Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-5258-2008.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/5258/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Andrea Cviková, advokátka, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinným: 1) I. C., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, 2) I. C., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpených opatrovníkom: I. G., T.. G. XX, XXX XX G., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava pre vymoženie 1.376,88 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 016248 zo dňa 08.07.2009 bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku JUDr. Gustáva Reta, rozhodcu so sídlom v Bratislave, sp. zn. RK-860/07/GR zo dňa 19.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2007 a vykonateľnosť dňa 27.12.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.675,63 EUR spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.675,63 EUR od 01.11.2007 až do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 5,58 EUR a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Povinní si svoju povinnosť založenú rozhodcovským rozsudkom podľa vyjadrenia oprávneného nesplnili riadne a včas.
Oprávnený bol výzvou zo dňa 18.12.2013 vyzvaný, aby sa vyjadril k použitiu príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. a príslušných ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v z.n.p.. Súd adresoval výzvu oprávnenému z dôvodu, aby nebola odňatá možnosť oprávneného konať pred súdom v čase, keď súd rozhoduje o zastavení exekúcie. Vyjadril sa, že doručená výzva je všeobecná a neurčitá. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je v súlade s platným právnym poriadkom. V zmysle relevantnej právnej úpravy predmet plnenia a cena za toto plnenie ako aj ustanovenia o nich nemôžu byť neprijateľnou podmienkou. Označená zmluva neobsahuje ani iné ustanovenia, ktoré by mali spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech povinných. Ďalej zdôrazňoval, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka je na vyššie uvedenú zmluvu neaplikovateľné a na predmetnú zmluvu o úvere sa nevzťahuje. To isté platí aj o ustanoveniach § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený trvá na vykonaní exekúcie, nakoľko tá je vedená pre nároky uplatnené v súlade s právnym poriadkom a so vzájomnou dohodou účastníkov.
Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 04.05.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú povinní riadne a včas neplnili. Zo zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne o úver spotrebiteľský, nakoľko obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky spotrebiteľských úverov. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 04.05.2005 (ďalej len „Občiansky zákonník“).
V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom, nakoľko je označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom preukazu totožnosti ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda zmluva o úvere jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, keďže sa zmluva o úvere uzatvára na predtlačenom formulári s už priloženými zmluvnými dojednaniami.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za uvedených predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) toho istého zákona.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) toho istého zákona.
V zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t.j. preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Tunajší súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku. Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceano grupo editorial) a dáva tak priestor aj exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Na podporu svojho záveru súd uvádza judikáty Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Asturcom, Mostaza Claro a Pannom.
Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd je v tomto rozsahu oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (II.ÚS 498/2010).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bola najmä rozhodcovská doložka.
Podľa Zmluvy o úvere zo dňa 04.05.2005 dlžník súhlasí so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. (ďalej len ,,zmluvné dojednania“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú zmluvné dojednania, ktorých bod 17.2.1 ustanovuje, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s neplatnosťou tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov(...). Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie konkrétny rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlačeného formulára, čiže sa nedá považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadrí súhlas s podmienkami poskytnutia pôžičky vrátane akceptácie rozhodcovskej doložky. Predtlačenú zmluvu mohol spotrebiteľ prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej formulárovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy nerobí doložku individuálne vyjednanou. Odstúpenie od zmluvy v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo 14/2011 prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet, nakoľko práva a povinnosti povinných sú v nej v hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa.
V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných podmienok.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.
Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby rozhodnutie vyvolalo právne účinky, s ktorými ich zákon spája je podmienka, aby ho vydal orgán na to oprávnený, teda orgán, ktorému zákon priznal právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Keďže rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vzniklo v rozhodcovskom konaní, právomoc rozhodcu je možné odvodiť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní z existencie platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Za zistenia, že neexistovala platná rozhodcovská doložka v dôsledku existencie neprijateľnej podmienky, je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v konaní daná povinnosť exekučnému súdu skúmať, či žiadosť o vydanie poverenia je v súlade so zákonom aj z hľadiska procesných podmienok. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Nakoľko bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Za zistenia, že rozhodca vydal rozsudok bez právomoci vydať ho, súd dospel k záveru, že neexistuje exekučný titul v dôsledku ničotného rozhodnutia, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky pre rozpor so zákonom a preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.
Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten súdu výslovne oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).