Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/193/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu mal. H. L., J.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ako matka XXX P. V., Y., N., N. C. N. XRZ, I. G., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi proti žalovanému G. Q., J.. X.X.XXXX, G. V., L. XXX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalobcu - matky K. L., J.. XX.X.XXXX, J. G. XXX P. V., Y., N., N. C. N. XRZ, I. G., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Mgr. Milanom Krakom, pracovníkom Okresného súdu Rožňava, o určenie otcovstva s príl. takto

rozhodol:

Súd určuje G. Q., J.. X. X. XXXX za otca S.. H. L., J.. XX. XX. XXXX z matky K. L., J.. XX. X. XXXX.

Priezvisko mal. dieťaťa je "L.".

Súd zveruje mal. H. L. do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje na výživu dieťaťa prispievať takto: za obdobie od 30. 10. 2003 do 1. 4. 2005 súd nezaväzuje otca platením výživného. Za obdobie od 1. 4. 2005 do budúcna súd zaväzuje otca prospievať na výživu mal. dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na mal. nezaopatrené dieťa, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Dlžné výživné otca za obdobie od 1. 4. 2005 do 30. 6. 2015 je 2 755,67 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky dieťaťa.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy znalečného hradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu vo výške 414,80 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Maloletý žalobca podala na tunajšom súde návrh na určenie otcovstva.

Matka dieťaťa vstúpila do konania ako vedľajší účastník a uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 2001 a od prvého dňa až do ich rozchodu dochádzalo medzi nimi k pohlavným stykom. Po tom, čo otehotnela, žalovaný popieral otcovstvo k dieťaťu, zmenil svoje správanie k žalobkyni a odmietal s ňou komunikovať. Opustila domácnosť žalovaného a odsťahovala sa k svojmu otcovi. Dňa 22.11.2002 sa jej narodil syn Kristián ako dieťa donosené. Potvrdila, že obdržala pôrodné, nevedela však uviesť jeho výšku. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Timee, nar. 25.8.2006, otcom ktorej je Tomáš Kiffer. V

čase rozhodnom pre počatie mal. Kristiána pohlavný styk s iným mužom neudržiavala. Výbavičku pre dieťa zakúpila z úspor svojej babky, súdu však nedoložila doklady.

Počas súdneho konania odišla spolu s rodinou do Veľkej Británie a súdu sa nepodarilo doručiť zásielky pre ňu na poslednú známu adresu, preto jej súd ustanovil opatrovníka pre konanie.

Žalovaný poprel otcovstvo k dieťaťu, potvrdil však, že medzi ním a matkou dieťaťa dochádzalo k pohlavným stykom, uviedol však, pohlavné styky udržiavala i s inými mužmi.

Na pojednávaní sa napriek vykázanému doručeniu žalovaný ani opatrovník vedľajšej účastníčky nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, preto podľa pojednával súd v ich neprítomnosti.

Kolízny opatrovník doporučil vzhľadom na závery znaleckého posudku žalovaného účastníka uznať za otca mal. Kristiána Zajaroša s tým, aby priezvisko dieťaťa ostalo po matke, t. j. Zajaroš. O matke s dieťaťom nemajú žiadne informácie. Pokiaľ sa týka žalovaného, majú vedomosti, že dlhodobo pracuje v Českej republike, k výške jeho príjmu sa nevedel vyjadriť. Žalovaný žije s družkou Zuzanou Stanislavovou, s ktorou majú 2 mal. deti, žalovaný má vyživovaciu povinnosť k 3 mal. deťom a keďže súd nemá preukázané výšku príjmu ani matky, ani otca, doporučil výživné na mal. Kristiána od narodenia do konca marca 2005 nepriznať. Pokiaľ sa týka výživného od 1. 4. 2005 do budúcna, navrhol určiť výživné otca na dieťa vo výške minimálneho výživného v zmysle novelizovaného Zákona o rodine. Vo vzťahu k výbavičke pre dieťa vypovedal, že v čase narodenia dieťaťa bolo pôrodné 600 SK a keďže matka nezdokladovala zakúpenie výbavičky pre dieťa, žiadal v tejto časti návrh zamietnuť.

Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 22.11.2002 sa vedľajšej účastníčke narodil syn Kristián Zajaroš, otec v rodnom liste uvedený nie je.

Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie analýzou DNA a zo znaleckého posudku prof. RNDr. Ivana Kalinu, DrSc. z čl. 68-79 mal súd preukázané, že otcovstvo žalovaného účastníka k mal. Kristiánovi Zajarošovi možno považovať za prakticky dokázané ( v percentuálnom vyjadrení 99,9999%), pretože pri porovnaní genetických znakov Kristiána Zajaroša, matky Petry Zajarošovvej a pravdepodobného otca Borisa Ogurčáka bola ziastená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. Kristiánovi Zajarošovi potvrdené.

Podľa § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh maloletého žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený. Z výpovede vedľajšej účastníčky a žalovaného súd zistil, že títo udržiavali známosť, ktorá bola intímneho charakteru.

Znalec vo svojom znaleckom posudku ustálil, že otcovstvo žalovaného účastníka k mal.Kristiánovi Zajarošovi treba považovať za prakticky dokázané a to na základe analýzy DNA.

Na základe týchto skutočností súd mal súd preukázané, že medzi matkou dieťaťa a žalovaným účastníkom dochádzalo v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa k pohlavným stykom a otcovstvu žalovaného k mal. Kristiánovi nasvedčuje i záver znaleckého dokazovania. Súd hodnotiac tak jednotlivé dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti ( ) návrhu na určenie otcovstva vyhovel v plnom rozsahu.

Podľa s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa (zákon o rodine účinný do 31.3.2005) ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd i bez návrhu upraví ich práva a povinnosti, najmä rozhodne, komu sa dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

Podľa § 85 cit. zák. vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.

Podľa § 96 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Podľa § 61 ods. 1-5 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 cit. zák. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 114 cit. zák. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že výchovu dieťaťa zabezpečuje matka, zveril súd dieťa do jej výchovy.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd nemal preukázané zárobkové pomery u rodičov, prihliadol pritom na prednes kolízneho opatrovníka a za obdobie účinnosti predošlého zákona o rodine súd otca nezaviazal platením výživného.

Od 1.4.2005 § 62 v odseku 3 Zákon o rodine stanovil, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Súd preto za toto obdobie otcovi určil minimálnu zákonom stanovenú výšku výživného, ktorá bola určená takto: v období od 1.4.2005 do 30.6.2005 v sume 62,15 € 1.7.2005 do 30.6.2006 v sume 21,41 € 1.7.2006 do 30.6.2007 v sume 22,61 € 1.7.2007 do 30.6.2008 v sume 23,30 € 1.7.2008 do 31.12.2008 v sume 24,50 € 1.1.2009 do 30.6.2009 v sume 25,40 € 1.7.2009 do 30.6.2010 v sume 25,36 € 1.7.2010 do 30.6.2011 v sume 25,38 € 1.7.2011 do 30.6.2012 v sume 26,- € 1.7.2012 do 30.6.2013 v sume 26,65 € 1.7.2013 do 30.6.2014 v sume 27,13 € 1.7.2014 do 30.6.2015 v sume 27,13 €.

Za obdobie od 1.4.2005 do 30.6.2015 súd určil výšku dlžného výživného v celkovej výške 2 755,67 € a jeho splatnosť súd stanovil v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia poukazujúc na to, že žalovaný vzhľadom na dľžku samotného konania mal dostatok časového priestoru vytvoriť finančnú rezervu na tento účel.

Maloletý žalobca žiadal určiť výživné od narodenia dieťaťa, t.j. od 31.8.2002 v sume 1000,- Sk. Návrh na súde bol podaný až 30.10.2006. Súd určil z dôvodov uvedených vyššie výživné od 1.4.2005 a sumou nižšou, než požadoval žalobca.

Z týchto dôvodov návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Zamietnutie návrhu sa týka i určenia výšky plnenia žalovaného za výbavičku pre dieťa, pretože matka ničím nezdokladovala jej zakúpenie a prehlásila, že bola hradená z obdržaného pôrodného.

V konaní mal úspech maloletý žalobca. Žiadnemu z účastníkov však trovy nevznikli, preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal.

O trovách štátu rozhodol súd podľa Maloletý žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto súd zaviazal žalovaného na ich náhradu, a to za trovy znaleckého dokazovania, ktoré platil štát.

Poučenie - je možné

- doruč kol. opatrovník, opatrovník vedľ. účastníčky + žalovaný, OS ti Kal. 15 dní

- Predlož VSÚ na spoplatnenie návrhu - vz. 4 O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.