Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/11/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. B. F. a členov senátu H.. H. P. a E.. K. K. v právnej veci žalobcu: C. kancelária J. G. s.r.o., H. XX, F., A.: XX XXX XXX zastúpeného advokátom E.. K. L., G. XX, F. proti žalovanému: S. stavebné bytové družstvo - R. bytov, K. XX, H. nad L., A.: XX XXX XXX zastúpenému advokátom E.. E. N., H. XXX, F. o zaplatenie X.XXX,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 23.9.2014 č. k. -110, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur s X,XX% úrokom ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia, do X dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného o určenie neplatnosti článku II písm. a) Dohody o ukončení zmluvy o právnej pomoci uzavretej dňa X.X.XXXX.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,- eur s X,XX% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcom rozsahu žalobu v úroku z omeškania zamietol a zamietol aj protinávrh žalovaného o určenie neplatnosti článku II písm. a/ Dohody o ukončení zmluvy o právnej pomoci uzavretej dňa X.X.XXXX. Súčasne rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o právnej pomoci a dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa XX.X.XXXX a Zmluvu o právnej pomoci č. XX/XXXX pri realizácii prevodu vlastníckych práv k bytom podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. zo dňa XX.X.XXXX s dodatkom k zmluve zo dňa XX.X.XXXX, v ktorých si dohodli paušálnu odmenu za jeden kalendárny mesiac poskytovania služieb žalobcom žalovanému v prvej zmluve v sume XXX,- eur a v druhej zmluve mesačnú paušálnu odmenu vo výške XXX eur. Účastníci konania sa v Dohode o ukončení platnosti obidvoch zmlúv zo dňa X.X.XXXX dohodli na ukončení spolupráce k X.X.XXXX tak, že žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi sumu X XXX eur, čo predstavuje trojmesačnú odmenu dohodnutú v obidvoch zmluvách. Žalovaný neuhradil dohodnutú sumu a v konaní namietal, že zo zmlúv o právnej pomoci mu nevyplýva povinnosť vyplatiť trojmesačné odstupné, ani povinnosť uhradiť trovy neukončených konaní; namietal uplatňovanú sadzbu úroku z omeškania X,XX% denne a žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že bol žalobcom uvedený do omylu. V konaní vzniesol žalovaný protinávrh, ktorým žiadal určiť, že časť II. písm. a/ Dohody o ukončení platnosti zmluvy o právnej pomoci je neplatná z dôvodov podľa .

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že v obidvoch zmluvách o poskytovaní právnej pomoci sa v čl. V bode 2 zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah možno ukončiť písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou, pričom vypovedať zmluvu môže každá zo zmluvných strán bez udania dôvodu so 4-mesačnou výpovednou lehotou (podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX), resp. s X-mesačnou výpovednou lehotou (podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX), ktorej doba začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V obidvoch zmluvách v čl. V bode 4 bolo tiež dohodnuté, že počas výpovednej doby sú klient a advokát povinní plniť všetky svoje povinnosti podľa zmluvy. Súd prvého stupňa poukázal na to, že Dohodu o ukončení platnosti zmlúv o právnej pomoci z X.X.XXXX podpísal predseda predstavenstva C. J., ktorý bol vo funkcii od X.X.XXXX, a podpredseda predstavenstva Z. R.. V bode 2 písm. a/ sa účastníci dohodli na ukončení platnosti a účinnosti zmlúv o právnej pomoci k X.X.XXXX za podmienky, že do X dní od podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí listín žalovaný uhradí advokátovi (žalobcovi) peňažnú sumu vo výške X mesačnej odmeny vyplývajúcu zo zmlúv vo výške X.XXX,- eur plus XX% DPH, spolu X.XXX,- eur. Žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú sumu faktúrou č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX, ktorú žalovaný neuhradil.

V konaní vzniesol žalovaný vzájomný návrh, o ktorom žiadal rozhodnúť nie ako o predbežnej otázke a žiadal, aby súd určil, že článok 2 písm. a/ Dohody z X.X.XXXX je neplatný tvrdiac, že žalobca uviedol žalovaného do omylu, keď ho ubezpečil, že nárok na dohodnutú odmenu vyplýva zo zmlúv o poskytovaní právnej pomoci.

Citujúc ustanovenia a a a súd prvého stupňa uviedol, že neplatný je právny úkon, ktorý bol urobený v omyle vtedy, ak ide o omyl podstatný, teda taký omyl konajúcej strany, bez ktorého by k uzavretiu zmluvy nedošlo a druhá strana musí omyl vyvolať alebo aspoň o ňom vedieť. Zdôraznil, že prejav vôle sa v obchodných vzťahoch vykladá predovšetkým podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol adresátovi prejavu vôle známy alebo musel byť známy. Až potom, ak by toto pravidlo nebolo možné použiť, je rozhodujúca pre posúdenie zmluvného prejavu dobrá viera adresáta zmluvného prejavu a prejav vôle sa hodnotí podľa významu, ktorý by mu spravidla adresát prikladal. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri výklade vôle sa berie zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následné správanie strán.

Súd prvého stupňa poukázal na zhodné tvrdenia účastníkov konania, podľa ktorých úmyslom žalovaného bolo dosiahnuť skončenie spolupráce so žalobcom čo najskôr, najlepšie ihneď, žalovaný pritom uviedol, že v rozhodnom čase už spolupracoval s advokátskou kanceláriou JUDr. E. N.. Poukázal na to, že štatutárni zástupcovia žalovaného potvrdili, že so žalobcom rokovali pred podpisom dohody a rokovanie sa viedlo v kontexte s plynutím výpovedných dôb a v tej súvislosti aj o finančnej odmene. Súd prvého stupňa s poukazom na výpoveď predsedu predstavenstva zdôraznil, že až následne si predseda predstavenstva spomenul na „negatívne konanie žalovaného“ a kvôli tomu sa rozhodol nezadať príkaz na úhradu odmeny dohodnutej so žalobcom. Na základe uvedeného uzavrel, že dôvodom neuhradenia faktúry žalovaným nebol omyl, ktorým sa bránil v konaní, ale to, že žalobca si odmenu „nezaslúžil“. Súd prvého stupňa poukázal na výpovede štatutárnych zástupcov žalovaného, ktorí výslovne nepopreli, že ich žalobca v predzmluvných rokovaniach informoval o možných spôsoboch ukončenia spolupráce a na to sa viažucich finančných súvislostiach, čo sa prejavilo v písomne uzavretej dohode z X.X.XXXX. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že oboma štatutárnymi zástupcami žalovaného bol preukázaný úmysel - vôľa v čase uzavretia dohody ukončiť spoluprácu so žalobcom okamžite a boli to práve žalobcovia, ktorí mali záujem takto ukončiť spoluprácu, s obsahom Dohody z X.X.XXXX boli vopred oboznámení a obsah záväzku upravený v bode 2 písm. a/ Dohody z X.X.XXXX nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho určitosti, ani neumožňuje rôzny výklad. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že už v čase rokovaní o ukončení spolupráce medzi účastníkmi konania žalovaný spolupracoval s advokátskou kanceláriou JUDr. E. N., a teda štatutárnym zástupcom žalovaného nič nebránilo pred podpísaním dohody z X.X.XXXX prekonzultovať jej obsah a následky s týmto advokátom. Ak tak neurobili, podľa názoru súdu prvého stupňa možno predpokladať, že to nepovažovali za potrebné, pretože s obsahom dohody v čase, keď ju podpisovali, súhlasili, čo omyl obidvoch štatutárnych zástupcov vylučuje. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval obranu žalovaného za účelovú a jeho vzájomný návrh na určenie neplatnosti bodu 2 písm. a/ Dohody zo dňa X.X.XXXX zamietol.

Nárok žalobcu posúdil súd prvého stupňa podľa a , až 4 a a uviedol, že v prípade výpovede mandátnej zmluvy (ak sa strany nedohodli inak) doručením výpovede mandatár má nárok na odmenu iba za služby alebo činnosti skutočne a riadne vykonané. Zdôraznil, že v predmetnej veci zmluvy o právnej pomoci nezanikli výpoveďou zo strany žalovaného, ale na jeho návrh písomnou dohodou, v ktorej si strany môžu upraviť vzájomné vzťahy akokoľvek a dohodli sa na odmene za výpovednú dobu vo výške X-mesačnej odmeny z obidvoch zmlúv. Súd prvého stupňa uviedol, že úprava mandátnej zmluvy v má dispozitívnu povahu, čo znamená, že len ak mandátna zmluva neobsahuje vlastnú úpravu, uplatní sa úprava zákonná. Zdôraznil, že vo veci predmetom Dohody nebolo odstupné, ale išlo o dohodu strán na podnet žalovaného okamžite ukončiť spoluprácu bez výpovednej doby, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za výpovednú dobu. Súd prvého stupňa uviedol, že dohody strán a z nich vyplývajúce práva a povinnosti sa majú dodržiavať, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu X.XXX,- eur.

O nároku žalobcu na úroky z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa a a a Nariadenia vlády č. účinného do XX.X.XXXX. Uviedol, že sporná faktúra bola splatná XX.X.XXXX, kedy základná sadzba U. bola vo výške X,XX% ročne a s pripočítaním ôsmich percentuálnych bodov činia úroky z omeškania X,XX% ročne. V tejto sadzbe súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy X.XXX,- eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených úrokov - X,XX% denne, t.j. XX,XX% ročne žalobu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa vzhľadom na povahu veci rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ). Uviedol, že žalovanému nebolo doručené rozhodnutie o žalovaným podanom odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania o vzájomnom návrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnu interpretáciu svedeckej výpovede C. J., ktorý uviedol, že pokyn k úhrade faktúry žalobcu nedal preto, že si žalobca odmenu nezaslúžil. Zdôraznil, že z výpovede menovaného vyplynulo aj to, že odmenu si žalobca nezaslúžil preto, že ich pri ukončení zmluvy uviedol do omylu, o čom sa dozvedel až po ukončení zmluvného vzťahu. Túto časť výpovede súd prvého stupňa však nezohľadnil. Žalovaný uviedol, že mandatár - advokát má nárok na odmenu len za skutočne vykonanú činnosť, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak a tvrdil, že žalovaný nebol žalobcom informovaný o tejto skutočnosti, preto jeho štatutárni zástupcovia súhlasili s dohodou v znení, ktoré vypracoval a predložil žalobca, čím ich uviedol do omylu. Žalovaný uviedol, že svedkovia p. R. a p. J. výslovne nepopreli skutočnosti uvádzané žalobcom o rokovaniach v rámci skončenia zmluvného vzťahu len preto, že odvtedy uplynuli viac ako dva roky a na okolnosti jednania si už detailne nepamätali. Vytýkal žalobcovi, že z tohto rokovania neurobil záznam, ktorý by jednoznačne preukazoval, že poučil žalovaného o možnostiach ukončenia zmluvného vzťahu, hoci povinnosť konať s odbornou starostlivosťou mu vyplývala z jeho postavenia v tom čase ešte právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný poukázal na výpovede svedkov p. R. a p. J., ktorí uviedli, že v čase ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom nemali k dispozícii zmluvy o právnej pomoci, lebo tie boli odovzdané žalobcom až neskôr a teda nemali možnosť si overiť relevantnosť dojednaní zahrnutých v zmluve o ukončení právnej pomoci. Zdôraznil, že zmluvy o právnej pomoci neobsahovali dojednanie o nároku na peňažnú odmenu pre prípad ukončenia právnej pomoci a štatutárni zástupcovia žalovaného dohodu uzavreli v omyle, lebo ich žalobca ubezpečil, že tento nárok zmluvy o právnej pomoci obsahovali, preto s odkazom na považoval dojednanie v bode 2 písm. a/ Dohody za neplatné a finančný nárok žalobcu vyplývajúci z tohto ustanovenia vznikol omylom, ktorý vyvolal žalobca.

Odvolanie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX. Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa X.XX.XXXX, Advokátska kancelária L. s.r.o. F. vyčíslila trovy odvolacieho konania, k odvolaniu sa nevyjadrila a nepripojila plnú moc na zastupovanie.

Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, z obsahu odvolania však nepochybne vyplýva, že odvolanie nesmerovalo proti výroku, ktorým súd čiastočne v úroku z omeškania žalobu zamietol. Odvolací súd mal za to, že proti výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby žalovaný odvolanie nepodal, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje ( ). Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný predovšetkým namietal nedoručenie rozhodnutia o ním podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaného pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku XX,XX eur z podaného protinávrhu. Výzvu súdu prevzal žalovaný dňa XX.X.XXXX, v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, preto súd prvého stupňa uznesením z XX.X.XXXX konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, pretože súdny poplatok zaplatil dňa XX.X.XXXX a následne ešte raz X.X.XXXX. Súd prvého stupňa preto napadnuté uznesenie dňa X.X.XXXX zrušil uznesením č. k. XXCb/XX/XXXX-XX, ktoré doručoval len žalobcovi. Aj z výroku napadnutého rozsudku však vyplýva, že o vzájomnom návrhu žalovaného súd prvého stupňa konal a rozhodol. Keďže táto vada konania pred súdom prvého stupňa nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na túto vadu neprihliadal ( ).

Žalovaný v konaní žiadal vzájomným návrhom určiť neplatnosť Dohody o ukončení zmlúv o právnej pomoci v bode 2 písm. a/, kde si zmluvné strany dohodli vyplatenie trojmesačnej odmeny žalovaným žalobcovi. Tvrdil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, lebo neprihliadol na celú svedeckú výpoveď C. J., z ktorej vyplýva aj to, že žalobca si odmenu nezaslúžil preto, lebo žalovaného pri ukončení zmluvy uviedol do omylu, o čom sa žalovaný mal dozvedieť až po ukončení zmluvného vzťahu.

Súd prvého stupňa žalovaným tvrdené skutočnosti správne posudzoval podľa , z ktorého vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podstata omylu podľa tohto ustanovenia spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu, prípadne nedostatočnú predstavu o právnych následkoch, ktoré vzniknú z právneho úkonu. Omyl konajúceho má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak ide o podstatný omyl, t. j. rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho, bez ktorého by k právnemu úkonu nedošlo a na tomto omyle mal svoj podiel druhý účastník právneho úkonu spočívajúci v tom, že tento účastník omyl konajúceho priamo vyvolal alebo o ňom vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť.

Ustanovenie však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

Pri posúdení otázky, či v tomto prípade existujú dôvody neplatnosti Dohody o ukončení zmlúv o právnej pomoci uzavretej medzi účastníkmi konania X.X.XXXX podľa , odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvého stupňa zodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci a sú v súlade s hmotným právom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa posúdenia charakteru omylu v konaní žalobcu vo vzťahu k žalovanému pri uzavretí Dohody z X.X.XXXX.

V konaní žalobca a v čase podpisu Dohody štatutárni zástupcovia žalovaného p. C. J. a p. Z. R. zhodne potvrdili, že žalovaný mal záujem so žalobcom čo najskôr ukončiť zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. V obidvoch zmluvách o právnej pomoci (ktoré za právneho predchodcu žalovaného podpísal v roku XXXX popri predsedovi predstavenstva Ing. S. F. aj Z. R. ako podpredseda predstavenstva a XX.X.XXXX dodatky k týmto zmluvám podpísal ako predseda predstavenstva C. J. a Z. R. ako podpredseda predstavenstva) si zmluvné strany v článku V bode 2. dohodli X-mesačnú, resp. X-mesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane a v bode 4. tohto článku sa dohodli , že počas výpovednej doby sú klient i advokát povinní plniť všetky svoje povinnosti podľa tejto zmluvy.

Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že okrem sú ostatné ustanovenia upravujúce mandátnu zmluvu dispozitívne a len v prípade, ak si účastníci nedohodnú iné, použije sa zákonná úprava. V predmetnej veci si však účastníci konania dohodli odchýlnu úpravu na čas od účinnosti výpovede do jej uplynutia, pretože na rozdiel od , ktorý ukladá mandatárovi od účinnosti výpovede nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje, z článku 5 bodu 4. obidvoch zmlúv vyplýva pre obidve zmluvné strany povinnosť počas výpovednej doby plniť všetky svoje povinnosti podľa tejto zmluvy. To znamená, že žalobca bol povinný poskytovať právne služby v rozsahu uvedenom v článku I zmlúv (pokiaľ by mu žalovaný neodňal plnomocenstvo konať v jeho mene pred súdmi, orgánmi štátnej a verejnej správy, rozhodcom či protistranou) a žalovaný aj počas výpovednej lehoty bol povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z článku II zmlúv, okrem iného zaplatiť žalobcovi odmenu dohodnutú v článku IV zmlúv, teda po dobu štyroch, resp. troch mesiacov výpovednej lehoty.

Obchodné záväzkové vzťahy sú v založené na zásade zmluvnej voľnosti, to znamená, že účastníci zmluvného vzťahu sa pri úprave vzájomných vzťahov môžu odchýliť od zákonných ustanovení, okrem tých, ktoré majú kogentnú povahu a môžu svoje záväzkové vzťahy upraviť tak, aby čo najlepšie vyhovovali ich potrebám.

Účastníci konania pri ukončení zmluvného vzťahu postupovali v súlade so zmluvami o poskytovaní právnej pomoci a zásadou zmluvnej voľnosti, keď sa rozhodli ukončiť ich platnosť dohodou k X.X.XXXX za podmienky, že žalovaný zaplatí žalobcovi peňažnú sumu vo výške troch mesačných odmien vyplývajúcich z obidvoch zmlúv v žalovanej výške.

Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej veci nárok žalobcu nevyplýva zo zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, ale zo samostatnej dohody účastníkov konania, v ktorej vyjadrili svoju vôľu ukončiť dohodou ich vzťah za podmienok uvedených v tejto dohode. Žalovaný nekonal v omyle, pretože jeho úmyslom bolo nepochybne ukončiť spoluprácu so žalobcom a vyplatiť mu dohodnutú peňažnú sumu tak, ako to deklaroval v písomnej Dohode. V konaní ani nepreukázal také konanie žalobcu, ktoré by svedčilo o tom, že čo i len z nedbanlivosti, či nevedomky mohol uviesť žalovaného do omylu v súvislosti s vyplatením odmeny za výpovednú dobu, pretože práva a povinnosti vyplývajúce účastníkom zmluvy z Dohody sú v nej vyjadrené jasne a zrozumiteľne. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť dojednania o vyplatení peňažnej sumy z dôvodu, že žalobca ho mal ubezpečiť, že tento nárok vyplýva zo zmlúv o právnej pomoci a žalovaný si toto tvrdenie nemohol overiť, pretože nemal tieto zmluvy k dispozícii, odvolací súd nepovažuje túto odvolaciu námietku za dôvodnú, ani žalovaným za preukázanú. Žalovaný ako zmluvná strana mal objektívnu možnosť mať k dispozícii zmluvy o právnej pomoci uzatvorené so žalobcom a možno predpokladať, že ich mal, keď XX.X.XXXX práve p. C. J. a p. Z. R. podpísali dodatky k týmto zmluvám. Aj keby ich nemali k dispozícii, nič nebránilo štatutárnym zástupcom vyžiadať si ich a s novým právnym zástupcom prekonzultovať ďalší postup. Nečinnosť účastníka zmluvného vzťahu nemôže zakladať právny dôvod na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu alebo jeho časti len preto, že si neobstaral potrebné doklady či informácie v súvislosti s uzatváraným právnym úkonom, hoci takúto možnosť objektívne mal.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa v súlade s platnou právnou úpravou zamietol návrh žalovaného na určenie, že článok 2 písm. a/ Dohody o ukončení zmlúv o poskytovaní právnej pomoci je neplatný a správny je aj jeho záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie istiny X.XXX eur a tiež úrokov z omeškania a náhrady trov prvostupňového konania, ktorých výšku žalovaný v odvolaní nespochybnil.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,- eur s X,XX% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného o určenie neplatnosti článku II písm. a/ Dohody o ukončení zmluvy o právnej pomoci uzavretej dňa X.X.XXXX. podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože v rozhodnutí o veci samej nerozhodol o trovách konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.