Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/261/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: BBF capital a.s., Námestie SNP 17, Banská Bystrica, IČO: 36 618 268, zastúpený: J. &. N. O. J., I.. W.. V.., R. I. XX, D. D., X.: XX XXX XXX, proti žalovanej: E. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 946,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2012 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 946,42 eur so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 21.02.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností žalovanou vyplývajúcich jej z úverovej zmluvy zo dňa 15.12.2003.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 115 a ods. 2 O.s.p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 02.06.2015 a zvesené dňa 24.06.2015, oznámenie zverejnené na internetovej stránke súdu dňa 03.06.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: úverová zmluva zo dňa 15.12.2003, úverové zmluvné podmienky, výpis z účtu žalovanej, zmluva o postúpení pohľadávok, zo dňa 27.11.2006, príloha č. 1 k zmluve a špecifikácia pohľadávok, prílohy č. 2, 3, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.03.2007, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.03.2009, príloha č. 2, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.01.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaná uzavrela dňa 15.12.2003 úverovú zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver variant D vo výške 995,82 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 39,83 eur poštovými poukážkami. Z predloženého výpisu mal súd preukázané, že žalovaná realizovala poslednú úhradu 17.06.2004. Žalovaná uhradila tri splátky z predpísaných 25 splátok na splatenie poskytnutého úverového rámca, pričom sa dostala do omeškania dňa 21.02.2006, kedy sa celá dlžná suma v súlade s úverovými podmienkami zmluvy a so splátkovým kalendárom stala splatnou.

Postupca poskytovateľ úveru uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok s postupníkom Asset Portfolio Servicing Slovakia a.s. Bratislava, dňa 27.11.2006, predmetom ktorej bolo postúpenie žalovanej pohľadávky. Nadobúdateľ pohľadávky uzavrel ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok s postupníkom DEBTINVEST LIMITED Britské Panenské ostrovy dňa 06.03.2007. Dňa 17.03.2009 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok postupník, t.j. žalobca, predmetom ktorej bolo i postúpenie žalovanej pohľadávky tak, ako to vyplýva z prílohy č. 2 s tým, že žalobcovi bola postúpená žalovaná pohľadávka pod porad. č. XXXXXXXXXX vzťahujúca sa na žalovanú s tým, že stav pohľadávky ku dňu 31.08.2008 bol 2079 eur.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.01.2015 na výzvu súdu uviedol, že zákonodarca v prechodných a záverečných ustanoveniach neupravil nepravú retroaktivitu vzťahujúcu sa aj na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Z uvedeného dôvodu platí, že ustanovene § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je možné aplikovať na právne vzťahy a nároky z nich plynúce, ktoré vznikli až po 01.05.2014. Súd nemôže prihliadať a aplikovať ustanovenie § 5b na právne vzťahy a nároky z nich plynúce, ktoré vznikli ešte pred účinnosťou tohto zákona, nakoľko by porušil ústavou garantovaný princíp zákazu retroaktivity. Z týchto dôvodov žalobca na žalobe trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.

Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie

spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.

Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu dňa 15.12.2003, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške vo výške 995,82 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 39,83 eur poštovými poukážkami. Z predloženého výpisu mal súd preukázané, že žalovaná realizovala poslednú úhradu 17.06.2004. Žalovaná porušila platobnú disciplínu, pretože neplácala riadne a včas mesačné splátky, dostala sa do omeškania a dňa 21.02.2006 došlo k zosplatneniu úveru v súlade s úverovými podmienkami. Žalobca žalovanú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.03.2009. Žaloba bola na súd podaná dňa 03.04.2012. Súd má za to, že nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v prípade zosplatnenia úveru uplynula dňa 21.02.2009. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že posledná splátka úveru realizovaná žalovanou bola dňa 17.06.2004. Súd konštatuje, že žalobcovi bola postúpená premlčaná pohľadávka.

Premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj

nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Tvrdenia žalobcu súd považuje za irelevantné, pretože má za to, že cieľom zákonného ustanovenia bola ochrana práv slabšieho - t. j. spotrebiteľa, ktorá je imanentnou zložkou práva. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanej trovy konania nepriznal, pretože jej s týmto konaním žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.