Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/452/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, CH-6300 Zug, Alpenstrasse 2, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., t.č. U., A. W. XX/XX, o zaplatenie 301,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -82 zo dňa 3.6.2014

- v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou súd vo zvyšku návrh zamietol a ktorou rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 211,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 211,04 Eur od 24.8.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,19 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 30,95 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , o spotrebiteľských úveroch, a v spojení s Nariadenia vlády SR č. , s poukazom na procesné ustanovenia a

Súd vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 8.12.2009 zmluvu o úvere č. 9301101404, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 343,80 Eur, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 33,44 Eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 15.1.2010 a konečná splatnosť 15.12.2010, splatnosť bola vždy k 15. dňu v mesiaci, výška úrokovej sadzby bola 28,98% ročne, RPMN vo výške 33,15%, priemerná hodnota RPMN 19,44%. Z prehľadu platieb mal súd za preukázané, že odporca z poskytnutého úveru splatil celkovo 133,76 Eur, v štyroch splátkach po 33,44 Eur. Oznámením právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 26.7.2010 bolo odporcovi oznámené, že došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy a pohľadávky zo zmluvy sa stali

splatnými, súčasne bol odporca vyzvaný na úhradu žalovanej sumy 301,64 Eur do 10 dní od obdržania listu.

Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že účastníci uzavreli dňa 9.12.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Výkladom ust. citovaného zákona treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Keďže zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahuje, tak v zmysle citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže potom odporca uhradil dosiaľ sumu 133,76 Eur, súd považoval návrh za dôvodný v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenou sumou, teda v sume 211,04 Eur (344,80 mínus 133,76 Eur). Preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti i s príslušenstvom súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže poskytnutý úver posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania, má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle aplikovaných ustanovení od 24.8.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa a keďže navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, priznal mu náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu, pričom uzavrel, že navrhovateľ mal úspech 69,96% s tým, že v časti úroku z omeškania sa jedná o pomernú nepatrnú časť a čistý úspech navrhovateľa predstavuje 39,92% (69,96% mínus 30,04%). Vzhľadom na to potom súd navrhovateľovi priznal 39,92% z účelne vynaložených trov konania. Tento podiel zo súdneho poplatku 18,- Eur predstavuje 7,19 Eur, pričom z trov právneho zastúpenia vyčíslených a v odôvodnení podrobne špecifikovaných v sume 77,54 Eur predstavuje 39,92 % sumu 30,95 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ a to s výnimkou vyhovujúcej časti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 90,60 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania na súdnom poplatku i na trovách právneho zastúpenia celkom v sume 141,61 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú sumou 29,57 Eur. Právny názor súdu, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok úrokov a iných poplatkov, považoval za nesprávny s tým, že súd vec nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere v znení splatnom v čase jej uzavretia vrátene výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž dojednaná mesačná splátka úveru 33,44 Eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci od 15.1.2010 do 15.12.2010 celkom 12 splátok, výška ročnej úrokovej sadzby 28,98% p.a., výška RPMN 33,15% ako aj výška priemernej hodnoty RPMN 19,44 Eur. Mesačná splátka 33,44 Eur v sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda splátky na istinu úveru, časť splátky na zmluvné úroky z úveru pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 28,98% p.a. a časť splátky na poplatok. Jednoduchým aritmetickým výpočtom musel súd prvého stupňa dospieť k záveru, že mesačná splátka zahŕňa okrem čistej istiny úverovej splátky aj splátku úrokov, poplatkov, v opačnom prípade by výška splátky predstavovala 28,74 Eur. Obsahom znenia § 4 ods. 2 písm. i) Spotrebiteľského zákona ako sa nesprávne domnieva súd prvého stupňa nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku istiny, splátku úrokov z omeškania, splátku poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky, čo potvrdzuje aj bežná banková prax. Naviac samotný odporca v priebehu konania nespochybnil výšku uplatnenej pohľadávky, k návrhu sa nevyjadril, s čím sa súd nezaoberal, čím poprel zásadu kontradiktórnosti civilného procesu. Následne, ak by súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vznikol by navrhovateľovi aj nárok na plnú náhradu ním uplatnených trov konania. Správnym právnym posúdením veci by súd prvého stupňa žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšku zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak zmluva okrem iných i túto náležitosť neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje, keďže jednoduchým aritmetickým výpočtom musel súd dospieť k záveru, že mesačná splátka v sebe zahŕňa okrem čistej istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov s tým, že obsahom citovaného ustanovenia nie je založenie povinnosti rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky, ale vymedziť zložky úverovej splátky. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nezhodol.

Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

Je nesporné, že citované ustanovenie v spojení s ods. 3 o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu

pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým sa nemohol stotožniť s názorom odvolateľa, že v cit. ust. o spotrebiteľských úveroch zákon neukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, práve naopak, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, na ktoré poukazuje odvolateľ, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový súd preto správne preskúmavaným rozsudkom navrhovateľovi priznal iba rozdiel medzi vyčerpaným úverom a zaplatenou časťou istiny splátkami odporcu a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol; nadväzne s poukazom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov i úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania, pričom samotná výška priznaného či zamietnutého plnenia a priznanej náhrady trov konania nebola odvolacími dôvodmi navrhovateľa napadnutá, preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie zvyšku návrhu, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutých častiach - zamietajúcej i o náhrade trov konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.