Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7T-15-2010.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/15/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 24. júna 2015 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž. S. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný S. T., nar. XX.X.XXXX v Y. W., trvale bytom A. č. XX, okres Y. W.,
je vinný, že
dňa 4.10.2008 asi o 05.00 hod. na ul. Prešovskej v Starej Ľubovni, počas konania diskotéky v Power Clube, fyzicky napadol H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, tak, že ho päsťou udrel do chrbta a následne ho na parkovisku pred Power Clubom napadol tak, že ho najmenej raz udrel päsťou do hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom s dobou liečenia a práceneschopnosti od 4.10.2008 do 13.10.2008,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o mu s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výške 160,- eur (stošesťdesiat eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného H. J., nar. XX.X.XXXX v Y. W., trvale bytom F. XX, okres Y. W., s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 29.1.2010 obžalobu na S. T. pre skutok, ktorého sa menovaný mal podľa obžaloby dopustiť tak, že dňa 4.10.2008 asi o 05.00 hod. na mieste verejnosti prístupnom, na Ul. prešovskej v Starej Ľubovni, počas konania diskotéky v Power Clube, fyzicky napadol H. J., nar. XX.X.XXXX tak, že ho udrel päsťou do chrbta a následne pokračoval v jeho napadaní na parkovisku pred Power Clubom, kde ho udieral päsťami do hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 4.10.2008 do 13.10.2008, ktorý skutok kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Obžalovaný dňa 27.2.2015 navrhol vzhľadom na zmenu v osobe samosudcu hlavné pojednávanie vykonať znova. Prokurátorka a obžalovaný nechceli uzavrieť dohodu o vine a treste, obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorkou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.
Súd na vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného H. J., svedkov J. A., rod. X., N. X., E. H., K. J., J.. M. X., znalca MUDr. Zdenka Holešovského, prečítaním zápisnice o podaní trestného oznámenia, prečítaním listinných dôkazov ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.4.2015 (č.l. 357 spisu) a v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 24.6.2015 (č.l. 374 spisu), prečítaním znaleckého posudku č. 4/2009 podaného znalcom MUDr. Zdenkom Holešovským a zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, vykonaním obrazových záznamov predložených v tomto konaní, prečítaním rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7T/79/2011 zo dňa 8.9.2011 z pripojeného spisu sp. zn. 7T/79/2011.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú dôvodnosť podanej obžaloby a skutok ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný popieral spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v tomto konaní, poukazoval na to, že vo vnútri Power Clubu poškodeného upozorňoval na nevhodné správanie pri konflikte dvoch skupiniek hostí, v jednej z ktorých bol aj poškodený, ako aj, že poškodeného držal za ruku a usmerňoval ho k východu. Ďalej poukazoval na to, že po známení od neznámeho chlapca, že mu niekto vonku kope do auta, vyšiel pred Power Club, kde bol napadnutý poškodeným a jeho bratom, pričom sa bránil jedným úderom, kde následne vybehli z podniku jeho kamaráti - svedkovia X. a H., ktorí zvykli pre podnik robiť i ochranu, a poškodený s bratom utiekli na benzínovú pumpu. Uviedol, že od poškodeného pred podnikom dostal nejaký úder do hlavy, do hrude, nepovie už presne koľko ich bolo, či jeden, dva, alebo tri, na to si už nepamätá; nevie koľko SBS-károv v ten večer pracovalo v podniku, von s ním nevyšiel ani jeden. Výpoveď obžalovaného potvrdzovali svedkovia X. a H. zhodne v tom, že spolu z podniku vyšli von, kde videli, že poškodený so svojim bratom napádajú obžalovaného, ktorý bol podľa oboch svedkov vtedy zohnutý a bránil sa ich úderom. Nik z týchto svedkov nevedel uviesť, či obžalovaný mal po tomto incidente nejaké zranenia. Svedok H. sa k okolnostiam, ktoré sa mali udiať priamno vo vnútri podniku nevyjadroval, svedok X. uviedol, že pri bare sa pochytili nejaké dievčatá, ktoré z videnia poznal, následne k baru prišiel poškodený i jeho brat, bola tam skupinka ľudí, medzi ktorými fyzický kontakt nevidel, ale poškodený sa správal agresívne, nepamätá sa či tam niekoho napadol, stál od tej skupinky na 3-4 m, pričom nepočul o čom sa rozprávajú, na to k nim došiel obžalovaný a asi im povedal, aby išli preč, čo usudzuje z toho, že im gestom ruky ukázal smerom na východ z podniku, pričom svedok nevidel žiaden fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodeným, na čo celá tá skupinka išla preč. Následne však uviedol, že počul facku, ktorú mal dať poškodený inému chlapcovi (pozn. priateľovi dievčaťa, ktoré malo napadnúť v podniku svedkyňu J. A.). Svedok X. poukazoval na to, že v daný večer bol v podniku jako biletár a ochrana sám, svedok H. uvádzal, že okrem X. tam vtedy boli asi dvaja alebo traja vyhadzovači.
Poškodený uvádzal, že v ten večer bol s bratom (pozn. svedok K. J.), svojou exsnúbenicou M. X. a jej sestrou sa zabaviť v Power Clube. Následne prišla M. sestra J. (pozn. svedkyňa A.) s tým, že dostala bitku od nejakej cudzej ženy, tak išiel k tomu dievčaťu prečo to spravila, pričom tam prišiel neznámy chalan, ktorý do neho sotil. On do neho tiež sotil, teda strkol ho rukou. V tom podľa neho dobehol obžalovaný, spolu s vyhadzovačmi, ktorý ho udrel zozadu do ramena a následne boli vytiahnutí, doslova vytlačení vyhadzovačmi až vonku, pričom buchol do vchodových dverí, ktoré tým rozbil, za čo zaplatil. Vonku kopol do auta obžalovaného, kde on asi o dve minúty došiel spolu s troma vyhadzovačmi,
nepamätá si to presne ale traja - štyria vyhadzovači to boli určite a asi 5 až 6 m od parkoviska pred Power Clubom ho následne obžalovaný napadol. Brat sa vytrhol tým druhým vyhadzovačom, nastavoval ruky, aby ho obžalovaný neudieral. Uviedol, že po údere spadol na zem, kde ho obžalovaný udrel určite viackrát do oblasti tváre, jemu pritom vyhadzovači držali ruky, aby sa biť nemohol. Či tam boli vyhadzovači 3 alebo 4 to je jedno. Potom sa s bratom dostali ku benzínke. V čase tej bitky vonku jeho priateľka a jej sestra tam už neboli, ony tú bitku nevideli. Má dojem, že to bol útok na jeho rodinu, lebo už predtým napadol jeho brata. Po udalosti v podniku kopol do auta obžalovaného zámerne. Po bitke vonku volal policajtov, ktorí mu poradili, že má ísť na ošetrenie. Na vyšetrenie išiel hneď po čine, z nemocnice išiel domov.
Jeho výpoveď čo sa týka jeho napadnutia vo vnútri podniku v zásade potvrdzovali svedkovia K. J., M. X. a J. A., ktorí podľa súdu v zásade zhodne potvrdili, že pri „vysvetľovaní“ incidentu - napadnutia svedkyne A. inou dievčinou - obžalovaný pribehol odzadu k poškodenému a tohto udrel do chrbta. Svedok K. J. potvrdzoval aj napadnutie poškodeného obžalovaným vonku pred podnikom s tým, že poškodeného držali vyhadzovači, pričom on sám sa vyhadzovačovi vytrhol a bránil obžalovanému v ďalšom napádaní poškodeného, poukázal na to, že z podniku boli s poškodeným strkaní do chodbičky a potom išli sami. Svedkyne X. a A. zhodne s poškodeným a svedkom K. J. poukázali na to, že incident medzi poškodeným a obžalovaným vonku už nevideli, nakoľko išli domov.
Rozsah zranení poškodeného vyplýva z prečítaných lekárskych správ, ako aj z výpovede znalca, taktiež z ním podaného znaleckého posudku. Znalec na pojednávaní poukázal na to, že v zdravotnej dokumentácii bol okrem ním zisteného poranenia aj záznam o opuchu sánky, samotný poškodený však toto zranenie neudával ani v ďalšej dokumentácii nebolo uvádzané, preto nie je spomínané toto zranenie ani v záveroch podaného posudku. Uviedol, že z medicínskeho hľadiska je zrejmé, že išlo o poranenie v oblasti ľavého oka, typické pre úder päsťou, nemôže vzniknúť pádom na zem ani prípadným nabehnutím na päsť inej osoby. Uviedol, že s určitosťou možno uviesť, že poranenie vzniklo najmenej po jednom údere, z medicínskeho hľadiska sa nedá vylúčiť, že by boli údery i dva alebo viaceré na túto oblasť, avšak je veľmi pravdepodobné že išlo o úder na oblasť ľavého oka, z medicínskeho hľadiska sa nedá určiť v akej polohe bol pri tom útočiaci, resp. poškodený. Následne dodal, že zistené zranenia z medicínskeho hľadiska nezodpovedajú opakovaným úderom do oblasti tváre, že v danom prípade vzniklo poranenie jedným úderom, maximálne dvoma na to isté miesto, ak by bolo viacero úderov na oblasť tváre poškodeného tak buď ich poškodený vykryl alebo boli iba ľahkej intenzity a nezanechali žiadne poranenia.
Súd na základe výpovedí obžalovaného, poškodeného, svedkov a znalca, v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, dospel k záveru, že k skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, došlo tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd poukazuje na to, že i na základe odstraňovaní rozporov jednotlivých vypočutých osôb vo vzťahu k ich predchádzajúcim výpovediam v tomto konaní má za to, že poškodený, ako aj svedkovia K. J., M. X. a J. A. v zásade zhodne popisovali napadnutie poškodeného obžalovaným vo vnútri Power Clubu. V zásade súd v tomto ohľade prihliadol i na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo viac než šesť a pol roka a teda vyžadovať od menovaných svedkov, aby okolnosti skutku popísali úplne presne nie je možné, pričom menovaní svedkovia v podstatných častiach vypovedali z pohľadu súdu zhodne. V tomto smere vyhodnotil ako nepravdivú výpoveď svedka N. X. kde súd poukazuje na to, že na hlavnom pojednávaní tvrdil, rovnako ako vo výpovedi zo dňa 3.6.2009, že počul ako poškodený dal nejakému chlapcovi facku, avšak nepočul, čo si jednotlivé skupinky, medzi ktorými bol konflikt vo vnútri podniku, rozprávajú, resp. čo mal povedať obžalovaný poškodenému a ostatným osobám vo vnútri podniku po tom, ako k nim prišiel. Skutočnosti týkajúce sa vytláčania obžalovaného a jeho brata z klubu nie sú z pohľadu súdu vo vzťahu k skutku kladenému obžalovanému za vinu zásadne dôležité, navyše svedok K. J. poukázal na to, že sa mu zdá, že vytláčaní boli do chodbičky a ďalej išli sami, čo v podstate (že ďalej išli sami) potvrdzuje i obžalovaným v tomto konaní predložený obrazový záznam, na ktorom vidno poškodeného a jeho brata vychádzať samých cez chodbu von a to, ako poškodený rozbil vchodové dvere, pričom podľa súdu takéto konanie nemohlo nastať pokiaľ by bol usmernený k odchodu z klubu zo strany obžalovaného tak, ako to tento popisoval. Následne tiež z pohľadu súdu by za okolností popisovaných obžalovaným nebol daný dôvod na ako uviedol samotný poškodený, zámerné kopanie poškodeného do auta obžalovaného, pričom do akej časti auta poškodený kopol a akú škodu tým obžalovanému spôsobil vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu 7T/79/2011 z 8.9.2011. V tomto smere potom, s ohľadom na obsah uvedeného rozsudku, súd hodnotí ako nepravdivú i výpoveď obžalovaného o tom, že
pri ceste domov ho mal poškodený so svojim bratom a inými osobami čakať v Hniezdnom za odbočkou na Forbasy a tam za obžalovaným popísaných okolností mu mal na aute ešte poškodiť dvere na strane vodiča - podľa súdu pri trestnom stíhaní poškodeného v konaní 7T/79/2011 by táto skutočnosť, pokiaľ by bola preukázaná, bola nepochybne taktiež súčasťou popisu skutku ako je uvedený v rozsudku 7T/79/2011, čo však nie je a v tejto časti teda súd hodnotí výpoveď obžalovaného iba za účelovú v smere jeho obhajoby, v dôsledku čoho vyvstali pochybnosti i pravdivosti výpovede obžalovaného vo vzťahu k samotnému skutku jemu kladenému za vinu. Okrem toho svedok H. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mal v tejto súvislosti volať N. X. že ho niekto čaká pred domom - nie za odbočkou v Hniezdnom, samotný svedok X. tieto skutočnosti však v žiadnom výsluchu neuviedol. K pravdivosti výpovede svedka X. súd tiež poukazuje na to, že menovaný svedok uvádzal, že v dotknutý večer bol v Power Clube ako biletár a ochrana sám, samotný obžalovaný nevedel uviesť koľko osôb ako vyhadzovačov tam vtedy bolo, ani dôkazy o ich presnom počte v konaní nepredložil, naproti tomu svedok H. poukázal na to, že ako vyhadzovači tam boli dve alebo tri osoby, pričom si pamätá svedka X.. V tomto smere potom možno posúdiť vo vzťahu k priebehu žalovaného skutku už vonku pred podnikom, ako pravdivú výpoveď poškodeného i jeho brata, že pri útoku obžalovaného na poškodeného pred podnikom boli i vyhadzovači - podľa poškodeného traja až štyria, podľa jeho brata štyria minimálne, kde vo vzťahu počtu týchto osôb podľa súdu nemožno vyžadovať od poškodeného, ktorý bol napadnutý, aby registroval presný ich počet, a taktiež v tomto smere ustáliť presný počet týchto osôb nie je podľa súdu presne možné už ani s ohľadom na čas, ktorý od skutku uplynul. Súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania voči poškodenému i pred samotným podnikom Power Club tak, ako je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samotný obžalovaný poukazoval na to, že poškodený je od neho o hlavu vyšší, dostal od neho viac úderov a jednou rukou si kryl tvár a druhou sa inštinktívne bránil a udrel poškodeného. Z pohľadu súdu v tomto smere nie je výpoveď obžalovaného pravdivá. Pokiaľ mal obžalovaný podľa vlastných slov dostať od poškodeného viacero úderov, rovnako podľa svedkov X. a H. sa mal brániť útokom poškodeného a jeho brata, kde podľa X. boli i kopance, je zarážajúce, že v neutrpel žiadne zranenia, ktoré by si na ňom svedkovia X. a H. po takomto konaní všimli, ale na strane druhej on jediným úderom, a to v obrane pri súčasnom krytí si druhou rukou tváre, spôsobil poškodenému (ako sám obžalovaný uviedol, ktorý je od neho o hlavu vyšší) zranenia, ako boli zistené a popísané v podanom znaleckom posudku a vyplývajú i zo zabezpečených lekárskych správ. V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď znalca, podľa ktorého zranenia poškodeného nemohli vzniknúť nabehnutím na ruku iného a podľa súdu ak osoba o hlavu vyššie bije osobu o hlavu nižšiu, ktorá si pritom jednou rukou kryje hlavu, nie je možné už i s ohľadom na nepochybne väčšie rozpätie rúk osoby vyššej, aby pri inkasovaní úderov vyžadujúcich krytie si hlavy osoba nižšia takto zasiahla osobu vyššiu tak, aby v dôsledku jedného takého úderu v danom prípade poškodený utrpel zranenia v zistenom rozsahu. Rovnako vychádzajúc z výpovede znalca a záverov ním podaného znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že z medicínskeho hľadiska sa nedá vylúčiť, že by boli údery i dva alebo viaceré na poranenú oblasť tváre poškodeného, pričom znalec súčasne uviedol, že v danom prípade vzniklo poranenie jedným úderom - maximálne dvoma na to isté miesto a ak bolo viacero úderov na oblasť tváre poškodeného tak buď ich poškodený vykryl alebo boli iba ľahkej intenzity a nezanechali žiadne poranenia, má súd za to, že dané tvrdenia potvrdzujú výpoveď svedka K. J., že po vytrhnutí sa vyhadzovačovi bránil svojho brata a obžalovanému rukami, aby poškodeného bil, pri čom z pohľadu súdu takto nepochybne mohlo dôjsť k zníženiu intenzity ďalších úderov a ich vykrytiu. Následkom uvedeného napadnutia poškodeného obžalovaným pred klubom bolo zistené poranenie poškodeného - pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom s dobou liečenia a práceneschopnosti od 4.10.2008 do 13.10.2008, ktorá doba liečenia je i podľa znaleckého posudku adekvátna charakteru a závažnosti poranenia, ktoré poškodený v danom prípade utrpel a spôsobené poranenie podľa súdu zodpovedá pojmu ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že k skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu došlo zo strany obžalovaného úmyselne, a to tak čo sa týka jeho časti vo vnútri dotknutého podniku, ako aj vonku pred ním, a to ako je ustálené v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd mal takto preukázané, že v skutkovej vete tohto rozsudku popísaným konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému H. J., preto ho uznal vinným z ich spáchania.
Čo sa týka druhu a výšky trestu, súd postupom podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., dospel k záveru, že najmä vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že od uvedenej doby obžalovaný sa preukázateľne nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania, je za účelom dosiahnutia náležitej individuálnej i generálnej prevencie a na vyjadrenie morálneho odsúdenia konania obžalovaného postačujúce uložiť mu ako úhrnný peňažný trest, a to na dolnej hranici ustanovenej zákonom pre tento druh trestu. Vykonanie uloženého peňažného trestu je vychádzajúc zo skutočností zistených výsluchom obžalovaného v jeho možnostiach a schopnostiach, pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výšku uloženého peňažného trestu považuje za primeraný pre takýto prípad.
Čo sa týka poškodeným požadovanej náhrady škody, poukazuje súd na to, že poškodený v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania podľa súdu (pri výsluchoch 24.10.2008, 21.4.2009 a 23.11.2009, ani prostredníctvom svojho splnomocnenca pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu 30.10.2009, resp. 21.1.2010) neuplatnil nárok na náhradu škody riadne podľa § 46 ods. 3 Tr. por. - uviedol, resp. jeho splnomocnenec, iba celkovú výšku škody bez konkrétnych dôvodov vo vzťahu k jej jednotlivým častiam (teda bez riadneho uvedenia akú časť celkovej sumy z akého titulu požaduje) a navyše podľa jeho tvrdení čo sa týka časti škody spočívajúcej v platbách za lekárske ošetrenia nedoložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto platby mu skutočne neboli preplatené zahraničnou zdravotnou poisťovňou, ktorej bol v rozhodnej dobe poistencom, preto ho súd s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 <http://www.epi.sk/zz/2005-301/znenie-20110101> okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.