Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/1265/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi H. M., narodeného XX. XX. XXXX, bytom U. U., N. XXXX/XX, v konaní právne zastúpeného advokátkou JUDr. Idou Cabanovou, advokátska kancelária v Banskej Bystrici, za účasti vedľajších účastníkov 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. Hrdinov 66, a 1/ Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ, IČO: 42309166, advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, v konaní právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 2391,26 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -191 zo dňa 30. 07. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 391,26 €, úrok z omeškania vo výške 583,79 €, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 2 072,79 € od 11. 11. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 143,00 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia (v prvostupňovom konaní) € ich zaplatením na účet TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., taktiež v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd zároveň vedľajším účastníkom (ktorými boli v čase rozhodovania okresného súdu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom) náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že dňa 27. 12. 2000 uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporca zmluvu o úvere s úverovým rámcom 50 000 Sk s povinnosťou splácať dlh v mesačných splátkach v sume 1720 Sk od 01. 02. 2001 do 01. 01. 2004. Odporca nesplatil sumu 2811,26 € pozostávajúcu z istiny 2492,79 € a úroku z omeškania 318,48 €. Ćiastočnými úhradami splatil dňa 05. 11. 2009 a dňa 01. 12. 2009 splátku po 70 € a dňa 18. 01. 2010, 10. 11. 2010 splátku po 140 €. Vec právne posúdil podľa ust. § 497 a § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, keď mal za to, že dlh navrhovateľa nie je v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka premlčaný. O povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania rozhodol okresný súd podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka a o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd neskúmal, či uvedené splátky platil v skutočnosti on. Nestotožnil sa so záverom, že zo skutočnosti, že bola zaplatená časť dlhu možno usudzovať, že odporca uznal aj ostatnú časť dlhu. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 12. 06. 2014, keď vzniesol námietku premlčania, súd určil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že má predložiť dôkaz o tom, kedy došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, resp., kedy

prvýkrát začala plynúť premlčacia doba. Túto povinnosť si do „dnešného dňa“ právny zástupca nesplnil. Poukázal aj na ust. § 408 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Povinnosť predložiť dôkaz o prvom začatí plynutia premlčacej lehoty má navrhovateľ, ktorý je povinný v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Súd nezistil úplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 29. 09. 2014 vystúpil z konania vedľajší účastník na strane odporcu Právna pomoc spotrebiteľom a po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vstúpil do konania ďalší vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a odvolanie odporcu zo dňa 11. 09. 2014 ponecháva na rozhodnutí súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Okrem toho, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný vzhľadom na nedostatok jeho dôvodov (v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom), okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Napriek tomu, že okresný súd vo veci aplikoval ust. § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku a účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka citoval zároveň aj ako ust. § 391 Obchodného zákonníka, čo robí právne posúdenie veci zmätočným. Z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že súd posúdil

skutkový stav veci podľa ust. § 407 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol len tú skutočnosť, že z výpisu pohľadávky ku dňu postúpenia odporca ku dňu účinnosti postúpenia 23. 10. 2008 zmluvy dlhoval navrhovateľovi sumu 2.811,26 € . Odporca uhradil dňa 05. 11. 2009, 01. 12. 2009 po 70 € a dňa 18. 01. 2010 a 10. 11. 2010 po 140 €. Súd zistil, že úverová zmluva obsahuje podstatné náležitosti predpokladané v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.. Nakoľko odporca súdu nepreukázal splatenie zvyšnej časti predmetného dlhu súd nároku navrhovateľa vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. Z dôvodov rozsudku okresného súdu, teda, nevyplýva, že okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa z toho dôvodu, že v konaní možno usudzovať, že plnením čiastočného záväzku dlžníka došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku. Súd návrhu vyhovel len z toho dôvodu, že odporca nepreukázal splatenie zvyšnej časti predmetného dlhu.

Okrem uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd o návrhu rozhodol dňa 30. 07. 2014, kedy už platilo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014), podľa ktorého ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Platilo taktiež aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť novely obchodného práva. Zákon č. 250/2007 Z. z., ani Občiansky zákonník, nemajú prechodné ustanovenia, z čoho vyplýva, že od ich účinnosti (od 1. mája 2014) sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Úlohou okresného súdu vzhľadom na uvedené, bude posúdiť právne vzťahy medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom súd bude musieť vziať na zreteľ aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto smere viď aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21. apríla 2015). Keďže odporca v odvolacom konaní namietal použitie ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, a teda, namietal nesprávne posúdenie otázky premlčania vo veci, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil aj vo výrokoch o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajším účastníkom náhradu trov konania a právneho zastúpenia, ako výroky, ktoré sú závislé od rozhodnutia vo veci samej (§ 206 ods. 2 O. s. p. ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.