Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoPr-1-2014.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu H. Č., X.. X.X.XXXX, L. Y. F., J. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti žalovanej Záchrannej službe, Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, registrovanej MZ SR č. 1842/1990- A/1-5, zastúpenej JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom so sídlom v Košiciach, Jakobyho 19, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.9.2013 č.k. 13Cpr/2/2012-186 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej listom zo dňa XX.X.XXXX je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trvá. Nárok žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas od XX.X.XXXX do právoplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobca na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa XX.X.XXXX, pracoval u žalovanej ako vodič, s účinnosťou od X.X.XXXX ako zdravotnícky záchranár a zároveň bol predsedom Základnej organizácie odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Záchrannej službe Košice. Dňa XX.X.XXXX bol žalobca žalovanou zaradený na výkon práce ako vodič
- záchranár s tým, že bol súčasne bezprostredne nadriadený ďalšiemu členovi posádky ambulancie rýchlej zdravotníckej pomoci (ďalej len “ambulancia“), zdravotníckemu záchranárovi G. X., ktorému bol z tohto titulu oprávnený a povinný vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo ktorý člen posádky vykoná. Počas kontroly vykonanej v tento deň v čase od XX.XX P.. na stanici ZZS Košice, ktorú viedli H.. E. R. C. L.. H. R. za prítomnosti G. X. bolo zistené, že v čase o XX,XX.XX hod. posádke ambulancie bol operačným strediskom (pracoviskom Košice) hlásený zásah k pacientovi, pacienta po ošetrení v čase XX,XX hod. posádka ambulancie smerovala do zdravotníckeho zariadenia UN L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach (ďalej len „UNLP“) a následne sa presunula na stanovisko stanice ZZS Sever 2 RZP na ul. Tomášikovú v Košiciach bez informovania KOS ZZS SR o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/ pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu. Žalobca odmietol podpísať a prevziať protokol o kontrole potom, ako sa oboznámil s jeho obsahom. Ďalej uviedol, že posádka ambulancie dňa XX.X.XXXX Y. Č. S. XX,XX.XX P.. G. XX,XX P.. vykonala zásah súvisiaci s neodkladným poskytnutím rýchlej zdravotnej pomoci pacientovi, ktorého po ošetrení smerovala do zdravotníckeho zariadenia UNLP, pričom pri odovzdaní pacienta v tomto zdravotníckom zariadení neuviedla v zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby údaj o čase odovzdania pacienta
a po odovzdaní pacienta sa presunula bez informovania operačného strediska na stanovisko ZZS Sever 2 RZP.
Vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa XX.X.XXXX, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, žalobcovi oznámila, že podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ním okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX závažne porušil pracovnú disciplínu tým spôsobom, že počas dennej pracovnej zmeny neinformoval stanicu ZZS Košice - Sever 2 RZP na ul. Tomášikovej v Košiciach o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu. V liste žalovaná uviedla, že posádka vedome klamala a zavádzala operátora KOS SR tým spôsobom, že hoci sa v čase od XX.XX.XX hod. v skutočnosti nachádzala na stanovisku stanice ZZS Sever 2 RZP, G. X. na dotaz operátora KOS SR, ktorý nemal vedomosť o pohybe posádky a stave pripravenosti k zásahu, v telefonickom hovore mu oznámil nepripravenosť posádky k zásahu, oznámil, že posádka nie je voľná a nachádza sa s pacientom, ktorého práve odovzdáva v nemocničnom zariadení. Kontrolou a následným šetrením bolo tiež zistené, že zdravotnú dokumentáciu, záznam o zhodnotení zdravotného stavu, posádka ambulancie odovzdala v UNLP bez vyplnenia času odovzdania pacienta a vo vyhotovení tejto zdravotnej dokumentácie pre potreby ZZS Košice bol následne doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení - XX.XX hod.. V napadnutom liste žalovaná súčasne žalobcovi vytkla, že ako bezprostredný nadriadený kolegu G. X. bol povinný aktívne spolupracovať so všetkými členmi posádky, mal vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo ktorý člen posádky vykoná, pričom opísaným konaním porušil povinnosti podľa ust. § 81 Zákonníka práce, ďalej povinnosti uvedené v bode 1.1., 1.3., 3.3.1, 3.3.10. opisu pracovných činnosti žalobcu (pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne predpisy, počas pracovnej zmeny byť riadený operátom KOS, byť s ním v neustálom telefonickom spojení a bezodkladne plniť jeho príkazy, viesť predpísanú dokumentáciu a uvádzať všetky údaje podľa predtlače úplne, čitateľne a presne), ust. § 5 ods. 1 písm. f) zák. č. 579 /2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a tiež interný predpis - bod 2.1.3 a 2.1.4. rozhodnutia riaditeľa č. 01/2012 zo dňa 3.1.2012 (povinnosť hlásenia statusov - aktuálnych pozícii ambulancií ZZS, ZZ Košice na KOS ZZS SR), čím mal žalobca oslabiť sieť ZZS a ohroziť poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti s možným následkom ujmy na ľudskom zdraví a živote. Ďalej zistil, že žalovaná listom zo dňa XX.X.XXXX v súlade s ust. § 240 ods. 8 Zákonníka práce požiadala Základnú organizáciu odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Záchrannej službe Košice o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu, ktorá listom zo dňa X.X.XXXX (čl. 16) vyjadrila, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu, keďže sa jedná o úmysel diskreditovať ho ako predsedu základnej odborovej organizácie. Žalobcovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa XX.X.XXXX.
Poukázal i na zistenie, že žalovaná upozorňovala žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listami zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, pričom výsledkom porady - rokovania riaditeľa Záchrannej služby Košice s členmi výboru Základnej organizácie SOZ ZaSS pri Záchrannej službe Košice dňa X.X.XXXX bolo „rozhodnutie riaditeľa s účinnosťou k X.X.XXXX zrušiť všetky sankcie voči Č. H.“, že listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaná žalobcu upozornila na porušenie pracovnej disciplíny tým, že vo svojom vyjadrení pre televíziu TA3, ktoré bolo odvysielané dňa XX.X.XXXX a pre televíziu Markíza uverejnené dňa XX.X.XXXX, poskytol nepravdivé vyhlásenia v súvislosti so mzdovými podmienkami zdravotníckych pracovníkov - záchranárov v Záchrannej službe Košice, za čo mu bolo na dobu jedného mesiaca odňaté osobné ohodnotenie, výkonnostný príplatok za množstvo zrealizovaných zásahov a za množstvo ubehnutých kilometrov v sanitnom vozidle a tiež zistenie, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 4.10.2012 č. 4714-212-OP (čl. 95) bola žalovanej uložená pokuta vo výške 166 eur podľa § 6 ods. 1 písm. a), bod druhý zákona o záchrannej zdravotnej službe za porušenie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o záchrannej zdravotnej službe tým, že dňa XX.X.XXXX Y. Č. H. XX.XX.XX C. XX.XX.XX posádka ambulancie nenahlásila bez zbytočného odkladu koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku Záchrannej zdravotnej služby ukončenie zásahu a stav pripravenosti na ďalší zásah.
Po právnom posúdení veci podľa § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 91 ods. 1 až 5, § 240 ods. 8 a 9, Zákonníka dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože konaním žalobcu, tak ako bolo uvedené v liste žalovanej o okamžitom skončení pracovného
pomeru, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zakotvenej v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z preukázanej skutočnosti, že komunikáciu s KOS ZZS SR ohľadne hlásenia aktuálnych statusov k pozíciám ambulancie zabezpečoval zdravotnícky záchranár G. X., ktorý zároveň viedol predpísanú zdravotnú dokumentáciu vyvodil, že k neinformovaniu KOS ZZS SR o čase odovzdania pacienta, o stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu, došlo po vzájomnom dohovore členov posádky ambulancie, t.j. žalobcu a G. X.. S prihliadnutím na osobu žalobcu, ktorý vykonával súčasne funkciu predsedu základnej odborovej organizácie u žalovanej, na spokojnosť s plnením jeho pracovných povinností, vyjadrenú bezprostrednou nadriadenou žalobcu MUDr. C. C. C. Z. J., na skutočnosť, že konaním žalobcu okrem pokuty vo výške 166 eur uloženej rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR nebola žalovanej spôsobená žiadna iná škoda, vyhodnotil toto žalovanou vytýkané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom za také, ktorého závažnosť neodôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. V prípade vytýkaného druhého skutku (t.j. záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby v UNLP bol odovzdaný pre potreby žalovanej bez vyplnenia času odovzdania pacienta a až následne bol doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení - XX.XX hod.) dospel k záveru, že tento skutok v konaní preukázaný nebol, pretože v daný deň prináležala povinnosť vyplniť zdravotnú dokumentáciu zdravotníckemu záchranárovi G. X. a žiaden dohovor medzi ním a žalobcom nebol preukázaný. Napokon konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako predsedom odborovej organizácie by nebolo platné, i keby porušenie pracovnej disciplíny uvedenými skutkami bolo preukázané a vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože v danom prípade predchádzajúci súhlas odborovej organizácie s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu nebol daný a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala.
Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy potom vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, event. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok označila za predčasný a vychádzajúci z neúplne zisteného stavu veci, pokiaľ sa prvostupňový súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom obmedzil len na skúmanie osoby žalobcu v kontexte vzťahu žalovanej a žalobcu ako zamestnanca a súčasne odborového funkcionára, oprel sa síce o rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o uložení sankcie, no úplne opomenul skúmať ďalšie rozhodné skutočnosti, napr. čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, spôsobenú škodu. Mala za to, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Súdu vytkla, že z dôkazov, z ktorých vychádzal, si osvojil len tie skutočnosti, ktoré sa mu javili ako vhodné vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a výpoveď svedka L.. R. (na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013) nebral ako celok, ale použil len jej časť vytrhnutú z celkového kontextu, hoci ten bol priamym nadriadeným žalobcu od r. XXXX/XXXX a uviedol, že „ ... od toho času až do H. XXXX obdržal niekoľko upozornení na porušenie pracovnej disciplíny od dvoch až troch riaditeľov nezávisle na sebe a takisto aj ja môžem hodnotiť navrhovateľa ako nespoľahlivého človeka pokiaľ sa jedná o výkon pracovných činností...“. Namietla tiež správnosť hodnotenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX-XXXX-M. B. G. X.XX.XXXX prvostupňovým súdom, vytýkajúc mu, že sa nezaoberal závažnosťou porušenia zákonnej povinnosti, ale iba výškou pokuty, ktorá je podľa žalovanej v tomto prípade irelevantná a tiež, že nevzal do úvahy výpoveď svedka H.. E. R. na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013, v ktorej okrem iného uviedol, že „ ... nebolo možné spravodlivo požadovať od ZS ďalej zamestnávať žalobcu, pretože dochádzalo z jeho strany k ďalším porušovaniam pracovnej disciplíny ...“. Pripomenula tiež, že Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky nie je jej organizačnou zložkou, príp. inou jej súčasťou, ale právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou v zmysle ust. § 3 zákona č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je v rámci zásahového územia Slovenskej republiky povinné riadiť, koordinovať a vyhodnocovať činnosť záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého boli vykonané všetky navrhované dôkazy a správne vec právne posúdil, pokiaľ sa jedná o samotnú existenciu, resp. neexistenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na základe listiny z XX.X.XXXX a správne vyhodnotil aj stav veci z hľadiska podmienok § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Tvrdenie žalovanej v odvolaní o tom, že prvostupňový súd sa pri hodnotení dôkazov „nespravoval úplne ustálenou judikatúrou" a vychádzal iba z dôkazov, ktoré sa mu javili ako vhodné vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, označil za iba subjektívnym názor žalovanej, ktorý však nezodpovedá odôvodneniu rozsudku, v ktorom prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy pri posudzovaní skutkov, ktoré mu boli kladené za porušenie pracovnej disciplíny, správne vychádzal z rozdelenia povinností členov posádky dňa XX.X.XXXX a na tomto základe vo vzťahu k týmto povinnostiam aj jednotlivé skutky a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotil a správne vychádzal i zo skutočnosti, že u žalovanej vykonáva zároveň funkciu predsedu odborovej organizácie.
Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pretože súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a správne rozhodol. Jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať:
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že v danej veci ide o výnimočný prípad tak závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom (špecifikovaným v posudzovanej listine zo dňa XX.X.XXXX), že po nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu zamestnávala až do uplynutia výpovednej doby.
K samotnému právnemu vzťahu medzi účastníkmi je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci bola nespornou existencia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej, skutočnosť, že žalobca bol zároveň predsedom Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Záchrannej službe Košice, ako i splnenie všeobecnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXX/XXXX/ZS, t.j. písomná forma a jeho doručenie žalobcovi dňa XX.X.XXXX.
Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej bolo konanie žalobcu pri plnení svojich pracovných záväzkov počas pracovnej zmeny dňa XX.X.XXXX.
V danom prípade súd prvého stupňa naplnenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, použitých žalovanou k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom, správne posudzoval podľa stavu a so zreteľom na okolnosti, ktoré tu boli v dobe okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu listom žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, t.j. v dobe, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru riadne doručené žalobcovi.
Z jeho obsahu je zrejmé, že v nej žalovaná použitý dôvod vymedzila tak, že so žalobcom okamžite zrušuje pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že: 1) dňa XX.X.XXXX počas dennej pracovnej zmeny neinformoval stanicu ZZS Košice - Sever 2 o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu, posádka ambulancie vedome klamala a zavádzala operátora KOS ZZS SR tým spôsobom, že hoci sa v čase od XX.XX.XX hod. v skutočnosti nachádzala na stanovišti stanice ZZS Sever 2 RZP, G. X. na dotaz operátora KOS SR, ktorý nemal vedomosť o pohybe posádky a stave pripravenosti k zásahu, v telefonickom hovore mu oznámil nepripravenosť posádky k zásahu, oznámil, že posádka nie je voľná a nachádza sa s pacientom, ktorého práve odovzdáva v nemocničnom zariadení, a tiež tým, že 2) záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby v UNLP odovzdal pre potreby žalovanej bez vyplnenia času odovzdania pacienta a až následne bol doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení - XX.XX hod..
Súd prvého stupňa na základe takéhoto vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou správne v ďalšom preskúmaval, či nastali také skutočnosti, ktoré ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predpokladá ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru okamžitým skončením, t.j. či sa žalobca počas výkonu práce dňa XX.X.XXXX dopustil skutku špecifikovaného v posudzovanom právnom úkone žalovanej a či sa týmto konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Odvolací súd ako správny hodnotí záver súdu prvého stupňa, že konaním žalobcu, opísanom v liste žalovanej o okamžitom skončení pracovného pomeru, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zakotvenej v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď prvý žalovanou vytýkaný skutok nedosahoval zákonom vyžadovaný stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, a to vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu (predovšetkým skutočnosť, že komunikáciu s KOS ZZS SR ohľadne informovania, hlásenia aktuálnych statusov k pozíciám ambulancie rýchlej zdravotníckej pomoci zabezpečoval druhý člen posádky - zdravotnícky záchranár G. X., ktorý zároveň viedol predpísanú zdravotnú dokumentáciu) a druhý skutok v konaní preukázaný nebol, pretože v daný deň prináležala povinnosť vyplniť zdravotnú dokumentáciu - záznam o zhodnotení zdravotného stavu, zdravotníckemu záchranárovi G. X..
Po preskúmaní obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Za nedôvodnú preto považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a vykonané dokazovanie nesprávne zhodnotil. Poukazuje v tejto súvislosti na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, z ktorej vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. V tomto smere nemožno vyčítať súdu prvého stupňa žiadne pochybenia.
Neopodstatnenou je i námietka žalovanej, že napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je podstatné, či bolo zistené porušenie (porušenia) označené v zrušovacom prejave
žalovanej ako porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a či tieto vo svojom súhrne dosahujú, alebo aspoň jedno z nich, takú intenzitu, že môže byť (môžu byť) podradené pod pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia aj v posudzovanom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z okruhu konkrétnych okolností tejto veci, a to bez toho, aby bol pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcu viazaný tým, ako hodnotí určité konanie žalobcu žalovaná ako jeho zamestnávateľ. Z hmotnoprávnej úpravy rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením podľa cit. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zároveň plynie, že povinnosť preukázať, že sa zamestnanec skutočne dopustil konania, ktoré v danom prípade predstavovalo závažné porušenie pracovnej disciplíny, má zamestnávateľ. Ak v tomto smere zamestnávateľ neunesie dôkazné bremeno, potom musí byť uzrozumený s tým, že spor o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bude súdom rozhodnutý v jeho neprospech.
V posudzovanom prípade prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu postupoval plne v súlade s označenými procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami a správne ako podstatnú okolnosť pre rozhodnutie v posudzovanej veci zvažoval, či žalovaná preukázala, že žalobca sa dopustil vytýkaného konania (a kedy i kde sa tak stalo) a či toto konanie žalobcu predstavovalo závažný rozpor s požiadavkami zákona na dodržiavanie pracovnej disciplíny, správny bol i jeho postup pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Na uvedenom nemení nič poukaz žalovanej v odvolaní na obsah výpovede svedkov L.. R. C. H.. E. R., ktorí zdôrazňovali opakované porušovania pracovných povinností žalobcom, na ktoré bol žalovanou v minulosti písomne upozorňovaný a mali za to, že od žalovanej z toho dôvodu nemožno spravodlivo žiadať, aby pracovný vzťah k žalobcovi naďalej pokračoval. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zakotvenej v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce skutkami uvedenými v napadnutom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu.
Napokon súd prvého stupňa správne konštatoval, že posudzované okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovanej listom zo dňa XX.X.XXXX je neplatné v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce pre neudelenie súhlasu príslušnej odborovej organizácie s okamžitým skončením pracovného pomeru jej predsedu (bez ohľadu na to, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli preukázané alebo nie) v situácii, ak v konaní nebolo zistené, že by od žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala, a žalovanej (aj vzhľadom na jej poukaz na opakované upozornenia žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny) do budúcna nič nebráni pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom zákonom predvídaným spôsobom.
Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu, že o nároku žalobcu na náhradu mzdy bolo vylúčené na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách konania, o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.