Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17S/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Tatiana Vrlíková, nar. 2.1.1955, notár so sídlom Notárskeho úradu v Žiline, Národná č. 38, právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 20/1201, Žilina, IČO: 36 864 455, proti odporkyni: Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, za účasti účastníka disciplinárneho konania minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDR. Tomáš Borec, Župné námestie 13, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie odporkyne č. DK 11/2012-41 zo dňa 5.12.2012, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 11/2012-41 zo dňa 5.12.2012 p o t v r d z u j e .

Odporkyni a účastníkovi disciplinárneho konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia Disciplinárna komisia NK SR uznala navrhovateľku za vinnú a za to, že pri výkone činnosti notára ako súdneho komisára v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. postupovala tak, že účtovala dedičom okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov notára ako súdneho komisára podľa vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov i odmenu za právne rady vo výške 50 eur i napriek tomu, že na to nebola oprávnená a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku NK SR jej za to bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 300 eur.

Navrhovateľka podaním odvolania doručeným súdu dňa 17.5.2013 nesúhlasila s rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom namietala, že disciplinárne konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo začaté na návrh subjektu, ktorému toto oprávnenie právny poriadok SR nezveruje a súčasne, že toto disciplinárne konanie bolo vedené a rozhodnutie bolo v ňom vydané orgánom, ktorý na vedenie takéhoto konania a vydania rozhodnutia nie je oprávnený a navrhla preto napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.

Podľa § 93 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má notár sídlo.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k.21So/3/2014-101 zo dňa 29.1.2015 rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -50 zo dňa 21.5.2014 ( v poradí prvý) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení dospel k záveru, že okresný súd v konaní postupoval v rozpore s ust. § 250 ods. 1 O.s.p., keď do konania nepribral účastníka disciplinárneho konania - ministra spravodlivosti SR a vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie bolo vydané na jeho návrh, je tu predpoklad, že jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia dotknuté (vec by sa vrátila do štádia do rozhodovania o jeho návrhu na disciplinárne potrestanie).

Uznesením -104 zo dňa 18.2.2015 súd pribral do konania účastníka disciplinárneho konania DK 11/2012 ministra spravodlivosti SR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.3.2015.

Okresný súd ako vecne príslušný konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým je včas podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne vo veci nariadil pojednávanie podľa § 250q ods. 1 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa odporkyňa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a vo svojom vyjadrení uviedla, že považuje rozhodnutie disciplinárnej komisie v tejto veci za zákonné a spravodlivé a navrhuje jeho potvrdenie.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, ktorým je odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne a jeho odôvodnení. Dôvody, pre ktoré napáda nezákonnosť rozhodnutia disciplinárnej komisie notárskej komory sú v zásade tri s tým, že v prvom rade ide o nedostatok právomoci notárskej komory preskúmavať vôbec a vykonávať dohľadovaciu činnosť nad činnosťou notára ako súdneho komisára. Z ustanovení notárskeho poriadku je zrejmé, a to konkrétne z ust. § 3 ods. 1, 2 a 3, že činnosť notára sa delí na tri základné činnosti, a to je notárska činnosť podľa ods. 1, potom je to tzv. ďalšia činnosť podľa § 3 ods. 2 notárskeho poriadku, ktorou sa rozumie činnosť podľa osobitného zákona, teda konkrétne aj činnosť notára ako súdneho komisára podľa O.s.p. a tretí druh činnosti je tzv. osobitná činnosť. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že disciplinárne konanie bolo začaté pre konanie notárky, ktoré má povahu činnosti podľa § 3 ods. 2, teda, tzv. ďalšej činnosti, ktorú vykonávala ako súdny komisár. Má zato, že žiadne ustanovenie notárskeho poriadku ani iného predpisu nedáva právomoc notárskej komory preskúmavať takúto činnosť a stíhať disciplinárne notára za údajné porušenie povinnosti v takomto konaní. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že notárovi malo byť uložené disciplinárne opatrenie z dôvodu toho, že mal neoprávnene vyúčtovať odmenu za poskytnutie právnych služieb, konkrétne právnej rady v dedičskom konaní, kde vykonával činnosť podľa O.s.p., nie podľa notárskeho poriadku, a preto z tohto hľadiska nemožno preskúmavať činnosť notára ako súdneho komisára. Ďalšiu podstatnú vadu konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto napadnutého rozhodnutia je nedostatok právomoci ministra spravodlivosti podať takýto návrh na začatie disciplinárneho konania, neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by mu takúto právomoc zverovalo. Podľa notárskeho poriadku, konkrétne jeho ust. § 9 štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov podľa § 3 ods. 1 vykonáva minister spravodlivosti a je zrejmé, že toto ustanovenie zakotvuje právomoc ministra spravodlivosti vykonávať dohľad len nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, teda, nad tou činnosťou, ktorá je definovaná v zákone ako notárska činnosť, nie nad činnosťou podľa § 3 ods. 2 alebo 3, teda, nie nad činnosťou, v ktorej notár postupuje ako súdny komisár. V konečnom dôsledku to potvrdzuje ust. § 13 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z., v ktorom sa hovorí, že ministerstvo spravodlivosti vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory a v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov, teda túto dohľadovaciu činnosť môže ministerstvo vykonávať len v takom rozsahu, ktorý ustanoví osobitný zákon. Takýmto zákonom je notársky poriadok, ktorý v § 9 hovorí, že môže vykonávať dohľad len nad činnosťou notárov. Z tohto dôvodu, ak aj v ust. § 92 Notárskeho poriadku hovorí, že návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať aj minister, toto ustanovenie určite neoprávňuje ministra podať takýto návrh v prípade, že sa preskúmava činnosť notára ako súdneho komisára. Môže tak minister urobiť len pri výkone svojej dohľadacej činnosti. Tretím dôvodom prečo rozhodnutie považuje za nezákonné, je nedostatok dôvodov. Vo výroku sa uvádza, že notárka bola uznaná za vinnú a následne v odôvodnení sa udáva dokonca, že svojím konaním mala závažným spôsobom porušiť svoje povinnosti. Nikde v rozhodnutí nie je uvedené, v čom spočíva závažnosť takéhoto konania, aké konkrétne okolnosti svedčia o tom, že naozaj išlo o závažné konanie notárky a porušenie týchto povinností. Ako štvrtý dôvod

nad rámec toho, čo doposiaľ bolo uvedené, poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že notárka mala svojím konaním porušiť okrem iného aj čl. 8 ods. 4 tretej časti etického kódexu notára schváleného konferenciou notárov Notárskej komory SR dňa 5.10.2000. V tejto súvislosti predmetný etický kódex bol naozaj schválený a nadobudol účinnosť dňa 5.10.2000, avšak v čase, kedy bol prijatý etický kódex notárskej komory bol v platnosti a účinnosti notársky poriadok v znení jeho § 30 ods. 4 písm. b), podľa ktorého konferencia notárov najmä schvaľuje organizačný, volebný a disciplinárny poriadok. Až zákonom č. 397/2000, ktorý bol schválený 2.11.2000 a účinnosť nadobudol až 1.12.2000, teda dva mesiace po tom, ako bol prijatý etický kódex notárskej komory, bolo zakotvené, alebo teda zmenené ust. § 30 ods. 4 písm. b), a to tak, že konferencia notárov najmä schvaľuje organizačný, volebný a disciplinárny poriadok a etický kódex notárov. Teda konferencia notárov dňa 5.10.2000 schválila etický kódex notára bez zákonného zmocnenia. Z tohto dôvodu nemožno etický kódex považovať za platný, resp. platne schválený, a ak malo dôjsť k porušeniu etického kódexu, je takéto rozhodnutie z týchto dôvodov nezákonné. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Pribratý účastník disciplinárneho konania v poverení ministra spravodlivosti SR na pojednávaní k dôvodom prezentovaných navrhovateľkou uviedol, v rámci nedostatku právomoci podať disciplinárny návrh voči notárke notár ako súdny komisár nemá štatút súdneho úradníka, je osobou pribratou súdom. To znamená, že v rámci statusových vecí je stále notárom, ktorý je podriadený právomoci ministra a orgánov notárskej komory. Disciplinárna komisia ako jeden z orgánov notárskej komory je jedinou disciplinárnou komisiou v rámci notárov a notár musí byť podriadený práve tomuto orgánu vzhľadom na to, že nie je súdnym úradníkom a ako súdny komisár v týchto veciach nemôže podliehať právomoci predsedu súdu. Minister spravodlivosti má právomoc a táto právomoc mu vyplýva i z toho, že notár sľubuje ministrovi spravodlivosti sľub podľa § 13 Notárskeho poriadku a sľub v danej veci aj v rámci súdneho komisára vkladá do rúk ministra spravodlivosti. Ďalším argumentom je ust. § 4 ods. 1, tu je vlastne v podstate v úvode vety, že notárska činnosť a ďalšia činnosť podľa tohto zákona platí na celý zákona je pod ňu subsumovaná notárska činnosť podľa § 3 ods. 1, ako aj ďalšia činnosť na základe § 3 ods. 2. Pokiaľ ide o samotné previnenie notárky disciplinárne konanie nie je konaním, ktoré zasahuje do činnosti notára ako súdneho komisára, do priebehu jeho prejednávania dedičstva. Disciplinárne konanie má za účelom postihnúť notára za jeho pochybenie, ale v žiadnom prípade nezasahuje do práv a povinností účastníkov konania. V rámci konania notárky išlo o hrubé porušenie, nakoľko porušila svoje základné povinností, to znamená, že za svoju poučovaciu povinnosť, ktorú má aj súd podľa § 5 O.s.p. si vyúčtovala odmenu a túto povinnosť spoplatnila. Notárka v tomto jednom dedičskom konaní vystupovala ako dve osoby ako súdna komisárka, lebo prejednala dedičstvo, a zároveň poskytla právne rady podľa § 5 ako notár a podľa notárskeho poriadku, čo je neprípustné. Tiež poukázal, že je potrebné odlišovať štátny dozor a štátny dohľad, kedy štátny dohľad je verejný záujem na výkonné právomoci, ktoré štát preniesol na komoru a notárov a je to verejný záujem, nejde tu o subjektívne pociťovanie účastníkov konania či bolo konanie spravodlivé alebo nie. Štátny dohľad nie je hierarchia nadriadeného a podriadeného orgánu. Od štátneho dohľadu treba odlíšiť štátny dozor, ktorý je vykonaný v hierarchicky usporiadanej kontrolne nadriadeného dozorujúceho orgánu nad podriadeným. To znamená, že má právo kontrolovať spisy a vstupovať napr. aj do notárskych úradov. Štátny dohľad nijakým spôsobom neatakuje ani neovplyvňuje súdnu moc a je plne v záujme verejného záujmu a záujmu verejnosti na tom, aby boli právomoci, ktoré štát preniesol na komoru a notárov, v súlade so zákonom. Minister je dohľadovým orgánom, ktorý vykonáva štátny dohľad a dbá na to, aby pri výkone právomoci, ktoré boli zverené notárskej komore a notárom bol uplatňovaný zákon. V tomto konaní nebol spochybnený postup súdnej komisárky, teda, notárky ako takej v rámci prejednania dedičstva, ale vo veci, ktorá sa prejednania dedičstva netýkala, a to v rámci trov konania a v neposlednom rade vyhláška bola vydaná práve ministrom spravodlivosti, a preto navrhol rozhodnutie disciplinárnej komisie v celom rozsahu potvrdiť.

Z administratívneho spisu odporkyne bolo zistené, že sprievodným listom zo dňa 25.4.2013 spisu odporkyne bolo zistené, že sprievodným listom zo dňa 25.4.2013 predseda senátu disciplinárnej komisie notárskej komory zasielal rozhodnutie disciplinárnej komisie odporkyne č. DK 11/2012 zo dňa 5.12.2012 účastníkom disciplinárneho konania a písomnosť s riadnym označením „DK 11/2012 - Rozhodnutie“ disciplinárne obvinenej navrhovateľke bolo doručované dňa 2.5.2013 ako aj jej právny zástupca dňa 2.5.2013 zásielku prevzal. V disciplinárnom konaní vedenom proti navrhovateľke si obvinená zvolila obhajcu v konaní vedenom disciplinárnou komisiou Notárskej komory SR pod sp. zn. DK 11/2012, ktorá skutočnosť vyplýva z udeleného plnomocenstva zo dňa 30.11.2012 a je súčasťou administratívneho spisu čl. 33 spisu. Podľa čl. 22 ods. 6 disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR,

ak si disciplinárne obvinený zvolí obhajcu, písomnosti adresované disciplinárne obvinenému sa doručujú aj jeho obhajcovi, pričom sa aj na neho vzťahujú ustanovenia tohto článku o doručovaní. Preto súd má zato, že odvolanie bolo podané včas a odporkyňou tvrdená skutočnosť, že právnemu zástupcovi navrhovateľky rozhodnutie nebolo expedované a ani mu nebolo doručené, pretože nebol účastníkom konania bolo vyvrátené priamo dôkazom v administratívnom spise, kedy riadne bolo rozhodnutie „DK 11/2012 - Rozhodnutie“ doručené dňa 2.5.2013 tak navrhovateľke ako aj jej právnemu zástupcovi a iný dôkaz o skoršom doručení v konaní preukázaný nebol.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že minister spravodlivosti SR podal dňa 14.5.2012 proti navrhovateľke ako notárke návrh na začatie disciplinárneho konania pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 13 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov v spojení s § 151a O.s.p. ako aj čl. 8 ods. 4 III. časti etického kódexu notára schváleného konferenciou notárov Notárskej komory SR dňa 5.10.2000 a svojím správaním taktiež závažným spôsobom porušila dôstojnosť svojho povolania a preto navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 2 písm. b) NP peňažnú pokutu 500 eur.

Rozhodnutím Disciplinárnej komisie NK SR č.k. DK 11/2012-41 zo dňa 5.12.2012 disciplinárna komisia rozhodla podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR a uznala disciplinárne obvinenú navrhovateľku za vinnú a za to, že pri výkone činnosti notára ako súdneho komisára v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. postupovala tak, že účtovala dedičom okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov notára ako súdneho komisára podľa vyhl. MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov i odmenu za právne rady vo výške 50 eur i napriek tomu, že na ne na to nebola oprávnená a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR jej bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 300 eur a pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho opatrenia prihliadla disciplinárna komisia na stupeň závažnosti previneni, nevyhovela návrhu navrhovateľa čo do druhu uloženia disciplinárneho opatrenia a dala tak možnosť disciplinárnej obvinenej, aby sa poučila a svoje konanie napravila. Pri svojom rozhodovaní vychádzala zo skutkových zistení, keď mala za dostatočne preukázané a dospela k záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchala disciplinárne obvinená a že tento skutok je disciplinárnym previnením.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažným spôsobom narušiť dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenie.

Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), disciplinárne opatrenia sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3.300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu, d) zbavenie notárskeho úradu.

Podľa § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok, disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia.

Podľa čl. 8 ods. 4 tretej časti etického kódexu notára schváleného Konferenciou notárov Notárskej komory SR dňa 5.10.2000, notár môže klientom účtovať iba takú odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorá je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom o odmenách a náhradách notárov.

Disciplinárna komisia už v súvislosti so vznesenou námietkou kompetencie disciplinárnej komisie notárskej komory konať v tejto disciplinárnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberala aktívnou legitimáciou navrhovateľa disciplinárneho konania, ktorá sa odvodzuje zo znenia § 92 notárskeho poriadku, v ktorom je jednoznačne uvedené, kto môže podať návrh na začatie

disciplinárneho konania, a to minister, predseda krajského súdu a prezident komory. Dohľadové právomoci ministra spravodlivosti, pokiaľ ide o činnosť notára ako súdneho komisára vyplývajú už z toho, že samotné dedičské konanie je súdnym konaním, v ktorom výkon dohľadu prináleží všetkým riadiacim zložkám justičných orgánov na úrovni okresných a krajských súdov a samotného ministerstva spravodlivosti na čele s ministrom spravodlivosti. Ani námietka disciplinárne obvinenej týkajúcej sa spochybnenia právomoci disciplinárnej komisie viesť disciplinárne konanie v tejto veci nemá oporu v zákone. Disciplinárna komisia je jeden z orgánov notárskej komory. Jej činnosť sa týka výlučne právomoci na úseku dohľadu nad činnosťou notárov. Ide o nezávislý orgán konajúci na základe návrhu oprávnených subjektov (§ 92 notárskeho poriadku) v prvom stupni. Súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 92, ktoré je potrebné vykladať v súlade so zákonnými ustanoveniami § 91 ods. 1 a § 93 ods. 1 vo vzťahu, pokiaľ ide o porušenie povinnosti vyplývajúcich z etického kódexu, na ktoré návrh na začatie disciplinárneho konania odkazoval, že navrhované disciplinárne opatrenie vychádza z povahy porušených povinností, ako i skutočností, že základnou povinnosťou notára je konať tak, aby jeho konanie bolo v súlade s Ústavou SR, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Aktívna legitimácia navrhovateľa sa dá odvodiť zo znenia § 92 Notárskeho poriadku a námietka disciplinárne obvinenej týkajúcej sa spochybnenia právomoci disciplinárnej komisie viesť disciplinárne konanie v tejto veci nemá oporu v zákone.

Disciplinárna komisia NK SR vo svojom rozhodnutí sa vysporiadala i s výhradou voči postupu disciplinárne obvinenej (navrhovateľka) týkajúce sa notárskej činnosti vymedzenej v § 3 ods. 1 notárskeho poriadku na ktorý nadväzuje § 5, ktorý umožňuje notárom okrem iného fyzickým a právnickým osobám poskytovať aj právne rady. Je nesporné, že aj samotná disciplinárne obvinená odôvodnenosť poskytovania jej právnych rád dedičom odvodzovala z § 5, ktorý je legislatívne prepojený na notársku činnosť a nie na dedičské konanie, ktoré je procesne upravené v Občianskom súdnom poriadku. Ten v príslušných ustanoveniach neumožňuje súdnemu komisárovi poskytovať platené právne rady. Je potrebné zdôrazniť, že odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis (§ 151a ods. 2 O.s.p.). Zo skutkového zistenia vyplynulo, že navrhovateľ disciplinárneho konania sa ani vo svojom návrhu nezaoberal samotným priebehom a výsledkami dedičského konania, ani Osvedčenia ako také vo výroku návrh na disciplinárne stíhanie nevytýka a ani ostatné okolnosti prejednania dedičstva, ale len odmenu za právne rady.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon (napr. Občiansky súdny poriadok.), notár vykonáva aj ďalšie činnosti.

Podľa § 38 ods. 1 Občiansky súdny poriadok, na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatné konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175 Zb. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

Podľa § 38 ods. 5 Občiansky súdny poriadok, úkony notára podľa § 38 ods. 1 sa považujú za úkony súdu.

Podľa § 151a ods. 2 Občiansky súdny poriadok, odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis.

Citované ustanovenie § 151a ods. 2 určuje, že odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončené vydaním osvedčenia určuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška o odmenách a náhradách notárov (č. 31/1993 Z.z.) priamo v ustanovení § 18 ods. 1 a spôsob výpočtu určuje § 11 a § 12. Konanie o dedičstve, ktoré je tzv. konaním nesporovým a upravuje ho piata hlava tretej časti Občianskeho súdneho poriadku v podstate všetky úkony potrebné pre postup v tomto konaní je v zmysle § 38 ods. 1 O.s.p. oprávnený vykonávať notár ako súdny komisár, ktorý za splnenia podmienok uvedených v § 175 z), c), a) O.s.p. je oprávnený vydať osvedčenie o dedičstve. Úkony notára ako súdneho komisára sú úkonmi súdu a ním vydané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve, teda, uznesenia vydaného súdmi. Vzhľadom na to, že pre konanie o dedičstve, a teda aj pre prejednanie právnych otázok s týmto konaním spojených zákon upravuje osobitný postup ( § 175q ods. 1 písm. c) O.s.p. alebo osvedčenia podľa § 175 z), c), a) ods. 1 písm. c) O.s.p.).

Podľa § 12 ods. 1 vyhl. č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, základom odmeny súdneho komisára sa iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.

Podľa § 18 ods. 1 vyhl. č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, ak ďalej nie je uvedené inak, súdny komisár a správca dedičstva majú popri nároku na odmenu aj nárok na a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému a iné), b) náhradu za stratu času.

Podľa citovaného ustanovenia súdny komisár má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a náhradu za stratu času. Čo treba rozumieť pod hotovými výdavkami, je exemplifikatívne uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 31/1993 Z. z. . Súd je toho názoru, že v žiadnom prípade nemožno do náhrady hotových výdavkov zahrnúť odmenu notára za poskytovanie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti, ktoré je stanovené v ustanovení § 18a vyhl. č. 31/1993 Z. z., kedy odmena za poskytovanie právnych rád (podľa § 5 písm. a) zák. č. 323/1992 Zb.) a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je za každú skončenú polhodinu 25 eur, najmenej 15 eur.

Súd zdôrazňuje, že dedičské konanie je typom občianskeho súdneho konania vedeného z úradnej povinnosti. Zákon zveruje vedenie celého dedičského konania notárovi a dedičské konanie sa začína uznesením príslušného súdu o začatí konania, ktoré súd vydá spolu s obligatórnym poverením notára podľa platného právneho stavu na vykonanie všetkých úkonov v konaní o dedičstve. Ide o konanie nesporové, na ktorého vedení je poverený notár, ktorý je v pozícii súdneho komisára (t.j. súdu) nie je v postavení osoby súkromného práva, aby poskytoval právne poradenstvo v dedičskom konaní a požadoval zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych rád. „Odmena za právne rady“ účtované notárom v dedičskom konaní nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch (§ 151a ods. 2 O.s.p.), keď výšku odmeny notára ako súdneho komisára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve je stanovená osobitným predpisom § 11 až 14 vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, ktorý presne vymedzuje odmenu za úkony vykonané v konaní o dedičstve a pravidlá pre určenie základu odmeny súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve a "odmena za právne rady" v citovanom ustanovení § 11 až 14 vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. sa nenachádza. Pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho opatrenia prihliadla disciplinárna komisia na stupeň závažnosti previnenia a dala tak možnosť disciplinárne obvinenej, aby sa poučila a svoje konanie napravila. Súd konštatuje, že Disciplinárna komisia NK vo svojom rozhodnutí námietky navrhovateľky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdila a aj náležite vyhodnotila.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako i právnou argumentáciou do konania pribratého účastníka disciplinárneho konania, keďže zo strany navrhovateľky neboli ani v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa disciplinárna komisia nevyporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľka navyše argumentovala dôvodmi odvolania (v súvislosti so schválením etického kódexu dňa 5.10.2000 a z neho vyplývajúceho porušenie povinnosti, na ktoré návrh na začatie disciplinárneho konania okrem iného odkazoval) pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom a rozhodujúcich skutočností, že pri výkone činnosti notára ako súdneho komisára v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. postupovala tak, že účtovala dedičom okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov notára ako súdneho komisára podľa vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov i odmenu za právne rady vo výške 50 eur i napriek tomu, že na to nebola oprávnená, táto námietka nemala zásadný význam. Disciplinárna komisia NK SR svoje rozhodnutie založila na zákonných ustanoveniach s poukazom na § 151a Občianskeho súdneho poriadku, kedy odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis a samotná vyhláška MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov

stanovuje odmenu notára ako súdneho komisára v ustanoveniach § 11 až 14 (ako i náhrady niektorých hotových výdavkov súdneho komisára v ustanovení § 18). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Súd posúdil návrh navrhovateľky v intenciách podaného odvolania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný a preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonu zodpovedajúce potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca a pribratý účastník disciplinárneho konania mali v konaní plný úspech, právo na náhradu trov konania si neuplatnili a v konaní im žiadne trovy preukázateľne zo spisu nevyplývajú, preto o náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 250l ods. 2 a § 246c O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 250s veta prvá O.s.p. , proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.