Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/313/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/X, XXX XX S., proti odporcovi INVEST - KAPITAL, a.s., IČO: 35 871 334, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 14.11.2014 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Vladimír Mališ, nar. 02.02.1960, trvale bytom Školská 53/4, 991 26 Nenince uložená povinnosť zaplatiť istinu vo výške 3 038,09 Eur spolu s úrokom vo výške 19% ročne z dlžnej sumy od 01.02.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia a so sumou dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 587,19 Eur s náhradou poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 53,83 Eur sa z r u š u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2014 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. Bratislava sp.zn. zo dňa 14.11.2014 a zároveň odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku do právoplatného skončenia konania o jeho zrušenie z dôvodu, že uvedeným rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 3 037,09 Eur spolu s úrokom vo výške 19% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 587,19 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 53,83 Eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s právnym predchodcom odporcu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľovi úver vo výške 3 850,-Eur, pričom navrhovateľ sa zaviazal tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 95,85-Eur. Záverečné ustanovenie citovanej zmluvy obsahuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, kde je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátané sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach a to Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská a arbitrážna a mediačná a.s. Navrhovateľ si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, dostal sa do omeškania, dlh sa stal v zmysle obchodných podmienok splatný v celku. Odporca podal žalobu o zaplatenie sumy 3 038,09- Eur s prísl. dňa 01.01.2014. Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov považoval nárok odporcu za dôvodný a zaviazal navrhovateľa k úhrade vyššie uvedených čiastok. Navrhovateľ udáva, že podľa jeho názoru rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v záverečných ustanoveniach citovanej zmluvy je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Z.č. 40/1964 Z.z. neplatná ako neprijateľná

zmluvná podmienka. Navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka a teda navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ považuje konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa najmä európske smernice zákona úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax. Uzatvorenú zmluvu považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia v záverečných ustanoveniach zmluvy o úvere. Všeobecné obchodné podmienky v danom prípade predstavujú kompaktný vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, jeho vznik, zánik, práva a povinnosti zmluvných strán pričom rozhodcovská doložka je aj súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Dlžník tak svojim podpisom mohol Všeobecné obchodné podmienky akceptovať ako celok, alebo ich odmietnuť. Spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne nie je dojednaná individuálne a v zmysle Občianskeho zákonníka je neplatná. Takto dojednaná rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom dlžník, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahlo na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech, čo považuje za rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhovateľ žiada, aby súd rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a po vykonanom dokazovaní rozsudok zrušil. Právny predchodca odporcu vo svojom vyjadrení udáva, že za neprijateľné podmienky nemajú byť považované všetky a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ale len také, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, v rámci ktorej spotrebiteľ má možnosť sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde, alebo dodávateľ má možnosť podať žalobu voči spotrebiteľovi na Rozhodcovskom súde, alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu je možné napadnúť žalobou na súde z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je podľa názoru právneho predchodcu odporcu neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru neexistuje žiadny dôvod na to, aby boli automaticky všetky a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve považované za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s ustanovením § 93b z.č. 483/2001 o bankách udáva, že zákonodarca výslovne predpokladal, že banky budú v zmluvách so svojimi klientmi dojednávať rozhodcovské doložky. Pokiaľ by ustanovenia o rozhodcovskej doložke mali byť považované za neprijateľné podmienky vznikol by tu priamy rozpor s citovaným ustanovením zákona. Znamenalo by to totiž, že banka nemôže splniť svoju povinnosť podľa citovaného uznesenia. Na základe uvedeného žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Dňa 24.04.2015 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane odporcu. Uznesením č. -50 zo dňa 04.05.2015 súd pripustil, aby z konania na strane odporcu vystúpila spoločnosť Poštová banka a.s., IČO: 313 48 190, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť INVEST - KAPITAL a.s. Uznesením č. - 20 zo dňa 19.01.2015 súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp.zn. zo dňa 14.01.2014.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ, odporca dňa 23.06.2015 emailom a písomne dňa 24.06.2016 doručil ospravedlnenie o neúčasti na pojednávaní, pričom žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že telefonicky kontaktoval navrhovateľa s uvedením podmienok dohody, ktorá by zakladala návrh na ukončenie konania a z vyjadrenia blízkej osoby má vraj zistené, že navrhovateľ je hospitalizovaný a predpokladá, že sa nariadeného pojednávania nezúčastní. Navrhovateľ s odročením pojednávania nesúhlasil. Akýkoľvek kontakt s odporcom ohľadom dohody poprel. Žije sám, tak nevie, kto by podával informácie. Uviedol, že bol do predchádzajúceho dňa hospitalizovaný a trvá na pojednávaní. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam súd rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti odporcu, ktorý v žiadosti uviedol nepravdivé dôvody a vychádzal z neoverených faktov a

z vlastných domnienok. Súd tak nevidel žiaden dôvod na odročenie pojednávania najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ na pojednávaní trval. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v čase keď bol nezamestnaný si zobral úver od Poštovej banky, kde mal už predtým nejaký úver. Spočiatku úver splácal, posledné dva roky už neplatil pretože bol nezamestnaný, bol hospitalizovaný a pokiaľ mu nepriznali invalidný dôchodok bol jeden rok úplne bez príjmu. Vzhľadom k tomu, že žil sám, bol nútený rozpredávať aj zariadenie domácnosti. Zmluvu podpisoval na pošte a o rozhodcovskej doložke mu nikto nič nepovedal. Podpisoval zmluvu na pošte v Neninciach. Či bol oboznámený s obchodnými podmienkami sa už nepamätá. Písomnosti mu prišli domov, nevie presne čo tam bolo. Bolo to písané drobným písmom, písomnosti odniesol na poštu a tam zmluvu podpísal. Trvalo to celé asi 15 minút. Keď nevládal platiť, snažil sa s bankou dohodnúť. Informoval sa aj o možnosti splácania splátok z poistky, keďže úver bol poistený. Banka ho však začala upomínať, obrátil sa preto na oddlžovaciu spoločnosť. Odvtedy všetky písomnosti, ktoré mu z banky chodili, zasielal oddlžovacej spoločnosti, ktorá komunikovala v jeho mene aj s rozhodcovským súdom. Oddlžovacej spoločnosti po obdržaní rozsudku zaslal tento rozsudok, a tá mu vypracovala aj písomný návrh.

Súd vykonal dokazovanie výsluch navrhovateľa a oboznámením sa s písomnými dokladmi a to podaným návrhom, zmluvou o úvere zo dňa 15.03.2011, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 14.11.2011, doručenkou o prevzatí rozhodcovského rozsudku, vyjadrením pôvodného odporcu k žalobe zo dňa 16.02.2015, vyjadrením pôvodného odporcu zo dňa 24.04.2015, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2015.

Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav. Dňa 15.03.2011 uzatvorili navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu zmluvu o úvere - konsolidácia. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky vo výške 95,85- Eur a v počte splátok 72 splatných 20. dňa v mesiaci, pričom dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 20.03.2017. Zmluvné strany si v zmluve dohodli aj výšku úrokovej sadzby vo výške 19%, základný súbor poistenia, RPMN 20,74%, priemernú RPMN na trhu 17,44%. Navrhovateľ ako dlžník sa dostal do omeškania a právny predchodca odporcu žiadal o úhradu a požiadal o rozhodnutie Stály rozhodcovský súd o vydanie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia bodu 6 citovanej úverovej zmluvy s odkazom na všeobecné obchodné podmienky.

Stály rozhodcovský súd prijal dňa 01.01.2014 žalobu od odporcu a dňa 14.11.2014 vydal rozhodcovský rozsudok č. IA-C/0314/2830, na základe ktorého bol navrhovateľ ako dlžník povinný zaplatiť 3 038,09 Eur spolu s úrokom vo výške 19% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 587,19 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 53,83 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 183,96 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 03.12.2014. Navrhovateľ dňa 30.12.2014 podal na príslušný súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2015 postúpil právny predchodca odporcu ako postupca na odporcu ako postupníka pohľadávku voči navrhovateľovi.

Podľa § 40 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z., platného v čase podania návrhu, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa

Podľa § 40 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá z.č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2011 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom. Súd považuje za preukázané, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na vzniknutý záväzkový je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca odporcu bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti navrhovateľovi, ktorá bola postúpená odporcovi a tento ju uplatnil v konaní na Rozhodcovskom súde, pričom právomoc Rozhodcovského súdu rozhodnúť spor bola daná z rozhodcovskej doložky vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Súd sa v zásade stotožnil s názorom odporcu, že nie všetky rozhodcovské doložky a zmluvy sú nekalou podmienkou, ale nesúhlasí s tvrdením odporcu, že takto dohodnutá konkrétna rozhodcovská doložka v konkrétnom spotrebiteľskom vzťahu nie je nekalou podmienkou. Uvedenú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje navrhovateľovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka síce poskytuje navrhovateľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, ak rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ, tak spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a teda možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd je iba iluzórna, keďže trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej prace súdov je zrejmé, že v prípade sporov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi je to výlučne dodávateľ kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať

žalobu ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde a spotrebiteľ potom môže postupovať iba v zmysle § 40 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale len z dôvodov zákonom presne vymedzených. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a teda navrhovateľ nemal možnosť zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah. V podstate mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo prijať. Zmluva bola navrhovateľovi doručená domov poštou a on si prečítal iba údaje o poskytnutom úvere a jeho výške. Uvedené vyjadrenie svedčí o tom, že navrhovateľ si nemohol byť vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a jej cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, tak táto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou bol pretlačený formulár všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci aj rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky a preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a navrhovateľom ako spotrebiteľom je neplatná a z toho dôvodu vyhovel návrhu navrhovateľa na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samotný postup rozhodcovského súdu v konaní nasvedčuje tomu, že bolo snahou súdu obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľa zrušením rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia. Pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti, o odklade vykonateľnosti súd už rozhodol samostatným uznesením.

Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech, prizná mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)