Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-3-2015.pdf
PDF · 112.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: Ľ. R., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXX, Č., o zaplatenie 394,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,00 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 255,00 € od 11.1.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi vzhľadom na jeho čistý úspech v konaní (30%) na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania v celkovej výške 28,81 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 8.1.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 394,33 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 319,33 € odo dňa 11.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh po skutkovej stránke tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 20.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 255,00 €, čo navrhovateľ preukázal výpisom z bankového účtu. Predpokladom k uzatvoreniu zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva aj pripojené prílohy nadobudli právoplatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 319,33 €, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 64,33 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v článku IV. bod 8. rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 10.1.2014. Nakoľko odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Navrhovateľ predloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi, pričom v zmysle článku IV. bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 75,00 €, pričom odporca bol pred uzatvorením rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 394,33 € s príslušenstvom.
Podľa § 115a ods. 1 a 2 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, keďže predmetom konania je zaplatenie sumy 394,33 € s príslušenstvom, čiže predmet konania v čase jeho začatia neprevyšuje sumu 1000,00 €, súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V danej veci bol vyhláškou v zmysle § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. oznámený termín verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania. Dňa 24.6.2015 súd verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a to najmä: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky na č.l. 5, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru na č.l. 9, výpisom z bankového účtu navrhovateľa za mesiac december v roku 2013 na č.l. 11, upomienkami a urgenciami navrhovateľa na č.l. 12 až 15 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci uzavreli na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV. bodu 3. rámcovej zmluvy je úver bezúročný.
Podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o
súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,00 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,00 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10,00 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 30,00 €.
Účastníci dňa 20.12.2013 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver 255,00 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu dňa 20.12.2013. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 319,33 € dňa 10.1.2014. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 64,33 €, ktoré predstavujú RPMN 438,3 %.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Uzavretú zmluvu, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma 255,00 € súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V danom prípade bolo potrebné ustáliť, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o zmluvu o úvere iba podľa Obchodného zákonníka alebo o zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Vychádzajúc z obsahu a povahy uzatvorenej zmluvy a na základe nej odporcovi jednorázovo poskytnutej sumy 255,00 € s lehotou splatnosti kratšou než jeden mesiac a deklarácie bezúčelovosti a bezúročnosti poskytnutej pôžičky mal súd za to, že uzatvorená zmluva zo dňa 20.12.2013 je zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť za poskytnutý úver aj úroky, ktoré v danom prípade dojednané neboli, čiže nemôže ísť o zmluvu o úvere, nakoľko nie sú naplnené pojmové znaky obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 657 a následne o pôžičke.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Pre komplexnosť súd uvádza, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, čím zhoršuje jeho postavenie. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za poskytnutie pôžičky je vzhľadom na svoj charakter v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka individuálne nedojednanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 64,33 € ako nedôvodnú zamietol.
Navrhovateľ súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 255,00 € ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu (č.l. 11 spisu), pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 10.1.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zapletenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 255,00 € vyhovieť.
Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj právo na zaplatenie sumy 75,00 € ako sumy skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi v súlade s výzvami a upomienkami, ktorými vyzval odporcu e-mailom na úhradu jeho záväzku (výzvy a upomienky na č.l. 12 až 15 spisu). Navrhovateľ súdu nepreukázal, aké skutočné náklady mu vznikli s uvedenými výzvami, pričom svoj nárok si vyvodil z článku IV. bod 5. uzatvorenej rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého mal za spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 €, za vypracovanie druhej až tretej - za každú 10,00 € a za vypracovanie štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti 30,00 €. Tým, že navrhovateľ súdu nepreukázal, aké skutočné náklady mu s vypracovaním týchto upomienok a urgencií vznikli a odporca ako spotrebiteľ, slabší článok v uzatvorenom zmluvnom vzťahu nemal možnosť ovplyvniť tieto ustanovenia takto vopred pripravenej zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto nákladov, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka mal za to, že takéto ustanovenia neboli dojednané
individuálne, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, teda sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj neplatné. Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 75,00 € z titulu navrhovateľom skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlžnej sumy, ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Neuhradením istiny poskytnutej pôžičky vo výške 255,00 € v určenej lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania voči navrhovateľovi, preto je povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z prisúdenej sumy 255,00 € v zákonnej výške podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal od ním žiadaného dátumu 11.1.2014, nakoľko tento deň je prvým dňom, kedy sa odporca dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal zaplatenia sumy 394,33 € s príslušenstvom, avšak úspešný bol len v časti zaplatenia sumy 255,00 € s príslušenstvom, t.j. mal úspech v rozsahu 65 % a neúspech v rozsahu 35 % a naopak odporca bol úspešný v rozsahu 35 % a neúspešný v rozsahu 65 %. Celkový čistý úspech navrhovateľa je potom 30 % (65 % - 35 %).
Navrhovateľ si trovy konania uplatnil v návrhu doručenom súdu dňa 8.1.2015 (č.l. 1 spisu), pričom trovy konania žiadal priznať vo výške 23,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh a vo výške 72,52 € z titulu trov právneho zastúpenia (vyčíslené následne: za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, spísanie žaloby spolu: 2 x 28,22 € + 2 x režijný paušál á 8,04 €, t.j. spolu vo výške 72,52 €).
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú v zmysle § 9 ods.1 (kde základom pre výpočet odmeny je tarifná hodnota veci, t.j. uplatnená suma 394,33 €) a § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa za 2 úkony právnej pomoci v roku 2014: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie žaloby: 2 x 28,22 €, keď tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky činí 28,22 €, z náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 16,08 € (2 x 8,04 € režijný paušál za rok 2014), t.j. trovy právneho zastúpenia navrhovateľa spolu vo výške 72,52 €. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 9 ods.1, § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky a § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na jeho čistý úspech 30% vo výške 21,76 €. Celkovú výšku náhrady trov konania priznanú súdom navrhovateľovi vzhľadom na jeho čistý úspech v konaní (30%) predstavuje suma 28,81 € (čistý úspech navrhovateľa 30% zo sumy zaplateného súdneho poplatku za návrh 23,50 € a zo sumy
trov právneho zastúpenia 72,52 € = 7,05 € + 21,76 € = 28,81 €) a takto priznané trovy konania uložil súd zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).