Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/190/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: L. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Z. proti odporcovi: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XX, XXX XX U. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu : L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto

rozhodol:

Súd manželstvo L. Z., rod. N. a L. Z. uzavreté dňa 2.10.2010 v Senici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Senica vo zväzku 18, ročník 2010, na strane 6, pod poradovým číslom 69 rozvádza.

Súd na čas po rozvode zveruje mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa každý nepárny týždeň v roku a odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa každý párny týždeň v roku s tým, že rodičia si budú mal. dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu o 18.00 hod., právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.

Navrhovateľka je povinná mal. dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporcu na určenú dobu a odporca je povinný mal. dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľky na určenú dobu s tým, že obidvaja rodičia sú povinní v stanovenom čase mal. dieťa odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho na odovzdanie pripraviť, právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.

Obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.

Súd výživné k mal. L. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 27.08.2014 návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení maloletého sa pozornosť manžela upriamila na maloletého a jej sa už nevenuje tak, ako predtým. Odporca sa začal voči navrhovateľke správať despoticky, začal žiarliť, presadzuje len svoje riešenia rodinných problémov, je citovo labilný, na svoje koníčky míňa peniaze z rodinného rozpočtu. Veľké čiastky zo spoločných peňazí míňa na tipovanie a iné hazardné hry. Obaja majú záujem sa starať o mal. L.. Navrhovateľka vzhľadom na vek maloletého navrhla zveriť ho do jej

osobnej starostlivosti. Výživné na maloletého žiadala určiť vo výške 150,- eur mesačne. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, v prípade rozvodu mal. dieťa žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol na čas po rozvode zveriť maloleté dieťa vzhľadom na jeho vek do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť rozsiahly styk s mal. dieťaťom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupcu kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom, potvrdením obce U., potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR Senica, správami Sociálnej poisťovne Senica, správou zamestnávateľa odporcu a navrhovateľky, správou z prešetrenia pomerov, správou z odborného poradenstva a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 02.10.2010 v Senici. U obidvoch manželov sa jednalo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci U..

Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.

Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že v spoločnej domácnosti s odporcom nežijú od 8/2014. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva vidí v správaní sa odporcu, v jeho chovaní, ignoroval rodinu, míňal peniaze na svoje záujmy. Pred uzavretím manželstva 12 rokov spolu chodili, z toho 6 až 7 rokov pred uzavretím manželstva spolu aj žili v rodinnom dome v U.. Pár mesiacov po svadbe začali medzi nimi nezhody. Navrhovateľka bola tehotná, v podstate si to odporca ani nevšimol, dostavil sa až k pôrodu. Chýbala medzi nimi komunikácia. Keď k nim prišla rodina navrhovateľky, nerozprával sa s nimi. Od 8/2014 spolu nežijú, od tohto obdobia spolu nehospodária, každý majú svoj účet a intímne spolu nežijú. Od 8/2014 bol mal. L. s navrhovateľkou u jej rodičov, kam sa odsťahovala. Nezhody sa pokúšala riešiť, niekoľkokrát dohovárala odporcovi, aby sa spamätal. Na strane navrhovateľky nastalo citové odcudzenie a nedokáže viacej žiť v spoločnej domácnosti s odporcom. Boli aj v manželskej poradni, ktorú navrhol odporca, boli len na jednom sedení, nakoľko odmietla v tom pokračovať. Navrhovateľka nemá za žiadnych okolností záujem naďalej zotrvávať v manželstve. Býva u rodičov v 3 izbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Od 1.6.2015 pracuje pre spoločnosť B., Z..F. . P.. na trvalý pracovný pomer, kde bude poberať minimálnu mzdu. Do 30.11.2014 pracovala pre Z. V. Z. A., tu dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 376,09 eur. Tu pracovala na nočné zmeny čo jej nevyhovovalo. Pracovný pomer bol ukončený dohodou z jej iniciatívy. Momentálne rodičom nemusí prispievať do domácnosti. Mal. L. navštevuje MŠ v Z.. Je zdravým dieťaťom, nosí len okuliare. Stravné a školné činí cca 40,- eur mesačne. Pokiaľ ide o ostatné výdaje na mal. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o výchovu o maloletého, cca od februára 2015 býva maloletý týždeň u odporcu a druhý týždeň u navrhovateľky. Navrhovateľka ale so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, uviedla, že tento model jej nevyhovuje. Maloletý začal byť nesamostatný. Maloletý má rád svojho otca a keď ide na týždeň k nemu tak sa teší. Navrhovateľka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou nakoľko chce, aby maloletý bol zdravý, rozhľadený, šikovný, šťastný a rozumný chlapec a nie zakomplexovaný. Navrhovateľka navrhla, aby sa odporca mohol stretávať s mal. od piatku do nedele, každý druhý víkend. Asi po každom týždni keď mal. príde od odporcu je mal. nervózny, stále hľadá navrhovateľku. Niekedy je to viacej, niekedy menej. Uvedené nerieši so žiadnym psychológom. Navrhovateľke sa nepáči výchovný prístup otca k maloletému. Odporca spraví pre mal. všetko čo si želá a čo nie je správne. Mal. sa potom jeduje, keď nie je po neho. Toto neobvyklé správanie na strane mal. pripisuje tomu, že je celý týždeň u odporcu, ale je možné že je to aj jeho vekom, tým, že sú od seba. Nemôže sa len hrať na dvore. Otec je s mal. stále len doma. Nechodia von, nechodia medzi rovesníkov. Nechce aby bol mal. zakomplexovaný, uzavretý v nejakej krabičke, chce aby bol rozhľadený, uvoľnený. Pokiaľ ide o vzťah otca a mal. maloletý má svojho otca určite rád. Majú sa medzi sebou radi. Je horšia komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom.

Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. V súčasnej situácii a stave manželstvo nie je fungujúce. Od 8/2014 spolu nežijú. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Manželia sa poznajú cca 15 rokov. Pred uzavretím manželstva spolu žili cca 6 až 7 rokov. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva uviedol možnosť, že sa upäl na maloletého a

minul peniaze. Odporca zobral pôžičku asi 3.500,- eur. V čase keď bola manželka tehotná mal v práci dopravnú nehodu a boli mu za to stŕhané peniaze. Nosil domov len 450,- eur a to sa mu zdalo málo. Zobral si pôžičku a začal tipovať zápasy. Takto minul celú pôžičku na tipovanie. Nesúhlasí s tým, že by ignoroval rodinu. Prerábali si rodinný dom, chýbajú už len nejaké veci. Od 8/2014 spolu nehospodária. Približne od 8/2014 intímne spolu nežijú. Pokiaľ ide o starostlivosť o mal. L. nie je pravdou, že striedavú osobnú starostlivosť zabezpečujú od februára 2015, ale takto sa o maloletého starajú od ich rozchodu. Na strane odporcu citové odcudzenie nenastalo, tento má záujem na zachovaní manželstva. Medzi manželmi viazla komunikácia. Maloletý pre odporcu znamená všetko, naviazal sa na maloletého, všetka pozornosť išla jemu. Manželskú poradňu absolvovali na podnet odporcu krátko po rozchode, bolo to niekedy v 9/2014, ale nedopadlo to dobre, nakoľko navrhovateľka nemala o to záujem. Odporca od 12/2014 býva v Z. u rodičov v 3 izbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Do 12/2014 býval v ich rodinnom dome v U.. Situáciu nezvládal, odlúčenie neniesol dobre a preto ho rodičia zobrali k sebe. Striedavá osobná starostlivosť o mal. L. funguje v podstate od ich rozchodu, od 8/2014. Posledné dva mesiace model funguje v jednotýždňovom intervale - týždeň u odporcu, týždeň u navrhovateľky. Mal. je u odporcu šťastný. Teší sa, hrajú sa spolu, chodia na ihriská. Odporca nepripisuje žiadnu vážnosť nejakému neobvyklému správaniu sa na strane mal. tak, že by bol nervózny, jedoval sa , že by bol na jeho strane vzdor. Maloletý je úplne normálny. Pokiaľ sa aj uvedené vyskytne, je to normálne a primerané jeho veku. Keď počas týždňa telefonuje navrhovateľka s maloletým, tento za ňou neplače. Počas víkendu cez voľný deň mal. ráno vstane, naje sa, pozrie nejakú rozprávku, idú von, naobeduje sa. Nejakých kamarátov v Z. nemá, len čo stretnú deti na ihrisku a podobne. Mal. sa vie sám prezliecť, najesť. Nie je pravda, že by bol s dieťaťom zatvorený len doma. Odporca navrhol, aby bola striedavá osobná starostlivosť v jednotýždňových intervaloch. Odporca považuje striedavú osobnú starostlivosť za ideálny model pre mal. v prípade rozvodu. Od 5.1.2015 pracuje v spoločnosti A.. Pokiaľ ide o hazardné hranie a tipovanie bol to polrok v roku 2013, odvtedy netipuje.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že medzi rodičmi viazne komunikácia. Odporúča rodičom, aby naďalej chodili po rozvode na poradenstvo. Je to v záujme mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o otázku zverenia mal. na čas po rozvode priklonil sa skorej k zvereniu dieťaťa do starostlivosti matke a to s poukazom na nízky vek dieťaťa a na to, že matka vie jasnejšie určiť hranice vo výchove maloletého s tým, že by bol upravený rozsiahly styk otca s mal. dieťaťom. Poukazuje na nejednotnú výchovu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z prešetrenia pomerov zo dňa 20.01.2015 súd zistil, že maloletý býva spolu s matkou a starými rodičmi v trojizbovom byte, ktorý je zariadený a udržiavaný v poriadku a čistote. Matka s maloletým tu majú k dispozícii jednu izbu. Na domácnosť matka neprispieva. Mal. L. navštevuje materskú školu. Je zdravým dieťaťom a k obom rodičom má silný citový vzťah. Otec má o maloletého záujem, bráva si ho do svojej domácnosti viac krát do týždňa i počas víkendu a plno sa mu venuje. Na výživu matke neprispieva, nakoľko podľa jeho vyjadrenia starostlivosť o maloletého zabezpečuje rovnakým dielom ako matka. Poplatky na škôlku a ostatné výdaje na dieťa hradia rodičia každý v polovici. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. L..

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu - A. A. Z..F..P.. mal súd preukázané, že odporca za obdobie 1/2015 až 3/2015 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 387,25 eur netto.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu - A. Z. Z..F..P.. mal súd preukázané, že odporca za obdobie 8.3.2014 až 30.11.2014 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 456,81 eur netto.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - Z. V. Z. A. V..Z.. mal súd preukázané, že navrhovateľka pracovala v spoločnosti do 30.11.2014, kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 376,09 eur netto.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - B. Z..F..P.. mal súd preukázané, že navrhovateľka pracuje v spoločnosti na dohodu o pracovne činnosti od 14.11.2014, kde dosahuje mesačný príjem vo výške 140,03 eur.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. Odporca poberá prídavok na dieťa vo výške 23,54,- eur mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Odporca za obdobie 10/2013 až 3/2014 poberal dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 813,60 eur.

Vzhľadom na nezhodu rodičov ohľadom rozvodu i výchovy maloletého na čas po rozvode, ako aj za účelom posúdenia vzájomného vzťahu manželov a posúdenia výchovného vplyvu obidvoch rodičov na maloletého, zistenia ich vzájomných väzieb, súd požiadal Referát poradensko psychologických služieb, ÚPSVaR Senica o vykonanie pohovoru psychológa s obidvomi rodičmi i maloletým dieťaťom. Zo správy z odborného poradenstva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 09.06.2015 súd zistil, že s klientmi sa realizovali celkovo 12 konzultácií, z toho 5 boli individuálnych, 6 diadických a 1 rodinná, pričom rodičia boli ich klientmi aj v roku 2014, kedy sa zrealizovali dve diadické konzultácie z iniciatívy odporcu, ktorý mal snahu manželstvo zachrániť, no navrhovateľka na rozvode trvala. Odporca má síce snahu manželstvo zachrániť, no niekedy to prechádza až do nerešpektovania názoru navrhovateľky. Medzi manželmi je konfliktný vzťah, ani jeden nie je ochotný ustúpiť zo svojho návrhu a robiť kompromisy. Výchova vo vzťahu k maloletému je odlišná, nejednotná s tým, že matka dokáže určiť hranice jasnejšie, otec je vo vzťahu k synovi veľmi emocionálny a veľmi chráni syna. Maloletý však k obom rodičom vyjadruje veľmi pozitívny vzťah, k matke o niečo viac, čo je vzhľadom na nízky vek normálne. Ako prísnejšieho rodiča označuje matku. Otca vníma taktiež veľmi pozitívne, má tendenciu ochraňovať oboch rodičov. V súčasnosti funguje v striedavej osobnej starostlivosti, s čím nemá väčšie problémy. Zo záveru je zrejmé, že maloletý vykazuje relatívne rovnako blízky vzťah k obom rodičom. V prospech striedavej osobnej starostlivosti hovorí blízky vzťah maloletého k obom rodičom a doterajšie fungovanie, v neprospech nízky vek maloletého, nejednotný výchovný štýl rodičov a problémy v ich vzájomnej komunikácii. Je v záujme maloletého, aby bol v kontakte s oboma rodičmi.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Problémy v manželstve pretrvávajú dlhodobo, pričom od augusta 2014 manželia už nežijú ani v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na strane navrhovateľky nastalo citové odcudzenie, táto neodkáže s odporcom žiť v spoločnej domácnosti. Manželia absolvovali aj poradenstvo, na podnet odporcu sa zúčastnili sedenia v manželskej poradni, avšak bez pozitívneho záveru, nakoľko navrhovateľka odmietla v uvedenom pokračovať. Navrhovateľka nemá za žiadnych okolností záujem naďalej zotrvávať v manželstve. Medzi manželmi vznikali a stále vznikajú neustále konflikty s pohľadu navrhovateľky zapríčinené nevhodným správaním sa odporcu. Odporca hral hazardné hry, venoval sa tipovaniu (čo napokon aj sám priznal) a na ktoré míňal spoločné peniaze. Aj keď odporca s rozvodom nesúhlasí, sám priznal, že manželstvo nefunguje. Medzi navrhovateľkou a odporcom viazla komunikácia. Manželia mali evidentne rozdielne názory na spolužitie,

ich vzájomné hádky vyústili až do odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov si od augusta 2014, odkedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, neplní svoj spoločenský účel. Účastníci spoločne ani nehospodária s finančnými prostriedkami, intímne sa nestýkajú, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Nie je tu ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka považuje ich vzťahy za trvalo rozvrátené a neobnoviteľné, nastalo u nej citové odcudzenie a za žiadnym okolností nedokáže s manželom žiť v spoločnej domácnosti, pričom odmieta sa viacej zúčastňovať i manželskej poradne. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie, v minulosti hraním hazardných hier odporcom, medzi manželmi viazla komunikácia, pričom na strane navrhovateľky nastalo citové odcudzenie do tej miery, že už viac nedokázala žiť v spoločnej domácnosti s odporcom.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a keďže sa rodičia v tejto časti nedohodli súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a zveril mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd výživné k mal. L. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Súd má zato, že boli naplnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov uvedené v ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd má za to, že matka i otec sú spôsobilí maloletého vychovávať, čo bolo preukázané zabezpečovaním doterajšej starostlivosti rodičov o maloletého, keď neboli zistené ani šetrením kolízneho opatrovníka nejaké výrazné nedostatky v doterajšej starostlivosti rodičov o maloletého, ktoré by niektoré z nich diskvalifikovali z výchovnej spôsobilosti. Taktiež je preukázané, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o maloletého záujem, pričom zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v jeho záujme a budú tým lepšie zaistené potreby maloletého s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti. Maloletý isto trpí rozpadom rodiny a nie je žiaduce, aby trpel aj tým, že súd diskvalifikuje jedného z rodičov z výchovnej spôsobilosti s poukazom na to, že maloletý je od svojho narodenia navyknutý na osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Do času odlúčenia rodičov bol maloletý navyknutý na spoločnú starostlivosť obidvoch rodičov a od času odlúčenia rodičov na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov. Súd má za to, že nie je v záujme maloletého zavádzať pre neho akýsi tretí model starostlivosti v podobe, že by osobnú starostlivosť začal vykonávať len jeden z rodičov, a to matka. Je treba poukázať na nízky vek maloletého a treba veľmi citlivo zvažovať zásahy do fungujúceho modelu striedavej starostlivosti, ktorá je realizovaná už vyše pol roka bez nejakých výrazných problémov tak, ako sa uvádza v správe z odborného poradenstva. Taktiež súd poukazuje na to, že maloletý nebude vytrhávaný opakovane z prostredia škôlky a cyklicky umiestňovaný do iného zariadenia, keďže rodičia žijú približne v mieste, ktoré umožňuje maloletému dennú dochádzku do zariadenia, čo sa už aj realizuje. Zverením maloletého do striedavej starostlivosti sa v podstate aj zhojuje faktický stav s právnym. Prvoradým hľadiskom je vždy záujem maloletého. Nemôže stačiť svojvoľné, účelové alebo nelogické odmietnutie striedavej starostlivosti jedným z rodičov. Nesúhlas so zverením do striedavej osobnej starostlivosti musí byť založený na racionálnych dôvodoch, ktoré však matka súdu nielenže nepreukázala, ale ani neuviedla. V konaní bolo kolíznym opatrovníkom uvádzané, že tu nie je jednotná výchova rodičov. V správe z odborného poradenstva sa uvádza, že nejednotná výchova rodičov spočíva v tom, že matkin výchovný štýl je primerane racionálny a dokáže maloletému jasnejšie určiť hranice, naproti tomu otec má sklon reagovať emocionálne a veľmi chrániť maloletého. Otcovi sa tu teda vytýka, že by mal pristupovať vo výchove k maloletému viac racionálne a menej emocionálne a určiť mu presnejšie hranice. Matke sa nepáči, že otec pre maloletého spraví všetko čo si želá. Súd poukazuje na to, že v konaní neboli preukázané nejaké výrazné rozdielne názory na výchovu maloletého, resp. taká výrazná, intenzívna odlišnosť v prístupe rodičov k výchove maloletého, ktorá by znamenala prekážku v striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, a ktorá by zároveň prevyšovala záujem maloletého na zachovaní a udržiavaní pozitívneho vzťahu maloletého k obidvom rodičom, čo by malo byť prvoradým hľadiskom. Ak by tu takáto výrazná rozdielnosť v prístupe rodičov k výchove maloletého bola, nemohla by predsa striedavá starostlivosť fungovať tak, ako tomu je doposiaľ. Treba si uvedomiť, že vyššie uvedená nejednotnosť vo výchove nie je závažnejšieho charakteru a nejde tu o akúsi súťaživosť medzi rodičmi v tom, ktorý z nich dokáže lepšie zabezpečiť osobnú starostlivosť. V danom prípade matka i otec sú schopní riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Je síce pravdou, že medzi rodičmi viazne komunikácia, tá sa však týka skôr ich vzájomného partnerského vzťahu, než vzťahu rodičovského, a i napriek matkinmu ústnemu nesúhlasu so striedavou starostlivosťou, je tu evidentne prítomná vzájomná spolupráca rodičov pri výchove maloletého, nakoľko títo sa vedeli aj bez súdneho

rozhodnutia dohodnúť na striedavej starostlivosti, ktorá funguje v jednotýždňových intervaloch (maloletý býva týždeň u otca a týždeň u matky) až doposiaľ. Súd len poznamenáva, že bude žiaduce, aby si rodičia uvedomili, že svoje vzájomné nezhody nie je možné prenášať na maloletého, ktorý v žiadnom prípade nemôže za rozpad ich partnerského vzťahu. Súd poukazuje na pozitívny vzťah maloletého k obidvom rodičom, ktorý je popísaný v správe z odborného poradenstva. Maloletý k obidvom rodičom vyjadruje veľmi pozitívny vzťah, má tendenciu ochraňovať obidvoch, maloletý vykazuje relatívne rovnako blízky vzťah k obidvom rodičom. Súd má za to, že rodičia po rozpade ich vzájomné vzťahu, zvládli doposiaľ svoju rodičovskú rolu a prístup k výchove maloletého a teda je tu výrazne zvýšený predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah maloletého k obidvom rodičom, k matke i otcovi (ktorý je nepochybný a ani nikým spochybňovaný) zostane zachovaný i naďalej, čo je isto v záujme maloletého. Súd má zato, že zachovanie pozitívneho, láskyplného a produktívneho vzťahu maloletého k obidvom rodičom je prvoradým záujmom maloletého, ktorý treba rešpektovať. Súd vzhľadom na uvedené zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v jednotýždňových intervaloch tak, ako to prebieha i doposiaľ.

Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na to, že maloletý je v starostlivosti oboch rodičov, starostlivosť o maloletého zabezpečujú rodičia rovnakým dielom. Obaja rodičia zabezpečujú výživné rovnakou mierou, pričom pri zhodnotení životnej úrovni rodičov súd zistil, že táto je porovnateľná. Navrhovateľka býva v 3 izbovom byte u svojich rodičov, na chod domácnosti neprispieva. Navrhovateľka je od 01.06.2015 zamestnaná, bude poberať minimálnu mzdu. Navrhovateľka do 30.11.2014 pracovala pre SI. V. Z. A. V..Z.., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 376,09 eur netto. Pracovný pomer však skončila dohodu z jej iniciatívy, na čo súd nemôže prihliadať. Navrhovateľka má len jednu vyživovaciu povinnosť. Odporca je zamestnaný, jeho priemerná mzda je vo výške 387,25 eur netto. Odporca býva v spoločnej domácnosti svojich rodičov. Rodičia si postavili rodinný dom v obci U., kde sa taktiež odporca zdržiava. Odporca má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd poznamenáva, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť a je povinnosťou oboch rodičov, venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji maloletého, ktorý nie je schopný ešte sám sa živiť a ktorý je z tohto dôvodu odkázaný v plnej miere na svojich rodičov. Maloletý L. navštevuje materskú školu, je zdravým dieťaťom. Výdaje na mal. L. sú bežnými výdajmi ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské pomôcky. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine, nezistiac výrazný nepomer v životnej úrovni rodičov súd výživné k mal. L. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. stým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)