušenie pracovných povinností s tým, že odporca postupoval v súlade so zákonom a to zákonom č. 533/2003 Z.z. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že osobný príplatok bol znížený a následne odňatý pre opakované porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky, pričom dokonca navrhovateľka bola písomne upozornená, že pracovný pomer môže byť zo strany zamestnávateľa ukončený výpoveďou, pričom samotný zamestnávateľ i napriek porušeniu pracovnej disciplíny týmto spôsobom nepostupoval 12Cpr/1/2012
a využil len zákonnú možnosť na zníženie a násl. aj odňatie osobného príplatku, nakoľko došlo k zmene skutočností od pôvodného priznania osobného príplatku vo výške 166 eur až po jeho definitívneho odňatie z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Z uvedených dôvodov tak súd návrh po doplnení dokazovania zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.